Kapitola 47

2.1K 140 4
                                    

Zosadnem z koňa za pomoci stráže a tí odvedú žrebca ďalej. Čaká ma už len jediné, dať zbohom svojmu otcovi trocha krutým spôsobom. A tentoraz ma Maximus nesmie zachrániť. Pozriem mu do očí, ktorými sa vzájomne hltáme. Nesmie mi prísť na pomoc a to ho ubíja.

Ľudia čakajú na to čo sa bude diať, ja osobne som sa na verejnom pohrebe nikdy nezúčastnila. Prebrať všetkú zodpovednosť za doručenie otcovej duše na svoje miesto je nepríjemné, priala by som si aby táto vec mohla byť vykonaná v súkromí. Avšak tradície sú tradície a morálka v tomto prípade nepatrí na žiadnu pozíciu. Pôsobí to na mňa celé absurdne, no nezmôžem s tým naozaj nič. To posledné čo teraz v skutočnosti chcem, je predvádzať sa pred týmito ľuďmi.

Je tu len jedna osoba pred ktorou by moje telo túžilo predviesť všetku svoju silu. No nemôžem riskovať stratu kontroly kvôli mužovi ktorého srdce sa začína pomaly plniť láskou voči mne, a to moje voči nemu. V tom pohľade ktorý sme si pred necelými sekundami vymenili som to uzrela, pocity ktoré z neho razom sršali, prekvapenie voči tej vášni ktorú cítil a nemohol voči nej bojovať, a možno aj hrdosť že som to ja, ktorá jeho srdce uzamkla do cely.

Do princa Maximusa som sa  zamilovala v deň otcovho pohrebu, keď mi venoval pohľad vášne s dôverou že to zvládnem. A to nikto iný pred ním nespravil.

S hlbokým nádychom vytiahnem dlhú tyč s ktorou som bojovala proti otcovi a Yutahovi pred dvoma dňami, jej tupý hrot dopadne povedľa mňa a pohľadom zakotvím o kňaza predo mnou. Ten trpezlivo čaká na moje zvolenie a prípravu. Dovolím telu, aby Alfa mód privolalo ešte viac, plášť sa zmení na horiace plamene, moje telo pôsobí ešte viac hrôzostrašne a mocne. Nemo prikývnem a zrak upriem na otcovu truhlu.

Mojou úlohou bude preniesť mňa, a otcovu temnú dušu, ktorá sa po vyvolaní v strachu a hrôze na mňa vyrúti do druhej dimenzie. Kňaz sa mi otočí chrbtom a pozdvihne ruky, začne odriekať isté veci spolu s dvoma kňažními a môj lev opatrne zoskočí z truhly keď sa okolo nej začne tvoriť fialová hmla. Jeho úlohou bolo zadržať otca v truhle, teraz na to už nemá dôvod.

Stane sa to veľmi rýchlo. Je to rýchlejšie než žmurknutie. Z otcovej truhly na mňa vyletí škaredá tvár v plynnej konzistencii s ostrými zubami a skôr než stihne zacvaknúť smrteľnými zubami, sa prudko otočím a popustím palicu na zem. Rukami v stotine udriem o zem, a zlatistý záblesk všetko pohltí.

__________________

Okolie je čierne. Je to ako nachádzať sa opäť vo svojej vlastnej mysli. Nie sú tu zvuky, len šum krvi v mojich žilách.  Ibaže teraz som bez prítomnosti levice či leva, i keď, nie som sama. Mojou prioritou ale nie je zamýšľať sa nad tým kde to som, ako sa tu cítim a či som tu sama. Nie, mojou úlohou je ostať na strane živých, no poslať svojho otca do ríše mŕtvych. Teraz som mostom medzi životom a smrťou.

Je tu. Cítim ho, no nevidím. Jeho prítomnosť je úplne živá, napĺňa tú prázdnotu ktorá mnou kolovala za posledné dva dni. Môj otec, žije. Človek ktorý ma splodil a vychoval, ktorého som niekde tajne ľúbila, je teraz opäť prítomný.

,, Chcem od teba poslednú vec dieťa," ozve sa za mnou, a ja sa otočím k levovi môjho otca. Jeho telo ostalo v truhle, no duša prišla so mnou. Lev je čierny, a kolujú po ňom modré znamenia a ornamenty, jeho oči sú v úrovni mojich. Odrážam sa v nich ako horiaca bábika, musím v Alfa móda zotrvať dokým neukončím spojenie, viem že opäť odpadnem do mdlôb, to sa väčšinou ženským Alfám stáva, zatiaľ čo mužským dôjde len slabo a na niekoľko minút sú neschopný kvôli rapídne zníženému tlaku akejkoľvek činnosti.

,, Nemáš právo odo mňa čokoľvek žiadať otec," poviem so zaschnutým hlasom a vzdychnem, ,, vzal si mi toho tak veľa. Je čas odísť.".

,, Chcem ti len vysvetliť určitú časť histórie," povie so smutným pohľadom. ,, Prečo ?" pokrčím ramenami, ,, odkedy tebe záleží na tom či som hodná tvojej prítomnosti. Teraz proti mne už nič nezmôžeš, nemáš ma ako zastrašiť tak prečo..."

