Kapitola 8/2

1.7K 133 7
                                    

,, Adler," otočím sa ku bratovi, ktorý na mňa pozrie. ,, Zoženieš pre neho niečo pod zub?" ,,Pripadám ti ako sluha?" brat mi venuje podpichovačný pohľad. ,, Žiada ťa o to Max." ,, Teraz ktorý," Adler si prekríži ruky na hrudi, no zasmeje sa. ,, Zbehnem po to, aj tak to sluhom trvá večnosť." ,, Vďaka," pousmejem sa na neho.

Zdá sa však, že horúca kúpeľ Maxovi pomohla aj s jeho zhovorčivosťou, a chlapec čoskoro začne odpovedať na otázky mojej matky či strýka Adlera. V očiach má však neuhasený žiaľ a detskú bolesť, čo moje srdce otca trhá na márne kúsky v mučivým sťahoch.

Keď sa lavor vynesie, Maximus sa dotkne len jednej sušienky s čokoládou a do troch minút ho človek môže umývať opäť. Niekedy by som možno okamžite strhol obrúsky a utrel  ho čo najrýchlejšie, no čokoládové omrvinky na stole, gauči a koberci sú akousi radosťou pre moju ubolenú dušu. Ani matka nenamieta, len ho napomenie aby sa toľko nevrtel. Iskra jeho rebélie sa začne v očiach pomaly prebúdzať, no nálada sa mu mení každou chvíľou.

Viem že ho škrie to čo videl, a že sa bojí. No predsa sa dieťaťu pri sušienke a bublinkovej kúpeli podarilo prejsť na iné myšlienky. Najväčšiu radosť z toho všetkého má však Adler, ktorý si pripisuje jeho apetít ako hrdinský čin. ,, Ja som mu priniesol tie sušienky, preto mi môžete pobozkať ruku," brat nastaví hánky silnej ruky s našpúlenou perou afektu.

,, Bože môj," matka zalomí rukami,
,, povedz, kedy vyrastieš Adler."

,, Daj mi s tou dospelosťou už pokoj mama," brat sa oduje, a hodí sa do kresla. Mosadzné prstene na ruke prezrádzajú jeho bohatstvo, a tým sa on veľmi rád chváli. ,, Chlapec začal rozprávať a jesť, tak si rieš vnuka."

,, Rieš si vnuka," mama ho napodobní, a rázne sa postaví, ,, v prvom rade by som mala začať riešiť svojho syna!"

,, Už ma s tým vážne sereš mama!" Adler rozhodí rukami práve v momente kedy do salónu doslova vletí otec ako veľká voda. Telo mu síce už neobopína brnenie, ale klasická uniforma kráľa, no aj tak vyzerá mohutne a statne.

Adlera, otcova nečakane-očakávaná prítomnosť zaskočí, preto zmĺkne aj s červeňou na líciach. Veľmi dobre vie, že si ho otec za tón hlasu na matku neskôr podá, pokiaľ to za daných okolností bude vôbec možné. Síce už nežijeme na hrade v Baurínsku, a rodičia nad nami stratili väčšiu časť kontroly, no stále sme ich deťmi a otec nás miluje ponižovať zakaždým čo mu to situácia dovolí. Robí to v afekte lásky, ale občas to s jeho atypickým humorom preháňa.

Červené líca kryté gaštanovou bradou, v ktorej sa už nachádzajú pramene sivastej farby sú červené od mrazu. Jeho prvý pohľad padne na mňa a Maximusa, ktorý so špinavými rukami od čokoládovej sušienky vyskočí z gauča a rozbehne sa chôdzou batoľaťa ku svojmu starému ocovi.

Z otca spadne kameň. Doslova na ňom vidím ako sa celý uvoľní, a kľakne na kolená aby mu vnuk skočil bez problémov na hruď. Keby nebol ostrieľaný chlap z bojov, bol by sa rozplakal. A istotne ho tie slzy aj v očiach štípu, len on si to nikdy neprizná. Je mu jedno že mu ten malý, roztrasený darebák pošpiní lem bieleho goliera, len mu vtisne veľký bozk medveďa na čelo, a syn sa v tom objatí stratí.

Keď sa otec uistí, že vnuk je zdravý a nestratil chuť pre sladkosti, venuje úsmev matke, a Adlera si premeria s úškrnom a prižmúrenými očami. Opatrne sa postaví, zdá sa že natiahnuté svalstvo z bojov nemám len ja, a posadí vnuka naspäť na gauč.

