Kapitola 22

2.4K 150 3
                                    

,, Ja som nikdy nemala tú možnosť..." jej hlas pomaly utícha v diaľke. Moje ostatné senzory totálne zmiznú, a zrak sa zameria na rútiaceho koňa dole svahom niekoľko kilometrov od  hradieb. Z tejto vysokej pozície dokážem vďaka levovi vidieť dokonale aj v tme, avšak nerozpoznám detaily.  Žiaden obyvateľ mesta by sa len tak nevalil do mesta cez večerné hodiny. Brány mesta sú zatvorené, no farby brnenia ktoré sa lesknú v žiari mesiaca mi dovoľujú vidieť náš erb. Je to vojak z frontu.

Mojím telom prebehne triaška a pohltí ma strach z toho čo sa bude diať, v hlave stále nemám poskladané myšlienky a valí sa ďalšia katastrofa. ,, Nyagaro," preruším ju a uprene sa pozriem do jej zelenkastých očí v ktorých sa zračí strach. Istú chvíľu ju skúmam a prechádzam po jej tvári, prvý krát sa nám naskytla príležitosť viesť dialóg, a aj ten musí byť prerušený niečím nečakaným.

,, Alaïa?" postaví sa oproti mne a zamračí sa. ,, Poďme," poviem bez vysvetlenia a ťahám ju von z balkóna, sestra sa ani len nesnaží oponovať a poslušne sa ponáhľa za mnou. Opäť vchádzam do haly v ktorej panuje stále zábava, i keď dnes zomrel Densissimovský kráľ. Ostré svetlo zo sviečok ktoré sú v každom rohu nepríjemne popália moje oči, no rýchlo sa adaptujem na tú intenzitu.

Skontrolujem v rýchlosti či sa moja sestra dostala bezpečne cez dvere, a keď cítim jej ustráchaný a nechápavý pohľad ktorý sa stretne s mojím, prenechám ju stráži ktorá nás pravdepodobne do teraz hľadala a rýchlym krokom sa vydám cez celú halu. Do líc mi vstupuje červeň, telo sa začína chvieť. Som nervózna a unavená, čo ale prinesie posol ktorý sa sem ženie ako víchor? Hlavou sa už nedokážu ani len preháňať myšlienky. Nevenujem žiadnu pozornosť celému okoliu, ich zvuky sú pre mňa nepodstatné. Preženiem sa cez halu bez toho aby som čo i len niekomu niečo naznačila. Kútikom oka zastihnem ako Nyagaro rozpráva matke rýchle slová. To je však to najmenej čo ma teraz má trápiť, pokiaľ nechcú spôsobiť chaos ostanú tam ako poctiví domáci obyvatelia.

Pred dverami nenápadne kývnem vojakom ktorý stoja obďaleč, a tí sa okamžite ochotne zaradia za mňa. Dostanem sa von z haly a vojaci sa prispôsobia môjmu rezkému tempu. Dvihnem si sukne aby som mohla vyvinúť lepšiu rýchlosť a ladnejšie prechádzať cez schody. Pocity ktoré napádajú moje telo nie sú len z nervozity ohľadom niečoho čo sa stane, sú spôsobené aj prítomnosťou môjho budúceho manžela ktorý sa rovnako ako ja snaží premôcť silné pocity. Skôr než stihnem zbehnúť hlavné schodisko, počujem z prízemia hlas ktorý lapá po dychu a rozpráva so strážcami. Pridám do kroku. Svoje starosti tak ako vždy elegantne zahalím maskou nebezpečnej tváre ktorá vzbudzuje rešpekt.

,, Vaše Veličenstvo," počujem s úľavou povedať slabým hlasom vojaka, ktorý na mňa hľadí cez plecia stráže. ,, Pustite ho," zahlásim a blížim sa k nim. Stráže sa rozostúpia no ostanú v strehu. Samozrejme že neviem o akého vojaka sa jedná, ani môj otec nepoznal každého vojaka z Densissimovskej armády osobne, no dôverujem uniforme ktorá obopína jeho vysilené telo. Vojak má tvár celú zaprášenú, mierne páchne potom a uniforma je okrem špiny v poriadku. Mierne piští pri každom nádychu, a občas hlienovite zakašle.

,, Potreboval by som rozprávať s kráľom," ťažko prehltne a oprie sa o kolená. Nadýchnem sa a pozriem sa za neho. Do vonkajšej chodby vráža chladný vzduch. ,, Kráľ je mŕtvy," poviem potichu a zahľadím sa do jeho očí. Vojakove čierne oči najprv nechápavo sledujú tie moje, no potom sklopí pohľad a zhlboka sa nadýchne. ,, Tak potom som prišiel za vami, princezná," zašepká a opatrne sa narovná, ,, nebudem to zbytočne naťahovať," telo sa mu mierne zatrasie a mňa pohltí ľútosť voči nemu, no nesmiem to ani len náhodou prejaviť.

