,Aaaaaaa." Vypískli až všetky pohľady v hale spočinuli na nás zdrapla mi ruku a začala si obzerať prsteň.
Valeria
,,To sa ako stalo ? Kedy ?" Pozrela na mňa celá natešená. A ja som ani nevedela čo povedať.
,,Ja ani neviem proste sa to stalo, tam na dovolenke." Zasnívane som sa usmiala keď som si na ten očarújucí moment spomenula.
,,Wauu, tak toto som nečakala a asi nikto kto aspoň trochu pozná Christiana." Pozrela som na ňu ale v podstate mi to bolo jedno, čo bolo to bolo, je mi jedno aký bol predtým a koľko žien mal. Teraz sme spolu a patríme k sebe.
,,A kam ti zdrhol tvoj nastávajúci ?" Usmiala sa.
,,Ani presne neviem. Tuším išiel hore vybaviť nejaké dokumenty." Zamyslela som sa nad tým či mi vôbec spomínal čo vlastne má za ľubom.
,,Tak už dlho premýšlať nemusíš už ide." Žmurkla na mňa a sklopila zrak.
,,Dobrý deň pán Brown." Prehovorila Nan a ja som sa až vtedy otočila na Chrisa.
,,Dobrý deň Nancy. Ideme." Už ku mne natiahol ruku, nečakal ani kedy mu ju podám. Jednoducho ma chmatol za pás a ťahal preč ani som sa nestihla rozlúčiť s Nan. Ťahal ma smerom k východu a prišiel mi nejaký rozrušený.
,,Deje sa niečo ?" Skúsila som zistiť nejaké informácie aj keď som vedela že je to viac menej zbitočné, keď bol v takomto stave.
,,Zavez ju priamo domov Will, budú na vás čakať aj ďalší ôsmy chlapy navyše, rozmiestni ich tak ako treba. Dávaj na ňu pozor, spolieham sa na teba." Pozeral smrteľne vážne, ako som pochopila na Willa ktorý zjavne vedel o čom Chris hovorí. No mne to akosi nedávalo zmysel a tým že som videla že značne nie je vo svojej koži, teda aspoň nie v tej sposledného mesiaca ale tej tvrdej Boss maske, som vedela že niečo nieje v poriadku. Nemala som ani kedy namietať kedže Chris nasadol hneď do auta. Urobila som ako on, ale stále som sa nemohla zbaviť toho nepríjemného pocitu ktorý sa ma zmocnil. Sledovala sok okolie zpoza okien a prstami si prešla po prsteni ktorý mi Chris len nedávno dal. Pri tej spomienke som sa musela usmiať.
,,Ale toto nieje cesta ku Chrisovi." Pozrela som do zrkadla na Willa, ktorý spokojne šoféroval.
,,Je to trochu obkluka ale je to bezpečnenšia cesta." Trochu mi odľahlo pri jeho slovách ale zároveň vynorilo nové obavy. Prečo bezpečnejšia cesta, čo sa deje ? Snažila som sa zahnať zlé myšlienky, Chris určite vie čo robí. Zmyšlienok ma prerušilo zastavenie auta pred opustenou budovou.
