Kapitola 2

3.9K 175 1
                                    

To ako som v noci zaspala som sa už nedozvedela. Rozmýšľať nad minulosťou svojho rodu a jeho protokolov ma očividne ale unavilo dostatočne nato, aby som prepočula otcove uštipačné slová na chodbe.

Do izby mi prenikali dlhé slnečné lúče, ktoré sa odrážali od zrkadla. Prach v svetle tancoval ako malé víly, ktorých život bol bez akéhokoľvek zla a umožňoval im voľnosť. Do izby prenikal okolitý zvuk vtáctva, šum lístia a hlasy čerstvo zobudených ľudí. Okolitý život mimo kráľovského dvora bol určite viac zaujímavý ako môj vždy perfektne zosynchronizovaný plán dňa, ktorý mi ledva dovolil robiť to čo som si vskutku priala.

Väčšina z mojich rán bola sprevádzaná s veľkou nechuťou do života, vždy som totižto vedela presne čo ma dnes čaká, a obohatiť svoj život s neočakávaným zvratom udalostí bolo mimo mojich možností. Posadila som sa na mäkký rám svojej postele a zazvonila so zvončekom ktorý bol položený na mojom nočnom stolíku z ebenového dreva. Moje nohy dopadli na mäkkú kožušinu medveďa, a svaly sa intenzívne natiahli v celom mojom tele.

Do mojej spálne sa otvorili potichu dvere a dnu vošli dve dievčatá v mojom veku. Neopovážila by som sa ich nazvať slúžkami s aroganciou na jazyku ani len pred najvyšším kráľom, pokiaľ by nejaký existoval. Pre mňa to boli priateľky ktoré akceptovali môj pôvod a osobnosť bez pohŕdania a strachu.

,, Dobre ráno princezná," povedali pokorne obidve naraz už naučenú formulku s miernou poklonou. Vyčarovala som úsmev pri pohľade na ich bezstarostné pohľady, a taktiež im popriala dobré ráno. Boli dobrými kamarátkami ktoré mali to šťastie narodiť sa v kráľovskom paláci. Ich matky pracovali v kuchyni a otcovia v stajni, a pre mňa boli oddanými priateľkami s miernym odstupom. ,, Ako ste spali dievčatá?" nadhodila som tému a sadla si na mäkkú stoličku, ktorej sedadlo bolo z plyšu. Ryšavá Brianna sa ochotne pustila do upratania mojej postele, zatiaľ čo Esther sa rozhodla pomôcť mi s mojou každodennou prípravou.

Dievčatá mali k sebe naozaj blízko už od útleho detstva. Síce som ako dieťa nemala tú možnosť behať s nimi po námestí, no vždy sme sa vídali. Do mojich 15 rokov sa o mňa starali matkine služobníčky, no na svoje narodeniny som si jasne vyžiadala spoločníčky ktoré by boli v mojom veku a dokázala by som s nimi rozprávať o všetkom.

Dostali sa mi teda Brianna s Esther. Boli úplne odlišné, ako osobnosťami tak aj výrazom. Avšak práve tieto rozdiely posilňovali ich priateľstvo ktoré som im úprimne závidela. Brianna bola ryšavá, pehavá a biela ako mramor. Nedokázala sa opáliť ani na tom najviac nepríjemnom slnku, jej osobnosť bola divoká a mnohokrát dostala bitku nie len od svojich rodičov ale aj od vyššie postavených žien ktorým sa jej správanie zdalo absurdné.

Esther bola naopak príliš tichá a láskavá. Jej oči svietili ako čerstvo vytesané smaragdy a vlasy mala nádherne gaštanové. Ako služobné si ich vždy museli ostrihať nad úroveň ramien, no obom to len pridalo na kráse. Ich život bol jednoduchý a tom im prinášalo radosť priamo do neho bez akýchkoľvek okolkov.

,, Naozaj očarujúca!" zvýskla nadšene Brianna, až jej takmer vypadol jeden z mojich vankúšov. Pozrela som na ňu s pozdvihnutým obočím, no hneď som sa zasmiala. Esther vzala spred zrkadla mäkkú kefu a opatrne mi začala prečesávať vlasy.

,, Tak hovor," povzbudila som ju s pohľadom upretým na svoju tvár v zrkadle. Ramena som mala odhalené vďaka voľnej nočnej košieľke, a tak som registrovala všetky jazvy po ramenách ktoré sa mi tiahli cez môj chrbát. Jazvy spôsobené otcovým krutým bičom. Privrela som oči a venovala všetku svoju pozornosť roztržitej Brianne.

,, Včera som sa snažila dostať von z kuchyne," začala normálnym hlasom, no prerušila ju Esther. ,, A práve preto že si sa ty dostala von z kuchyne som ja, moja milá priateľka dostala prácu za dvoch," usmiala sa na ňu Esther so sarkastickým úsmevom, Briannu to však očividne absolútne netrápilo a pokračovala vo svojom rozprávaní.

Zodiac (SK)Opowieści tętniące życiem. Odkryj je teraz