Ešte dnes to vydržím. Posledný deň to musím dať bez problémov. Už mám po krk tohto týždňa. Každý deň zostávať v škole takmer do piatej ma naozaj nebaví.
Nevedela som sa dočkať piatku a toho pokoja, keď prídem zo školy, hodím tašku na zem a zapnem telku, pred ktorú sa rozvalím a nič. Iba oddych.
Vivien ma takmer presvedčila, aby sme sa šli niekam zabaviť, ale keď si predstavím, ako sa tlačím pomedzi všetkých ľudí v klube, v momente som nesúhlasila. Bez tak nemám šajnu do akého klubu by sme išli ale podľa jej slov, ktoré tvrdili, že pozná veľmi dobré kluby, do ktorých by nás určite pustili napriek nášmu veku, verím, že Vivien sa rada zabáva.
Je čas obeda a obe spolu sedíme za prázdnym stolom. Sme tu iba my dve. Konečne navarili dobré jedlo. Školské jedálne sa mnoho krát nedajú spojiť so slovami ako chutné, čerstvé alebo dobré. Toto určite čerstvé nie je, ale na podiv chutné hej.
„Takže dnes večer nič?" spýtala sa Vivien, keď dojedla svoju porciu. Vidím, že aj jej to chutilo.
„Sorry, ale nie. Už teraz nevládzem. Jediné, čo mám pred očami je večerný kúpeľ a nejaký dobrý film." Dojem aj ja a napijem sa Coly z plechovky. Dnes som si pripísala k môjmu životnému štýlu -20 bodov. Na raňajky som mala čokoládový keksík a teraz vyprážaný obed s Colou, no výborne. Šťastie, že nie som zrovna typ, ktorého by to trápilo. Rozhodne by som sa mala starať o svoje telo lepšie.
Vivien chápavo prikývne a obe sa postavíme zo stola. Čudujem sa, že sa ma nesnaží prehovárať, ale na druhej strane som za to rada. Nechce sa mi ju presviedčať o tom, že naozaj nechcem ísť a ak by ma náhodou zlomila, určite by som si večer neužila.
Obe prejdeme cez dlhú chodbu od jedálne až po naše skrinky . Vivien sa oprie o skrinku vedľa tej mojej a ťuká do mobilu. Ja si na rozdiel od nej vyberám učebnice, ktoré budem potrebovať na učenie cez víkend.
„Nezoberieš si žiadne knihy?" opýtam sa jej. Odtrhne oči od mobilu, no úsmev, ktorý má na tvári, tipujem, že vďaka jej priateľovi, tam stále zostáva.
„Cez víkend mám na pláne niečo úplne iné, než učenie." Povie a kusne si do pery. Ach Vivien.
„Že sa vôbec pýtam." Zatvorím skrinku a hodím tašku na plece. Neznášam, keď ju takú ťažkú musím vláčiť domov. „Tak, už mi povieš jeho meno?" trochu otrávene sa spýtam. Keby som nebola taká zvedavá, tak by som sa jej na to vôbec nepýtala, pretože si prídem ako papagáj. Ako naozaj otravný papagáj.
Zazvoní jej mobil a na obrazovke jej vyskočí meno. Teda, nie je to tak celkom meno. Iba nejaká prezývka a srdiečka k tomu. Už ani ten mobil mi nedopraje vedieť ako sa volá.
Hovor zruší a schová mobil do bundy.
„James ma čaká pred školou a ideme ku nám, takže ťa môžeme zviesť ak chceš." S úsmevom na perách mi hovorí o ich plánoch.
„Takže James." S provokatívnym hlasom zopakujem jeho meno.
„Prestaň." Pretočí očami a na lícach jej vidím náznak červene.
„Ďakujem za ponuku, ale idem za Tariqom do kaviarne dohodnúť sa ohľadom tej práce. Užite si večer." Jedným očkom na ňu žmurknem. Jej líca sú znovu o čosi červenšie a každá z nás sa vyberie na opačnú stranu.
