Zodiac (SK)

Kapitola 21

Sústredím sa na ňu, no srdce mi stále bije od pohľadu snúbencových orieškových očí. Do čerta aj s otcovými výmyslami. Je po smrti a aj tak mi spôsobuje nepríjemnosti.

Nyagaro je Beta, pokiaľ to mám pozdvihnúť do vznešených slov, tak nie je veliteľom vojska, ale vojakom. V podstate sa jedná o člena spoločnosti stavaného na boj, no nie prispôsobeného na silné vládnutie. Avšak v dnešných časoch nosí korunu viac Bet, ako Álf. Moja sestra za svoj život absolvovala len pár základných výcvikov ktoré sú pre Beta kráľovskej rodiny dôležité. Držať meč v ruke a ovládať svoju auru a leva jej nie je cudzie, no pokiaľ nemusí nebude používať násilie.

Nyagaro bola vychovaná matkou, nehou lásky sa naučila existovať v normálnom svete s korunou na hlave. Vzťahy medzi nami boli vždy napäté, vzhľadom na to, že sme nevedeli ako máme reagovať na prítomnosť tej druhej. Avšak s Nyagaro som si bola o pár milimetrov bližšia ako s Temari.

Dnes mala na sebe voľné svetlo-modré šaty s nazberanými rukávmi a volánikmi. Okolo drieku mala stuhu uviazanú do mašle, a pôsobila neskutočne mlado a nevinne. Jej zelené oči, len o niečo svetlejšie než tie moje sa odrážali od každého skla v miestnosti. Vlasy mala zviazané do vrkoča ktorý siahal medzi plecia. Vyzerala ako princezná z rozprávky, a pravdepodobne každé mladé dievča by chcelo byť ako ona. Bola presným opakom mňa.

Bez akýchkoľvek okolkov ma viedla za ruku do tmavšej chodbičky. Na jej konci sa nachádzali dvere ktoré viedli na terasu z rúži. V mojom detstve to bolo miesto v ktorom som mohla existovať spolu so svojou fantáziou, a hrať sa na niečo čím by som chcela byť. Byť princeznou som ale rozhodne nechcela. V tých časoch sa v záhonoch ruží ktoré sa popínajú po múroch hradu, čí železných oblúkoch nachádzali aj klietky so spievajúci vtákmi. Avšak po vojne som už na terase žiadne nenašla.

Nyagaro ma pustí za ruku a opatrne za nami zatvorí dvere. ,, Nemáme tu stráže," podotknem podozrievavo, a obzriem si ju. ,, Nebodaj si myslíš že by som bola schopná zabiť niekoho ako si ty? A vôbec...nemám na to žiaden motív," nechápavo na mňa hodí mierne urazený pohľad a sadne si na kamennú lavičku pri múriku, ktorý odhaľuje rozsvietené dediny. Z okolitých miest stúpa do nebies para z dielní, či nepríjemný dym ktorého zápach dolieha až k nám.

,, Nie je bezpečné chodiť bez štráže pokiaľ je hrad plný cudzích ľudí. Koniec koncov sú to králi iných kráľovstiev, v minulosti sme s polovicou z nich hádzali meče do bitevného poľa," poviem a narovnám sa. Môj pohľad smeruje do neznáma, za kopce lesov kde život by bol celkom iný.

,, Alaïa, úprimne si myslím že tvoja stráž by zmohla veľké nič pokiaľ by ťa niekto napadol. Sila šiestich chlapov sa nevyrovná tej tvojej," poznamená a cítim ako jej pohľad prepaľuje moju tvár. Nič jej na to nepoviem, avšak nechcem počúvať o tom akú katastrofickú silu skrývam, počúvala som to dlhé roky od otca.

,, Prečo si ma sem zavolala?" opýtam sa, a pozriem jej do očí. Kto by bol povedal že dve sestry Denssimovskej monarchie sa takto jedného dňa stretnú. ,, Chcela som ti poďakovať za Temari," povie úprimne a pousmeje sa. ,, Temari nie je len tvoja sestra," poviem a opäť sa pozriem na život v uliciach. ,, Nie to nie je, no myslela som že náš život ti je ukradnutý," zhlboka sa nadýchne. Som ticho, pretože neviem čo jej mám na tieto reči povedať. Avšak keď si uvedomí že na sladké reči nereagujem, rozhodne sa pokračovať.

,, Vždy som si myslela že si nebezpečná, vlastne...svojím spôsobom aj si ibaže nemáš pudy zavraždiť každého kto okolo teba prejde. Je mi veľmi ľúto že otec ťa odlúčil od nás a od matky, že sme spolu nevyrastali a naučili sme sa ťa báť. Temari má v podstate z teba ešte stále strach...po všetkých tých rečiach."

,, Predpokladám že náš otec o mne často hovorieval," poznamenám a bolestne sa uškrniem.

