Kapitola 8

2.5K 153 0
                                    

Najprv počujem dupot len vlastného koňa, a to ako sa mi hromadí krv v hlave a píska mi v ušiach. Potom už vedľa mňa cvála aj otec s víťazoslávnym úsmevom. Bolo to len pár sekúnd, počas ktorých mi prišlo z nahromadeného adrenalínu zle, a môj kôň to využil na vylepšenie situácie tým, že spomalil.

Dostávam sa opäť ku zmyslom. ,, No vidíš že vieš aj poslúchať," kričí na mňa otec, zatiaľ čo naše tátoše za sebou zanechávajú veľký prach a ničia úrodu farmárom.

Zo všetkej tej psychiatrie ktorá sa okolo mňa kopí mi začína byť zle. Tlak v hlave je mierny no cítim sa mdlo a bez akejkoľvek šance na vykonanie nejakej činnosti. Moje telo splýva s koňom v cvale, zatiaľ čo ja vnímam spomalene svoje okolie. Pravá noha koňa pomaly dopadá na zem keď sa ľavá noha zdvíha dohora, hriva sa nadvihuje v tempe cvalu ako trávnatý porast a dopadá naspäť na konskú šiju. Nozdry, na ktorých sa lesknú kvapôčky potu sa naširoko otvárajú a konské oči uprene hľadia dopredu na Bambrickú pevnosť. Funenie koňa začína byť čoraz hlasnejšie a v diali počujem svojho otca kričať moje meno.

Čierna šmuha ktorá doteraz cválala vedľa mňa začína miznúť za mojím chrbtom. ,, Alaïa!" počujem útržky hrubého hlasu svojho otca. Konská hriva teraz už dopadá na svoje miesto v rýchlom rytme, a ja brzdím koňa. Jeho hlava vystrelí do hora zatiaľ čo doširoka otvára spenenú papuľu z túžby pokračovať vo vášnivom cvale po otvorenom priestranstve. Otočím sa a pozriem sa do očí môjho otca, ktorý so strážou za chrbtom kluše za mnou.

,, To by už stačilo," povie rázne a prezrie si ma, i keď veľmi silno pochybujem že cez čierny závoj niečo uvidí. ,, Hádam neprídeme na amfiteáter celý spotený ako banda divochov!" precedí cez zuby a dôjde ku mne. Jeho dych cítim na svojom závoji, ktorý sa pri každom jeho výdychu nalepí na moju tvár. ,, Správaj sa reprezentatívne, tak ako to robíš vždy na verejnosti. Nejde len o jedinečnú slávnosť tvojej sestry, ale taktiež aj o prvé stretnutie s tvojím snúbencom," povie meravo a chytí ma za rameno. Mojím telom prebehne triaška zo zhnusenia a strachu, ako tekutina ktorá sa zmieša v jedno. Opatrne sa nakloní ku mne a odhrnie mi závoj tak, aby mal prístup k môjmu uchu.

,, Spravíš jedinú hlúposť Alaïa, a nebudem mať na výber než ťa zhodiť z práva na korunu," slastne mi zašepká do ucha a pohladí ma po líci ako najláskavejší otec. Môj pohľad smeruje uprene na Bambrick, kamennú vysokú budovu, ktorá vytvára kruh. Po jej obvode sa ťahajú brečtany a splývajú tak s okolitým lesom. Jedná sa len o amfiteáter s vyše 10 000 miestnym rozpočtom pre publikum. Dejú sa tam rôzne slávnosti, divadlá či hry, no od vlády môjho otca často krát aj hry v ktorých ide o život. Vo vnútri je piesočnatý povrch a po obvode vo vnútri samotného bojiska sa nachádzajú cely v ktorých sa nachádzajú zvyčajne divé zvieratá, ktorých úlohou je zabiť pre publikum.

,, Tvoja naivita sa nedá nazvať naivitou, otec," poviem meravo a pomaly mu pozriem do jeho očí, ktoré bažia po krvi," možno je trón tou poslednou vecou po ktorej skutočne túžim, ale ty si to neuvedomuješ. Uvedomuješ si však, že ani jedna z mojich sestier by nebola schopná vládnuť, takže sa ma len tak ľahko nezbavíš ako si sám vtieraš do hlavy. Maximálne ma uväzníš," úpenlivo sledujem jeho reakciu," od kedy som bola vybratá svojej matke z lona si ma vychovával ty. Strpčoval si mi život, a keď som bola v útlom veku so žiadosťou dostať novú handrovú bábiku si ma vyslal na bojisko zabíjať ľudí. Spravil si zo mňa monštrum, človeka ktorého vlastný ľudia nenávidia pretože som tvoja dcéra. Kvôli tebe som stredobodom všetkých intríg a každý sa ma bojí, uteká predo mnou ako pred ohavnou beštiou," vzdychnem si a neveriacky mu pozerám do očí," takže pokiaľ ma nezabiješ ty, skôr či neskôr to spravia naši ľudia."

