Kapitola 12

2.5K 139 0
                                    

,, Alaïa pozor!" zvrieskne Témari, ktorá už takmer stojí pri veľkej bráne. Jej oči sú plné strachu a zúfalstva. Môj otec tresol všetkou silou ktorú mal predlaktím do zvonu po jeho pravici. Hlasný zvuk sa začal vlniť po celom okolí a začal prebúdzať všetkých ktorý boli v tranze zo situácie. Yutah sa celý trhol, a odporným škrekotom ktorý trhá uši si začal zakrývať tvár aby sa ochránil pred zvukom. ,, Bež!" skričím na Témari ktorá zamrznuto stojí pred dverami. Mám koniec všetkých otcových hier.

Sestra otvorí ústa dokorán a ostáva stáť na mieste. Z jej ruky vypadne tá smiešna zbraň ktorou si mala vybojovať svoj život. Z očí sa jej spúšťajú dva veľké prúdy sĺz a prechádza ňou veľká triaška. V okolí nie je nikto, kto by dobrovoľnej vstúpil do arény s poštvaným Yutahom. ,, Témari bež!" skričím ešte raz a pozerám na ňu so zúfalstvom v očiach. ,, Prosím bež," zašepkám už celá frustrovaná skôr pre seba. Yutah sa pomaly začína obzerať po okolí, a ja som nútená mu venovať pozornosť, jeho vreskot ustal a do tváre sa mu vkradol pohľad bažiaci po vražde a smrti. Čierne oči bez zreničky ponorené len v čiernom atramente hľadajú cieľ, ktorý by ako prvý upokojil jeho túžbu.

Ešte raz sa obzriem za Témari, no vidím už len zatvorenú bránu, a konečne si vydýchnem. Prebehne mnou eufória šťastia, nepotrebovala som na jej záchranu skoro žiadne úsilie a teraz je v bezpečí za múrmi. V jej očiach som videla strach, no zároveň otázku či som si istá svojím konaním. Po celý svoj život som ale pre svoje sestry nespravila nič, nesnažila som sa o nadviazanie vzťahu či o priateľskú konverzáciu. Viem, že pre Gamu a dieťa akým je ona, je komplikované pochopiť systém fungovania hierarchie, je zložité pochopiť ako je možné že sa nebojím ostať na bojisku, keď mi nemá kto prísť pomôcť. Jediná vec ktorá by jej stačila na to, aby pochopila prečo sa nebojím smrti, by bolo ukázať jej moje detstvo.

Prerývane dýcham, šťastie prechádza každou mojou žilou a vlieva mi radosť do každej bunky. Moja sestra nezomrela pod rúškom nespravodlivosti, ale podarilo sa mi ju zachrániť aj pod vedomím že pokiaľ neprídem o život pod pazúrami Yutaha, zabije ma môj otec pod všetkou eufóriou rozzúrenosti. Nevenujem mu už žiaden pohľad na balkón, tým že rozzúril Yutaha hlasným zvukom mi dal jasne najavo že jeho snaha o zabitie mojej sestry neskončila. Teraz je však v bezpečí, a hlavným nepriateľom pre Yutaha som ja.

Jeho prázdne oči sa zamerajú na moju čiernu postavu, z hrdla sa mu vyderie zvuk mačky ktorá pradie a vytočí hlavu do boka. Skúma môj výzor a rozmýšľa či som jedlá. V tejto aréne som stála pred pár rokmi aj ja, len pár mesiacov po tom, čo som sa vrátila z vojny. Do arény mi otec poslal ohavnejšie stvorenia, monštrá ktoré boli sto krát silnejšie než Yutah. Raz som príslušníka jeho druhu zabila, a bojovala som s omnoho silnejšími protivníkmi. Avšak Yutah patrí taktiež medzi vysokú elitnú skupinu ktorá si vyžaduje Alfa mód. Nie je cesty späť, nemôžem sa vypariť z bojiska, prebrala som tento súboj za svoju sestru. Je to povolený akt spísaní v kódexe Bambricku, no pre môjho otca nepostačujúce vedomie.

Yutah ku mne vykročí opatrne ľavou nohou a celé telo sa mu pri pohybe zatrasie. Chcem žiť, bojovať a vydať sa, alebo sa zabiť? Yutahova slina dopadá na novú vrstvu piesku. Možno pokiaľ zahyniem tu, nebudem musieť čeliť otcovmu trestu, no je väčšia pravdepodobnosť že môj otec ma zabije hneď po tom, čo ja zabijem Yutaha. Protivníkove nohy sa dávajú do pohybu a pomaly sa rozbieha. Chcem ostať žiť a bojovať? Po prvý krát v živote váham. Nie nad tým či som dostatočne silná voči svojmu protivníkovi, ale váham v otázke života a smrti. Kto prevezme velenie v kráľovstve ak nie je? Môj otec venoval všetku výchovu kráľa mne, nie mojej sestre. Bol by schopný ma teda vôbec zabiť?