,, Nechcem ťa zastrašiť Alaïa, ,, lev zatrasie mocnou hrivou, a každý vlas sa mocensky nadvihne, ,, chcem aby si mi odpustila," povie hrubo. ,, Otec ja..."

Opäť mi skočí do reči a priblíži sa.
,, Nebola by si trpela, pokiaľ by som nevykonal to čo som vykonal. Chcem aby si si to vypočula, od toho momentu sú odvodené všetky tvoje strasti a strach, bol som od tvojho narodenia ako v labyrinte, hľadal som zúfalo východisko, no nemohol ho nájsť. Chcel som ti dať pokoj, dať ti lásku pretože som jej bol schopný ale nešlo to," jeho hruď naštvane zavrčí.

,, Čím viac to budeme naťahovať, tým silnejšie následky to na mne zanechá," poviem arogantne a nahlas vzdychnem, narážajúc na môj Alfa mód. ,, Alaïa, zabil som svojich rodičov. Úmyselne som ich zavraždil na ceste domov, zhodil som to na iných a svoju zlosť a hriech som si vybíjal na nevinných, zavraždil som ich pretože som chcel vládnuť, pretože ma Gringer nahovoril aby som to spravil...."

,, Gringer?!" skočím mu do reči tentoraz ja, ,, máš ty vôbec v sebe ešte štipku cti otec?! Gringer by neublížil ani muche, tvoj otec ho predsa považoval za dobrého priateľa ako to...," rozhodím v hneve rukami, no otec preberie opätovnú iniciatívu.

,, Gringer je starý blázon, ktorý ma už ako dieťa zmanipuloval vo svoj  pôžitok, teraz som už čistý, zlo a dosah jeho kliatby ma už viac nepohlcujú, teraz som tým kým v skutočnosti som. Ten hnev ktorý som v sebe mal, tú kliatbu a temnotu som vložil do tvojho srdca ako čiernu pliagu zatrpknutosti dieťa, ako ker čiernych ruži a buriny, ktorých korene sú príliš hlboko zakorenené," zavrčí a opäť sa priblíži.

,, Milujem ťa Alaïa, si moja prvorodená dcéra, vždy som ťa miloval tak ako tvoja matka, avšak kontrola nad tebou mi dávala silu, bál som sa že ťa niekto ovplyvní tak, ako ovplyvnili mňa, musel som ťa držať na krátko, musel som ťa mať neustále pod dohľadom. Moja temnota mi nedovoľovala s tebou zaobchádzať správne, tešilo ma vidieť ťa zronenú a ublíženú, a v noci som sa mal roztrhať vinou že svojej dcére ubližujem a nedokážem sa z toho dostať," pohodí hlavou.

,, Vedel som že manželstvo medzi tebou a Baurínskym princom ti vynahradí stratenú lásku, ktorú si vo mne nenašla Alaïa. Nebol som idiot, vedel som že Alfa s Alfou je pompézna láska, bolo to posledné správne rozhodnutie ktoré som smel učiniť skôr, než som sa stratil vo vlastnom zúfalstve," jeho tvár je pred mojou, a ja mu so slzami vo očiach hľadím do tých jeho čiernych,
,, mojím posledným prianím je dostať z teba mňa, chcem ťa vykúpiť, aby si nebola zatrpknutá no milovala," veľkú hlavu oprie čelom o moju hruď.

,, Budeš úžasnou kráľovnou Alaïa, takou akú Densissimus kvôli mne nemohol mať, oslobodzujem ťa od môjho démona a strachu, a ty odpusť mne za tie bitky, krv, vojny a oplznosti," povie so zlomeným hlasom. Je mi zle, točí sa mi v hlave a nemôžem dýchať. Chytá ma úzkosť, von mojou hruďou sa derú vzlyky.

Emócie sú ale jasne viditeľné aj na mojom tele, čo znamená že publikum pred kryptou má na čo pozerať, ako sa na zemi pred otcovou truhlou zmietam v zúfalstve.

,, Ty si blázon otec," zvriesknem vo vzlyku a hodím sa do jeho hrivy. Jeho telo je pevné, už viac nie je plynom, aspoň nateraz. Cítim lásku ktorá z neho skutočne srší. Preboha veď mňa po prvý krát skutočne niekto ľúbi! Ten pocit šťastia je tak nádherný, chcem tu ostať, chcem tu byť s ním a užiť si to o čo ma síce on sám obral, no viem že keby mohol chcel by mi to vynahradiť.

,, Nezabudni že si bola milovaná, a si milovaná," povie jemne, a opatrne sa odsunie. Teraz nevyzerám ako budúca kráľovná, teraz vyzerám ako dcéra ktorá miluje svojho otca, a spoznala ho dva dni po jeho smrti. ,, Neviem či si stále manipulátorom otec, ale odpúšťam ti," zašepkám a postavím sa na rovné nohy vystreto, a snažím sa nabrať dych pomedzi vzlyky.
,, Odpúšťam ti," zašepkám ešte raz a jeho telo sa rozplynie so slovami že to dokážem. ,,  ...bola milovaná, a si milovaná..."

Zodiac (SK)Where stories live. Discover now