,, Alaïa," ozve sa pevný hlas za mnou, práve v momente keď sa vojak odhodláva vypovedať. Otočím sa za hlasom, pohľadom prejdem cez špinavé mramorové schodisko k postave mojej matky. Má ustráchaný pohľad a ešte väčšmi z nej srší bolesť zo straty jej manžela. Za ňou sa objaví Baurínsky kráľ a prítomnosť človeka ktorý je tesne za ním vycítim skôr než ho uvidím. Otočím sa naspäť na vojaka. ,, Pokračuj," poviem mu, a ignorujem publikum ktoré schádza dole schodmi. Vojak na pár sekúnd vykoľajený situáciou, prezerá si ľudí ktorí prišli a skôr než opäť prehovorí sa zdvorilo ukloní mojej matke, ktorá má stále oficiálny titul kráľovnej, Baurínskemu kráľovi a môjmu snúbencovi. Moja hlava ide explodovať nekomfortom, kvôli čomu sa sem trepali?

Tichý hlások v mojej mysli ma ale upokojí, matka by nezvládla stratu aj prvorodenej dcéry v ten istý deň ako zomrel jej manžel. A i keď ja matku skoro vôbec nepoznám, ona ma miluje. Vzhľadom na to, že je Gama s ňou určite išiel ochotne Baurínsky kráľ ako zástupca jej manžela, a do počtu sa musel pridať aj princ aby som sa už vôbec nedokázala sústrediť na vyriešenie tejto situácie. I keď dokopy sa nám oči stretli len na pár sekúnd, a ešte stále sme si nevideli tváre, mágia pôsobí tak intenzívne až je to nemysliteľné. Je to predsa úplne cudzí človek! Ako môžem po ňom už túžiť?

Zhlboka sa nadýchnem, čo pripomenie vojakovi aby rozprával. Medzi tým pomaly stihol nabrať stabilitu v hlase a v postoji, no stále rozpráva roztrasene a čo najkratšie. ,, Idem z východného frontu. Tam sa nebojuje. Avšak na pobreží sa vylodili lode. Cudzie lode Vaše Veličenstvo a.."

,, Rod?" skočím mu do reči. ,, To vám neviem povedať, vysadili ma na koňa. Skôr ako som stihol zaregistrovať čo sa deje. Vraveli že musím ísť zalarmovať kráľovskú rodinu. Aby boli pripravení."

,, Koľko lodí sa vylodilo?" spýtam sa ho a pritom jednému z vojakov zašepkám aby zavolal Gringera. ,, Sedem, Vaše Veličenstvo."

,, Ako ďaleko je východný front?" spýtam sa ho poslednú otázku ktorá ma zaujíma. ,, Pol hodinu v plnom cvale Vaše Veličenstvo. Vojakov máme dosť. Mal som prísť len ako varovný signál."

,,V poriadku, chodte si oddýchnuť. Osedlajte mi koňa," prikážem stráži a vyberiem sa hore schodiskom. Vojaka nechávam odísť do kasarní. ,, To nemyslíš vážne," zašepká hrozivo matka a chytí ma jemne za ruku keď prichádzam okolo nej. ,, Idem vyjednávať mama," pozriem jej do očí a zastanem.

,, Vieš veľmi dobre že to neskončí len pri vyjednávaní Alaïa..." do očí sa jej hrnú slzy. ,, Matka prestaň, nejdem bojovať," poviem posmešne," robil to takto aj otec."

,, A jeho politika na tom aj stroskotala," do rozhovoru vstúpi Baurínsky kráľ. . ,, Alaïa je už neskoro večer, možno by si si to mala nechať prejsť celé hlavou a neskákať bezhlavo do takejto situácie, nechaj to na generálov a..."

,, Sú to Zanzibarovci Vaše Veličenstvo!" počujem kričať Gringerov hlas ako sa valí cez chodbu. Pozriem sa do očí Baurínskemu kráľovi. ,, Ešte stále o tom váhate?" nadvihnem jedno obočie. Nikto nie je väčším nepriateľom Baurínskeho rodu než je Zanzibarovský rod. Oplzné a slizké chobotnice ktoré po desaťročia robia pravidelné útoky na Baurínske kráľovstvo.

Kráľov pohľad sa zatemní a nozdry sa mu rozšíria. ,, Čo tí došľaka hľadajú v Densissime!" zahromží a otočí sa na Gringera ktorý sa k nám ponáhľa. ,, O čo iné ide Zanzibarovskému kráľovi ak nie zničiť váš rod, Vaše Veličenstvo?" položí rečnícku otázku Gringer a pozrie kráľovi do očí.

,, V minulosti ste ich z vášho kráľovstva už vyhnali, nemajú žiaden motív sa sem vracať," vraví kráľ. ,, Majú otec," povie Baurínsky princ. Jeho silný hlas narazí do môjho tela ako ladička a telo sa mi mierne zachveje. ,, Kráľ Densissimu je mŕtvy a ja som zasnúbený s jeho dcérou," táto veta spôsobí že sa inštinktívne pozriem do jeho očí, a orech sa zmieša so zeleňou.

Zodiac (SK)Where stories live. Discover now