Kapitola 11/2

1.2K 128 7
                                    

Môj pohľad padne na rozbúrený oceán v úzadí skaly, na masívny hrad na skalnatom brale, a ja si uvedomím že od smrti ma delil len malilinký milimeter. Zorné pole sa však rozmaže, a ja padnem do snehu ako plyšová bábka.

Občas rozmýšľam nad tým, ako veľmi sa môj život zmenil od smrti môjho otca. Jeho zúrivé nálady mi len spôsobovali strach z cudzích mužov, pred ktorými by som bola najradšej utiekla. Maximus bol prínosom pre môj život vo viacerých aspektoch. Tú krutosť a chladnosť, čo som mala v srdci pred ním, odstránil jediným švihom meča ako popínavý tŕň. Prebudil vo mne ženskosť a jemnosť, a ja som bola schopná stať sa milujúcou matkou s nádejou, že svojím deťom zabezpečím stabilné kráľovstvo a život.

No tá predstava stability sa mi práve rozpadáva pred nosom. Kto vie, čo sa stalo s Denssisimusom, čo sa stalo z Baurínskom a s mojím rodiskom. Kde je môj syn a manžel? A čo dieťa ktoré nosím pod srdcom, dýcha ešte?

Nenávisť ktorá ma kedysi dychtivo požierala, mi spôsobila utrpenie až po niekoľkých rokoch. Až príliš dlho bol mier a pocit lásky v mojej krajine. Mala som si uvedomiť že to nevydrží na celú večnosť. Na tróne som sedela len krátko, nehovoriac o Maximusovi.

Stále nám pripadal len Denssisimus, no po smrti jeho otca sme mali víziu zjednotiť Baurínsko a Denssisimus do silnej federácie. Boli sme dokonca priklonený aj k myšlienky prijať medzi seba ďalšie kráľovstvá a vytvoriť ešte silnejšiu alianciu.

Plány sa však menia. Som mladá žena, no pripadám si ako starena. Myseľ beží na plné obrátky a spovedá sa bohom, no telo leží niekde v ústraní, neschopné sa pohnúť. Nikdy som si nepriala viac nič iné na svete než to, aby ma Maximus našiel. Bola som sama, zúfalá a stratená.

Bola som obeťou ktorú chcel niekto využiť na prilákanie Maximusa. Po smrti môjho otca nastal v kráľovstvách určitý mier. Kráľom a panovníkom šlo o jeho smrť, a tú dosiahli. Môj nástup na trón považovali za hrozbu, no museli mi aj tak prisahať vernosť. Zmĺkli ako vytesané stĺpy a utiahli sa do svojich palácov.

Potom prišla ďalšia vojna. Budovala sa ako malá iskra v slame. Vznikol z nej požiar enormných rozmerov, a stiahla so sebou všetko temno. Po svadbe som všetko vládnutie odovzdala do Maximusových rúk s nádejou, že z politiky ma vynechajú. Chcela som žiť ako normálna žena po prvý krát v živote, bez akýchkoľvek povinností ktoré by mi nedali spať.

Vojna s Tcharmi nás však pripravila o pocit bezpečia a šťastia. Život v akom som vyrastala sa vrátil naspäť, a mňa použili ako hlúpu návnadu na niečí úkor. Nemohla som však odhodlane povstať, pretože som bola tehotnou matkou. Nemala som silu, a mnoho schopností sa mi tehotenstvom na určité obdobie stiahlo do úzadia.

Bola som odkázaná na cudziu pomoc, no očakávala som len tú Maximusovu.

,, Vaše Veličenstvo! Našli sme kráľovnú!"

Zodiac (SK)Where stories live. Discover now