,, Vravel len o tvojej sile a o tom ako ťa musí držať stranou od nás aby si nám neublížila. Avšak matka ťa stále obraňovala, akonáhle odišiel tak ťa obhájila. Naučila nás teda ťa rešpektovať, no nemať strach a nebudem klamať ak poviem že si pre mňa záhadou," pousmeje sa.

,, Nyagaro....môj život ani zďaleka nebol taký ako ten váš," pokrútim hlavou a stiahnem pery.

,, Ja viem...a preto si neskutočne vážim to, že si dokázala skočiť do ringu proti tomu netvorovi a postaviť sa tak aj otcovým rozkazom. Temari by bola bez teba mŕtva a svet ešte viac zvrátený, viem že si ho...akosi obdivovala no dokázala si ho zabiť a..."

,, Vychoval ma Nyagaro, dal mi základy toho kým som teraz. Nebol to len obdiv ale vzťah, neodpustila som mu ani zďaleka veci ktorých sa dopustil no nikdy by som nebola schopná ho zabiť. A pokiaľ mi vlastná sestra, ktorá bola očitým svedkom toho že som ho nezabila ja, povie že som to spravila, ako sa zveličia slová nepozvaných svedkov v meste a kráľovstve?"

Nyagaro ostane zarazene pozerať do mojej tváre. ,, Prepáč...je to také podvedomie že...keď si ho zrazila na zem tak si ho akoby vlastne aj zabila..." pomaly sa zakoktáva. ,, Ukľudni sa," poviem jej a nadýchnem sa čerstvého vánku," nechcem aby si zo mňa mala strach kvôli hlúpym rečiam ktorými vás v detstve kŕmili."

,, Toto bolo skôr spôsobené hierarchiou Alaïa, teraz keď je otec mŕtvy....na vrchole si ty," povie potichu a sleduje moju reakciu. Vôbec som si neuvedomila že sa toto stane. To je dôvod prečo mám viac stráže a prečo sa mi klania viac ľudí....som predsa na vrchole hierarchie! Som stále totálne mimo, takže nemám čistú myseľ.

,, Na tento systém si ešte budeme musieť všetci zvyknúť. Som rada že si sa so mnou odhodlala rozprávať, avšak za niečo takéto je hanba sa poďakovať. Temari je moja pokrvná sestra rovnako ako aj ty, otcove oplznosti ma ani len zďaleka nazasiahli až tak hlboko Nyagaro. Postaviť sa proti Yutahovi bola pre mňa maličkosť, ktorú som už raz v živote absolvovala. Boj proti otcovi bol však ťažký oriešok, no dovolil mi ho zraziť na zem. Prial si smrť ako vykúpenie svojej hriešnosti. Ani zďaleka som nepoužila silu ktorú mám, a on taktiež nie. Neviem či nás niekedy miloval, no istotne nemiloval sám seba...."

,, Obraňuješ ho," poznamená Nyagaro a pokrúti hlavou.

,, Neobraňujem, každý deň som si priala v tajnosti a pokore jeho smrť. Priznávam že keď prišlo na lámanie chleba tak som nedokázala vziať život človeku ktorý ma stvoril, no dokázala som zachrániť svoju najmladšiu sestru, a to bolo prioritou tohto dňa. Môj snúbenec už len dokončil to, čo som nedokázala dokončiť ja."

,, Ostatný králi sa tešia..." povie a prezrie si ma," ty smútiš."

,, Nesmútim," nervózne sa zasmejem.

,, Vidím to na tebe Alaïa," povie," pocity sa občas zakryť nedajú. Strávila si s ním o podstatne viac času než ja alebo Temari, no teba to zasiahlo ako šíp a rovnako tak aj matku. Obidve ste milovali psychopata."

,, Presťaň kecať, môj vzťah s otcom bol čisto len o pokrvnom prepojení a o tom, že ma vychoval. Láska v tom všetkom zahrnutá nebola," otočím sa jej chrbtom a spravím krok ku múru aby som si lepšie prezrela okolité mesto," to čo mi robieval...už len z tohto princípu by som ho nedokázala skutočne ľúbiť."

,, Ja som nikdy nemala tú možnosť..." jej hlas pomaly utícha v diaľke. Moje ostatné senzory totálne zmiznú, a zrak sa zameria na rútiaceho koňa dole svahom niekoľko kilometrov od hradieb. Z tejto vysokej pozície dokážem vďaka levovi vidieť dokonale aj v tme, avšak nerozpoznám detaily. Žiaden obyvateľ mesta by sa len tak nevalil do mesta cez večerné hodiny. Brány mesta sú zatvorené, no farby brnenia ktoré sa lesknú v žiari mesiaca mi dovoľujú vidieť náš erb. Je to vojak z frontu.