,,Kde to sme ?" Spýtala som sa Willa ktorý ale bez slova vystúpil. Chcela som aj ja ale dvere sa nedali otvoriť. Moj nepríjemný pocit ma úplne prepadol. Obzerala som sa po okoli ale vôbec som to tu nespoznávala. Začala sa vo mne hromadiť panika. Vtom sa otvorili dvere na mojej strane, nestihla som zareagivať kto to bol, silno ma uchopil za pás a doslova vytrhol zbezpečia auta. Chcela som som sa brániť ale bolo to zbytočné, bol až príliž silný a ruku mal pevne na mojich ústach takže som sa ani nemusela pokúšať o krik. Vonku bola skoro tma a my sme sa presunuli k nejakým dverám. Chvíľu sme len tak stáli až dotyčnemu pípol mobil alebo čo to bolo a v tom otvoril dvere pustil ma a postrčil dnu až som skoro neudržala rovnováhu. Našťastie som tonustála ale keď som sa chcela otočiť a bežať k dverám už sa z rachotom zabuchli. Ocitla som sa skoro v tme, oči sa mi prispôsobili a ako tak som bola schopná vidieť. Zrazu som začula výstrel, myslela som že ma vykotí, no nebol to len jeden výstrel. Vnútorný pud sebazáchvy mi hovoril odísť, respeltíve utekať čo najdalej ale intuicia mi hovorila že toto je presne to miesto kde mam byť, kam mám ísť. Vykročila som za hlukom a dávala pozor aby som o niečo nezakopla. Po chvíli kráčania a ozývania sa výstrelov čoraz bližšie som zbadala dvere. Prešla som k nim ale skor ako som stihla cez ne nazrieť alebo do nich vkročiť ma niekto chytil okolo pásu a za ústa. Začala som sa metať ako ryba na suchu.
,,Čo tu robíš ?" Doľahol mi do ucha známi hlas, aj keď šepkal spoznala som ho. Vydýchla som úľavou a moje srdce už nebilo ako splašené.
,,Ja ? Od kedy si zmenil adresu bydliska ?" Obrátil ma chrbtom k stene o ktorú ma následne oprel a nechápavo na mňa pozrel.
,,Čo to splietaš ?" Odpovedal mi šepotom aby nás nemohol nikto počuť.
,,Veď Will ma sem priviezol a potom ma niekto vytiahol z auta a som tu ako vidíš." Pozerala som mu do očí ktoré boli plné obáv.
,,Ten skurvený zradca !" Precedil pomedzi zuby šepotom a teraz som bola ja tá ktorá na neho nechápavo hľadela. Začula som ďalšie výstreli a chcela som skríknuť, ale naštastie mi Chris opäť priložil ruku k ústam. Prstom na ústach mi naznačil aby som bola ticha a ukázal aby som ho nasledovala. Vošiel do dverí a ja som ho v tesnom závese nasledovala. Skrčil sa a ja som ho napodobnila a vzápetí vystrelil.
,,Šéfe máme ich." Ozvalo sa niekde, nie moc zdiaľky. Chris sa postavil a podal mi ruku. Zbraň držal stále pred sebou, keby náhodou. Prišli sme k mužom ktorý patrili asi ku Chrisovej ochranke a mierili na troch ľudí, no oni boli aj tak v prevahe. Prvý na ktorého sa mi naskytol pohľad som nespoznávala, no druhého som poznala aj keď len z jedného stretnutia. Viem že sa volal Damien priezvisko si už nepamätám, je to už dávno ale viem že sme do seba vrazili pri Chrosivej kancelárie a už vtedy sa mi nepáčil. No keď som zbadala tretieho muža zasekla som sa v pohybe. Myslela som že sa neudržím na nohách, môj dych sa zrýchlil a srdce mi splašene začalo byť. Chris zastal keď zacítil na ruke že som zastala. Pozrel na mňa a aj ak niečo hovoril nevedela som čo, nevnímala som nič len jeho pohľad ktorý som myslela že už nikdy neuvidím. Jeden kútik úst sa mu zdvihol a ja som mala pocit že omdliem, moje nohy sa rozochveli a ja som nemohla uveriť že sa toto deje naozaj. Jeho oči zvláštne zaiskrili a hneď na to potemneli túžbou, chcela som sa hneď teraz rozuťekať preč. Nie toto nemôže byť pravda, čo tu robí ?
-------------
Tak konečne som sa dokopala napísať ďalšiu časť.
Ospravedlňujem sa že tak dlho nič ale mala som skúsky vďakabohu semester ukončený už len bakalárka a štátnice. A plus robehla som aj nový príbeh budem rada ak si pozriete. 😃🥰
Tak si užite ďalšiu časť. 😀😘😘