Nie. Nie. Nie. Už zase ?! Toto nestihnem, je pol ôsmej a o ôsmej tam mam byť. Konečne po dlhej dobe nájdem prácu, ktorá by ma bavila a navyše je dobre platená a ja prídem neskoro aj na pohovor. Ach. Rýchlo som vstala z postele a bežala k umývadlu. Začala som si umývať zuby a popri tom som sa snažila druhou rukou uhladiť to hniezdo na hlave, ale je to márne. Tie brčkavé vlasy ma raz zabijú. Z kúpeľne som utekala rovno do izby, kde som sa snažila nájsť mobil aby som si mohla zavolat taxík. Hm, a teraz čo na seba ?! Prečo si to proste nemôžem nachystať večer. Dala som si nakoniec čiernu optiahnutú suknu tesne nad kolená a do nej si zapravila obyčajnu bielu blúzku. Na oči som si v rýchlosti naniesla špiralu, kedže som už počula ako na mňa trúbi taxík. Rýchlo som sa obula do čiených lodičiek, ešte zhrabla kabelku a do nej hodila klúče od bytu. Zabuchla som dvere, nastúpila do auta a taxikarovy nadiktovala adresu.
****
Keď sme dorazili na miesto, taxikárov som hodila pár bankoviek a vystúpila. Pozrela som sa pred seba a pohľadom premerala vysokú buduvu. Chviľu som na nu zízala, keď mi došlo že sa vlastne ponáhľam. Sekretárke za pultom som oznámila že tu mám pohovor. Povedala mi že ma pán Brown už očakáva. Nastupila som do výťahu, stlačila tlačidlo a nechala sa vyviesť na najvyššie poschodie budovy. Očkom som mrkla na hodinky na ruke, bolo päť minút po ôsmej, to nieje až také zlé. Keď sa dvere výťahu otvorili, predomnou sa tiahla chodba, kde na jej konci boli veĺké dvere a po ich ľavej strane stôl, za ktorým sedelo mladé dievča. Bola veľmi pekná, oproti nej som si pripadala ako strašiak do poľa. Vyzerá mlado, mohla mať najviac dvadsaťpäť rokov. Podišla som k jej stolu a odkašľala si.
,,Dobrý deň, ja mám ... " skočila mi do reči mladá ,,bruneta".
,,Máte dohodnuté stretnutie s pánom Brownom ? " prehovorila no ani na mňa nepozrela.
,,Oh áno, ja tu mám mať pohovor. " povedala som a mierne sa mi zachvel hlas.
,,Meno ?" opýtala sa ma ,,bruneta" chladným hlasom.
,,J-ja volám sa Valéria Monteco."
Trochu som sa zakoktala. Niečo začala ťukať do klávesnice, napokon na mňa pohŕdavo pozrela.
,,Dobre. Možete ísť za pánom Brawnom." Povedala a znovu sklopila zrak k papierom na jej stole. Otočila som sa teda k dverám a jemne na ne zaklopala. Po slabom ale za to rázno ,,vtúpte" som sa zhlboka nadýchla, chytila kľučku a otvorila dvere.
*****
Takže ahojte lásky. Začala som písať nový príbeh a dúfam že vás zaujime. 😂
Dneska pridám možno aj viac časti ale iné dni sa budem snažiť pridať aspoň jednu za deň. 😘
Dúfam že mi napíšete ake ste mali s toho pocity a aj nejaké votes. ❤👌