Som zvedavá, ako to dopadne s Tariqom a tou brigádou. Zišlo by sa mi dostávať každý mesiac plat, teraz som pekne na mizine. Hoc mi mama dáva vreckové a kupuje všetky potrebné veci, nechcem ju veľmi zaťažovať pridrahým oblečením. Má tri deti na ktoré je sama. Je pravda, že po ockovi nám zostali peniaze a Sherry sa snaží byť samostatná, no na školné nemá. A predsa je to iné keď viem, že nežmýkam všetky peniaze iba od mami.
Tariqa hneď od dverí zahliadnem za pultom. V kaviarni nie je momentálne príliš veľa ľudí a Tariq spolu s dievčaťom, ktoré tu s ním obsluhuje, o niečom debatia. Skôr by sa dalo povedať, že sa o niečom tak kamarátsky hádajú.
V momente, keď ma zbadá prichádzať, usmeje sa a zdvihne ruku na znak pozdravu.
„Ahoj." Prejdem k pultu a sadnem si na barovú stoličku.
„Vitaj Bianca." s prívetivým hlasom ma pozdraví. Som prekvapená, keď sa ku mne priblíži a jednou rukou ma objíme okolo krku. Samozrejme, že neprotestujem. Jeho príjemná aróma mi vbije do nosa, nad čím sa musím pousmiať. „Poď, ideme dozadu. Tam ti vysvetlím všetko ohľadom práce." Kývne hlavou, aby som ho nasledovala a obaja prejdeme cez biele dvere. V kaviarni je šum a nemá zmysel sa tam prekrikovať.
Ideme po krátkej chodbe. Napravo sú jedny dvere s nápisom sklad a na druhej kuchyňa. Hoc toto je kaviareň, ponúkajú tu aj raňajky. Také palacinky s čajom vždy dobre bodnú.
Vyjdeme cez ďalšie dvere a ocitneme sa vonku. Na moje prekvapenie je tam malý dvorček s dlhým chodníkom a malým trávnikom. Na boku sa nachádza biely stôl so stoličkami, za ktorý si sadneme.
Pravdepodobne je to priestor kade dovážajú do vnútra tovar. Táto mala záhradka alebo ako to pomenovať, je mi až nadmieru sympatická. Jasne si viem predstaviť ako prídem do práce a cez prestávku si tu vychutnávam kávu a ticho.
Z myšlienok ma vytrhne Tariq, keď si zapaľuje cigaretu. Známa aróma sa prenesie až ku mne a už pomaly ale isto vsakuje aj do môjho oblečenia.
„Chceš?" namieri krabičku smerom ku mne. S úsmevom pokrútim hlavou.
„Takže, ako je to s tou prácou?" spýtam sa ho.
„Kedže predpokladám, že cez týždeň chodíš do školy, pracovala by si poobede. Nebudeme ťa tu potrebovať každý deň, pretože počas pracovných dní to tu zvládajú aj dvaja. Chodila by si sem cez víkendy, buď do obeda alebo poobede, podľa toho ako sa dohodneme a ako ti vyjde služba. Cez týždeň by si sem chodila jedine ak by niekto náhle vypadol alebo sa tu konala nejaká akcia, vtedy potrebujem viac ľudí. Jediné, čo by si robila, je obsluhovanie a pripravovanie kávy. Noemi ťa naučí ako pracovať s kávovarom, ver mi, nie je to nič hrozné. Určite sa to rýchlo naučíš. Čo sa týka platu, na hodinu máš 6 eur plus tringelty." Dopovedal a potiahol si z cigarety. „To by malo byť asi všetko." Vydýchol. „Tak, čo na to hovoríš?"
„Je to lákavá ponuka." Robiť čašníčku nie je podľa mňa také zlé. No mojou hlavnou motiváciou boli peniaze. Čo by som tým vlastne mohla stratiť? Ak náhodou toho bude na mňa moc, tak jednoducho skončím a hotovo.
„Samozrejme, že je to lákavá ponuka, keďže budeš tráviť čas so mnou. Ja som celý lákavý." Povedal s úškrnom na tvári. Ten chalan je neskutočný.
„No, tak teraz to beriem už duplom. Kedy môžeš nastúpiť?" so smiechom som sa spýtala. Tariq je super chalan, už len kvôli tejto jeho hravosti. Stále je v dobrej nálade a všetko komentuje s uštipačnými poznámkami.