,, Ahoj," mame vtisne bozk na pery, a narovná sa následne s bolestivým úškrnom od opotrebovanej kostrči.

,, Kde je Alaïa?" otec sa porozhliadne po salóne, a spočinie na mne pohľadom. Nahlas vzdychnem, a snažím sa predísť explozívnemu výbuchu. Svaly sa mi však všetky napnú, a päste len bezradne zatnem.

,, Majú ju ju oni," zavrčím. Maximus sa na mňa pozrie už opäť so zakaleným pohľadom, preto k nemu pokľaknem a umyjem mu rúčky a ústa od čokolády bielym obrúskom skôr, než sa rozplače a pošpiní mi bielu uniformu.

Otec sa zhlboka nadýchne, a zvalí sa do kresle oproti mame. Prehodí si ruku cez čelo, a chvíľu je ticho. Maximus medzi tým začne pomaly vzlykať, no pozorne sleduje ako mu utieram každý prst. ,, Hej," nadvihnem mu guľatú tvár a vážne sa mu zapozerám do tých istých očí, ktoré mám aj ja.

,, Žiadne bulenie. Si chlap."

Max zavrie pery to tenkej čiary, no slzy sa mu rinú dole tvárou. Vezmem ho na ruky, a pochodujem s ním po miestnosti. Je ticho, no vzlyká trhaným šepotom. A to trhá srdce mne, pretože jemu chýba matka a mne tehotná manželka ktorú nemôžem ísť momentálne zachrániť.

,, Mal by si ho ísť dať spať," ozve sa Adler, a prekríži si nohy na kresle.
,, No pretože ty vieš o otcovstve najlepšie," odvrkne mu matka, a otec sa za veľkými dlaňami ktorými si práve pretiera oči pousmeje. ,, Do prdele mama!" brat opäť rozhodí rukami. ,, Toto už s tebou nie je normálne."

,, Adler, Maximus teraz nezaspí," poviem pokojne, a ústretovo na neho pozriem. ,, A ak áno, tak len pri mne. Ibaže ja som teraz ako na ihlách a preto sa mi to nepodarí."

,, Môžem to ísť skúsiť," šepne mama, a otočí sa ku mne.

,, Ňe ňe," vzlykne Maximus, a zaborí si čelo do mojej hrude.
,, Ked...ked....ked pojdem haji, tak piudu," potiahne nosom, a zaborí sa mi ešte hlbšie do hrude.

Silene prehltnem, a dám si pozor na to, aby som si nerozpučil od tej nervy vlastné dieťa.

,, Nikto nepríde Max," šepnem, no svaly na krku mám tak napnuté, že by som bol nimi schopný odrážať guľky zo zbraní. ,, Tu si v bezpečí." Pobozkám ho na plavé vlasy.

,, Ale mama ňe," vzlykne.

Privriem oči, a snažím sa potlačiť úzkosť. Mód Alfy sa snaží dostať na povrch, preto prerývane dýcham.

,, Aj mama je v poriadku Maximus," otec sa postaví s hlasným fučaním z kresla, a príde ku mne. Opatrne vezme vnuka do náruče, pretože vidí že ledva stabilizujem svoju nervu.

,, Mama je v poriadku, a vráti sa. Len najprv musíš ockovi dovoliť aby po ňu šiel."

Odtiahnem sa do kúta ku krbu, a opriem sa dlaňami v záklone o chladný povrch mramoru.

,, Ale...ale," vzlyká v amoku, ,, ale oni ju zabiuli," vzlykne ešte viac, a hodí sa môjmu otcovi o rameno. ,, To je nezmysel Maximus!" otec to povie o čosi ostrejšie, aby nahnal vnukovi strach.

,, Prečo rozprávaš takéto veci Maximus. Keby bola mŕtva tvoj ocko by to vedel. Mama je len niekde vonku a zachraňuje kráľovstvo," otec si silene odkašle.

,, Ale ďeďo, keby...keby...keby moja mama živa, tak by ma tam nenechava sameho," syn vzlykne bolestivo, a mne takmer pukne srdce. Som až príliš slabý, a mám pocit že sa so mnou krúti celý svet.

,, Bol si tam," otec sa odmlčí, pretože prirodzene nevie, kde môj syn bol, ,, pretože ťa tvoja mama chránila."

Zodiac (SK)Where stories live. Discover now