Otec sa medzitým stihol začať pohrávať s drahokamom na svojom meči. ,, Už si skončila?" opýta sa otrávene a chrbtom ruky si pretrie čelo. Jeho ignorancia vo mne kvalitne zdvíha všetky nervy ktoré sa vo mne nachádzajú, no sebadisciplína je pri ňom jedinou šancou spásy. Ako prvorodená som však nestratila všetky privilégia a keď vkročím na amfiteáter budem to ja, ktorá začne obrad svojej sestry. V hlave mi však prekvitá plán ako sa nezbaviť nádeje o záchranu svojej najmladšej sestry pred brutalitou nášho šialeného otca.

Stráž vykročí po poľnej ceste smerom k Bambricku, a s otcom ich ticho následujeme. Moje srdce bije ako o preteky, či chcem alebo nie, som žena a aj ja od detstva túžim po pravej láske. Možno som nemala možnosť si vybrať, no v tento strašne ohavný deň aspoň spoznám svojho budúceho manžela. Práve kvôli tomuto stretnutiu som nervózna, a tajne dúfam že k tomu nedôjde. Ako by som sa mohla vydávať keď v krajine môjho otca vládne chaos? Z diaľky počuť rozhovory tisíce ľudí ktorý čakajú na amfiteátri aby videla šou ktorú im prišiel predstaviť môj otec. Jeho kôň začína pochodovať a nervózne pohadzovať hlavou.

Kedysi to boli oni dvaja ktorý sa cvalom nahrnuli do vnútra piesočnatého povrchu a predviedli slávnostné privítanie. Avšak už niekoľko rokov toto právo prináleží mne. Čoskoro sa ozve bojový pokrik stráži na hradbách Bambricku, a vnútro kruhu stíchne. Všetko čo je momentálne počuť je dych našich koní. Keď prekročíme vopred dohodnutú líniu, mojím telom prebehne triaška, každý človek má rád sa občas predviesť, a neskrývam fakt, že mi to spôsobuje aspoň maličkú radosť.

Otec mi venuje posledný varovný pohľad so svojím sprievodom sa poberie bočnou bránou. Moje srdce chce vyskočiť z hrude, som nervózna zo všetkého čo sa má udiať. Akonáhle sa otec oddiali, pripojí sa ku mne moja vlastná družina vojakov na temperamentných žrebcoch. Som nútená si ponechať svoju formalitu a záštitu, a hoci som tento proces vykonávala už nespočetne mnoho krát, dnes to bude iné. Dnes ma uvidí môj snúbenec ktorý o mne po celé roky počúval len samé klamstvá, a uvidí ma moja najmladšia sestra ktorá si myslí že toto je jej koniec.

Nikdy som nemala so sestrami dobrý vzťah, neboli sme vychovávané spolu, trávili sme minimálny čas v spoločnosti jedna vedľa druhej, no vedeli sme o sebe. Zatiaľ čo oni sa smiali a behali po slnečnicových poliach, alebo sa uvelebili v matkinom náručí, ja som ich cez sklenené okno sledovala, zatiaľ čo môj otec si chystal bič na potlačenie mojej osobnosti o ktorej sa vyjadril že jedného dňa vyhubí celé ľudstvo. Avšak moje pokrvné príbuzenstvo má núti vykonať to, čo dnes spravím. Po celej pevnosti sa začína ozývať bubnovanie. Zvuk ktorý mi pripomína vojnu z môjho detstva ma roztrasie. Nie je to síce podobné bubnovanie, ale stále je to ten istý nástroj ktorý sa vkráda do útrob mojej mysle a prebúdza rané detstvo a strach.

Tisnem sa silnejšie na konský krk a snažím sa upokojiť, čakám na signál ktorý mi dovolí vojsť dnu a skončí moje trápenie. Čím dlhšie stojím, tým hlbšie sa potápam do svojho vlastného oceánu myšlienok. Z Bambricku počuť hlas môjho otca. Nevidím ho, keďže stojím pred pevnosťou, no viem si ho predstaviť stáť na balkóne, s korunou na hlave a veľkým plášťom. Jeho postava a krása púta všetkú pozornosť žien a chlypnú závistlivosť mužov. Moja matka stojí obďaleč s pokornou sklonenou hlavou držiac za ruku Nayagaro, moju druhorodenú sestru. Po obvode sa nachádzajú ďalšie balkóny, predelené len mramorovým zábradlím.

Môj snúbenec je s najväčšou pravdepodobnosťou po otcovej pravej strane, na balkóne kde sa po uvítacom ceremoniály ocitnem aj ja. Môj otec ma dlhý príhovor, snaží sa upútať malichernými pokusmi o dôveru ľudí ktorí mu neveria. Nepočujem síce nič čo vraví, no viem že jeho reč je samé klamstvo a len blázon ako on by mu uveril každé slovo. Začína fúkať vietor a po oblohe sa pohybujú biele mraky ako znak nádeje pre moje ubolené svedomie. Môžem byť princezná s krutou výchovou, no stále som jemná a nežná a stále hľadám nádej po svete.

Zrazu sa rozozvučia bubny ktoré ma vyvedú z miery, no môj kôň ako na povel vyštartuje do útrob Bambricku na popravuje mojej sestry.

Zodiac (SK)Où les histoires vivent. Découvrez maintenant