„Ja som to vedel. Hneď zajtra. Noemi ťa zaučí a môžeš pracovať." So širokým úsmevom prikývnem.
„Tariq, poď už, nestíham." Spoza dverí sa vynorí tmavšie dievča s tmavými vlasmi. Noemi. Jej šedé oči som si všimla hneď ako som ju prvý krát stretla.
„Počkaj Noemi." Zakričí na ňu Tariq ešte pred tým, než stihne odísť. „Privítaj našu novú kolegyňu, Biancu." Jej pohľad spadne na mňa a milo sa usmeje.
„Takže predsa? Tariq mi spomínal, že tu možno budeš pracovať. Tak, vitaj v tíme. Ja som Noemi." Prejde ku mne a podá mi ruku. Ja sa jej tak tiež predstavím.
Moje prvotné plány o tom, že sa nebudem s nikým zbližovať zlyhali. Nemala som to v pláne, ale nejako si títo ľudia samy ku mne našli cestu. Nemôžem povedať, že tu mám nejaké silné kamarátstvo, ale určite som si už zvykla na prítomnosť Vivien alebo napríklad aj Tariqa. A tak tiež napríklad Nialla a špeciálne aj Kiana, určite sa s nimi chcem ešte stretávať.
Hneď ako si spomeniem na Kiana, myšlienky mi zablúdia k nášmu bozku. Myslela som, že keď sa stretneme na ďalší krát, bude to trápne, ale v supermarkete vyzeral ako keby sa ani nič nestalo. Možno si to nepamätá. Ale veď predsa nepil.
Neviem. Ale som rada, že na mňa trápne nepozeral.
„Tak, ja už pôjdem." Postavím sa zo stoličky a prehodím si cez plece tašku.
„Nemusíš ísť. Noemi určite preháňala a nemáme toľko práce, len sa jej nechce behať od stola k stolu. Pokojne si sadni pri pult a zostať s nami. Veď o chvíľu má aj tak prísť Remi s chalanmi."
„Prídu sem?"
„Hej. V piatky sa to tu mení skôr na niečo ako bar. Prídu sem a keď mi skončí zmena ideme sa niekam zabávať." Hovorí popritom ako prechádzame po chodbe naspäť do kaviarne.
„Ste spolu každý víkend? Celá partia?" s úsmevom sa spýtam. Príde mi to milé.
„Áno. S chalanmi sa poznám už od detstva. Vyrastali sme spolu a nakoniec sme šli aj na tú istú výšku." Prekvapene som na neho vyvalila oči. Tariq bol už teraz za pultom a ja pred ním na barovej stoličke. Oni chodia na výšku?
„Ty chodíš na výšku?" vyslovila som nahlas.
„No jasne. To si nevedela? Veď chodíme na tú istú ako tvoja sestra." S Prekvapením pokrútim hlavou. „Nemôžem uveriť, že sa nepochválila, akých pekných spolužiakov má." Na oko povrchne poznamená. Tariq môže byť všetko, ale povrchný k jeho vlastnostiam určite nepatrí.
Položí predo mňa cappucino a ja neváham , hneď si zapálim k nemu aj cigaretu. Nie je nič lepšie než káva a cigareta dokopy.
„Vidím dobre?" spoza chrbta započujem hlas. Známy hlas. Pootočím sa na stoličke a uvidím Nialla, ako kráča ku mne. Blonďavé vlasy už nemá také blonďavé ako naposledy. Žeby si ich farbil? Každopádne, tmavšie mu svedčia rovnako dobre ako jeho blond.
Hneď za ním ide aj Remi s Nathanielom a Filipom. Z dverí vyjdu ako posledný Annabel s Kianom.
Kian ako vždy vstupuje so zamračeným pohľadom a prezerá si miestnosť. Je oblečený veľmi jednoducho. Obyčajné džíny a biele tričko. Hoc je to iba obyčajný outfit, aj tak na neho zízam. Práveže to tričko mu dodáva ešte viac na atraktívnosť, pretože perfektne zvýrazňuje jeho svaly.