Nech už je to akokoľvek, som princezná a budúca kráľovná. Pokiaľ mám zomrieť v dnešný deň, budem musieť zomrieť v boji. Do tela sa mi nahromadí odhodlanie a bojovnosť.  Moje oči sa premenia na žltú jantárovu škvrnu a vytvoria čiernu trhlinu. Som Alfa, rovnaká Alfa akou je môj otec. Len nosenie koruny ho stanovuje na vyššiu úroveň, a ja dnes pred ním na kolená nepadnem. Čím bližšie je ku mne Yutahova prítomnosť, tým viac som odhodlaná bojovať. Som Alfou, bažím po boji, chcem byť odvážna a zabíjať tých ktorý si to zaslúžia, chcem byť chrabrá a mocná. Topiť sa v zármutku a strachu je tá najväčšia osudová chyba. Vojna ma vycvičila nie len fyzicky, ale aj psychicky.

Strhnem si slávnostný odev a konečne pocítim vietor a vzduch na svojej pokožke. Práve som si začala svadobný obrad. V rýchlosti blesku sa na mne objaví zlaté brnenie. Ruky sa pokryjú kovovými chráničmi a na čele sa mi objaví zlatý vyplnený kruh. Odhodený plášť a závoj vietor odfúkne preč, a na svojom chrbte pocítim záťaž svojej zbrane. Na ľavom boku mám upevnený svoj zlatý meč ktorý slúži len ako rýchla pomôcka v nehostinnej situácii. Na chrbte sa mi hojdá dlhá tyč s ostrým špicom na jej konci. Avšak to, čo skutočne plní funkciu zbrane je moja sila. Sila Alfy ktorou som umlčala tisíce vrahov.

Som v situácii, do ktorej ma otec chcel dostať. Tak ako som ho naštvala záchranou svojej sestry, som ho teraz uspokojila odhalením seba samotnej pred prítomnosťou kráľov a môjho snúbenca. To, čo zo mňa vychoval teraz každému predvediem len pre záchranu svojej sestry. Moje veľké kučeravé vlasy sú zviazané do voľného copa, a pramene sa dotýkajú mojich bedier. Oči upieram priamo na Yutah. Pridal v  rýchlosti a z hrdla sa mu začína drať ohlušujúci hrdelný vreskot. Vyrovnám sa, pripravená na jeho silný úder. Yutah za sebou necháva prach vo vzduchu, čoskoro budeme bojovať v prachu, a na to aby som videla v neprajných podmienkach sú oči Alfy neskutočne potrebné. Môj lev sa chce dostať na povrch. Chce bojovať rovnako tak, ako aj ja.

Yutah sa tesne predo mnou odrazí pevnými nohami a zanechá za sebou len dve šmuhy, ktoré ukazujú miesto jeho odrazenia. Preletí ponad mňa, a doskočí za môj chrbát. Toto monštrum však netuší že s jeho príbuzným som strávila v tejto aréne dva dni. Bez vody, bez jedla, bez pomoci. Študovali sme sa navzájom a zabíjali sa. Tento ťah bol pre mňa teda už dávno jasne viditeľný. V rýchlosti vytiahnem svoju kopiju a trafím ňou tesne vedľa miesta kam dopadol. V jeho pohľade sa zračí prekvapenie, sleduje zbraň v mojej ruke a potom zreve. Vyštartuje po mne a vytasí svoje pazúre. Teraz sa začal skutočný boj.

S kopijou nad hlavou spravím rýchly obrat a tupým hrotom ho zasiahnem do tváre. Nárazová sila ho odhodí do zadu, no veľkou nohou odkopne aj mňa. Ten moment môjho dopadu na zem si nepamätám. Cítim už len krv stekajúcu z nosa. Načiahnem sa po kopiju a postavím sa na rovné nohy. Ani zďaleka som nepoužila maximálnu silu Alfy, svojmu otcovi sa snažím lichotiť čo najmenej. Yutah sa ťažkopádne postaví a opäť naberá rýchlosť. Tentoraz vbehneme už do priameho boja. Kopijou sa snažím trafiť každé miesto ktoré vidím. Jeho pazúre sa ma snažia napichnúť ako jednohubku.

Vrazím mu celou silou do kolena a on sa s hlasným krikom zvalí na nohu. Moja kopija vo vývrtke zasiahne aj jeho brucho. Rozmachne sa  a vybije mi z ruky zbraň. Prerývane dýcham, nechcem sa podvoliť kompletnému módu. Yutah sa postaví s krvácajúcou nohou a opäť sa napadneme. Svoju kopiju som nechala ležať, a na útok používam len svoje ruky. Okolo nás je všade prach, zmizli mi z dohľadu ľudia a celý Bambrick, a jediná vec ktorú vidím je Yutah.

Akonáhle si uvedomí že moja kopija sa už viac nenachádza v mojich rukách, pridá na sile svojho úderu. Z mojich rúk sa pomaly derú slabé žlté pásiky ktoré mu na tele spôsobujú malé ranky. Snažím sa potlačiť Alfu vo mne, nedovoliť jej vystúpiť na povrch. Prach čoskoro začína zakrývať aj nás. Spravím rýchly výpad a zmiznem do šera. Yutah má však v tomto prostredí výhodu. Nepotrebuje zvuk a oči, aby vedel kde jeho nepriateľ je. Stačí mu pach krvi.

Zodiac (SK)Where stories live. Discover now