Odtrhnem od neho oči až keď mi Niall prehodí ruku okolo pliec. Usmejem sa na neho a všetci si posadajú okolo baru. Tariq sa ich ani nemusel pýtať, rovno pred nich položil poháre s pivom.
Som tu už takmer hodinu a ani som si neuvedomila, ako rýchlo čas ubehol. Skoro celý večer som kecala s Niallom a sem tam sa do debaty zapojila aj Noemi.
Vedľa mňa sedel Kian a hoc sa momentálne rozpráva s Filipom, celý večer venoval svoju pozornosť Annabel. Teda neviem, či sa to tak dá nazvať. Je zjavné, že Annabel sa páči Kian a či chce alebo nie, je jeho spoločníčkou po celý čas.
Annabel sa znovu objaví pri Kianovi. Jej ruka sa ocitne na jeho kolene a niečo mu šepká do ucha. Zrejme radšej ani nechcem vedieť, čo mu povedala.
Zoskočím zo stoličky a prejdem za pult rozlúčiť sa s Tariqom a Noemi.
„Takže sa vidíme zajtra?" spýtam sa Tariqa. Hoc sa teším, celkom sa aj bojím, že niečo pokazím alebo Tariq nebude spokojný. Nepatrím medzi tých ľudí, čo si lámu hlavu z rečí cudzích ľudí, ale kedže teraz budem obsluhovať a niekto nebude spokojný, nemôžem nad tým len pokrútiť očami, ako je mojim zvykom. Je mi jasné, že so zákazníkmi sa hádať nemôžem, pretože už by sem viac nezavítali a to je presný opak toho, o čo sa mám snažiť.
Usmievať sa na niekoho celý deň? To bude pre mňa naozaj ťažké.
„Príď o pol 8. Vystriedaš sa s ostatnými kolegami a okrem Noami tu budem aj ja pretože v soboty to tu býva vždy plné, takže dve na to stačiť nebudete." Jedným okom sledujem Tariqa, ktorý popri tom ako mi vysvetľuje ako to tu zajtra bude, utiera aj čisté šálky od kávy. Nedá mi to a očkom behnem na Kiana a Annabel. Zrejme jej už došli slová, pretože ticho sedí vedľa Kiana a pije pivo. On ticho sedí a prekvapí ma, keď je jeho pohľad nasmerovaný na mňa.
Hoc je Kian tichý, jeho reč tela a výraz tváre má u cudzích ľudí jasnú autoritu. Je zamračený, no nie naštvaný. Zrejme by som si na jeho zamračenú tvár mala začať zvykať.
Pre mňa vyzerá ako skutočný muž. Jeho zelené oči majú v sebe nepopísateľnú emóciu. Niečo ako vášeň zmiešaná s úctou alebo vážnosťou.
Bianca prestaň!
Rýchlo odtrhnem pohľad od jeho očí.
„Tak ja už pôjdem, majte sa." Pozdravím všetkých čo sedia za barom a Niallovi, ktorý je na druhom konci zakývam. So širokým úsmevom mi odkýva a pokračuje v debate s dievčaťom, ktorej meno nepoznám.
Ako prechádzam okolo pultu, nedá mi to a venujem Kianovi posledný pohľad. Zarazí ma, keď ho vidím, že sa zdvíha zo stoličky a keď cítim jeho ruku na mojom lakti. Už len od samotného prekvapenia v momente zastanem.
„Odveziem ťa." Prehovorí s jemným úškrnom na perách. Kedže je odo mňa vzdialený iba kúsok, jasne cítim jeho prenikavú vôňu. Znovu. Musím sa veľmi ovládať, aby som si od pokušenia nezahryzla do pery. Teda skôr jemu.
Hey girls! :) Čo vravíte na ďalšiu časť? Dole som pripojila aj Fotky Tariqa a Remi, aby ste približne vedeli, ako si ich asi ja predstavujem :) Bola by som veľmi vďačná ak by ste zanechali komentáre a vote a taktiež by som chcela vedieť, ako sa vám páči cover. Mala by som ho zmeniť alebo ste s ním spokojní?
Remi
Tariq