Zodiac (SK)

Kapitola 40

,, Nesmie sa to dozvedieť nikto z hradu," zamrmlem ospalo. Maximusova hruď sa pobavene zastrasie. Moje oči sú privreté, a telo je unavené viac než kedykoľvek predtým, hanbím sa priznať že som Alfou.
,, Samozrejme princezná," zasmeje sa. Je mi jedno kam kráča, kým ma drží on je mi všetko jedno. Aspoň momentálne. ,, Pátra po vás snáď celé kráľovstvo," povie akýsi hlas v úzadí, nepočujem žiaden dážď, len fŕkot koní. No v tom momente je mi všetko jedno.

Pomaly otváram silno privreté oči, ktoré žmúria do nepríjemného slnka. Odtiahnuté závesy v mojej izbe vpúšťajú slnečné lúče, ktoré mi šteklia tvár a do pár sekúnd vyvolajú reakciu silného kýchnutia čo ma dostatočne preberie. Keďže som včera večer nebola prítomná, závesy v mojej izbe ostali bez povšimnutia, čo značí že moje milované slúžky, i keď ich tak nerada prezývam, boli v tak veľkom chaose, až pozabudli na pripravenie mojej izby. Pichne ma pri srdci pri pomyslení na to, ako veľmi sa museli báť. Pre moju hlúposť a nerozvážnosť som ohrozila existenciu kráľovstva Densissimu a Baurínska, vtiahla som nás do nebezpečnej situácie, zabila svojho milovaného žrebca ktorý ešte stále istotne leží v blate, ako ľahká korisť pre tunajšiu dravú zver.

Môj otec by sa bol hanbil že zlyhávam zatiaľ vo všetkom od kedy on zomrel. Moja snaha od samého počiatku vychádza na zmar, dotiahla som sem bez rozmyslu kráľa Zanzibaru a senát ho odsúdil na smrť. Nerozvážne som konala, nenechala ho vypočuť a v dôsledku strachu som v plnom cvale vošla do búrky hľadať jeho prívržencov, a potencionálnych nepriateľov môjho kráľovstva.

Dobrou správou bolo že odišli, i keď som prvotne neverila tej absurdnosti aby sa tak ľahkovážne vzdali a odplávali na svoje územie, učinili tak a mne sa stalo osudným v dôsledku povinnosti byť obozretnou  a  skontrolovať túto situáciu. Rekapitulácia v mojej hlave je potrebná, musím si opäť usporiadať nepríjemné fakty ktoré sa udiali túto noc. Bola mi osudnou. Nezabila ma, no pochovala veľkú časť mojej doposiaľ vnímanej osobnosti.

Nezmenil ma ten pád, či váha koňa ktorá drtivo ochromovala moje končatiny, nie, zmenil ma jeden muž ktorého reči sa vpili do môjho srdca, ako papier vsakuje čerstvý atrament. To akou silnou ženou som bola pod dohľadom svojho otca, to ubolené telo a srdce ktoré v tajnosti túžilo po láske, no verilo prázdnym rečiam o monštre ktoré skrýva, dokázal jeden Baurínsky princ, môj snúbenec ktorému som zasľúbená od raného veku pozmeniť natoľko, že prebudil vo mne tu dlho hľadanú ženskosť. Nepotrebujem byť predsa tá nebezpečná a večne arogantná, keď vedľa mňa stojí omnoho silnejšia Alfa, ktorá má v bunkách vpísané ochrániť ma pred všetkým zlom.

,, Viete čo, je mi to teraz jedno či ste princeznou alebo nie," vtrhne do komnaty Brianna, ktorej pokrik ma prinúti pregúľať s očami a sadnúť si,
,, ako ste to mohli spraviť princezná?!" postaví sa predo mňa úplne nasršená ako osa ktorej odopierate prísun k sladkému ovociu. Zasmejem sa nad jej výzorom s veľkými kruhami pod očami a strapatými vlasmi. Veľké oči na mňa hrôzostrašne pozerajú, a ona s rukami v bok, privolaná mojím kýchnutím vletí do spálne svojej panovníčky aby ju vyhrešila za činy.

,, Brianna." krútim hlavou a chichotám sa, ,, som v poriadku," krútim pobavene hlavou. ,, Ó, samozrejme, to vidím Vaše Veličenstvo," namosúrene oduje spodnú peru, ,, ja som si mala oči preplakať keď vonku hrozila strašná búrka, že okenice boli krstené silným lejakom a stromy sa prehýnali až kôra praskala! Keby nie ste Alfa, tak ste už dávno mŕtva!" vyhreší ma cela roztrasená a sadne si vedľa mňa porazene na posteľ. Samozrejme že jej to dovolím, a ona to vie, sme priateľky ktoré sa majú v láske, i keď ja sa musím často krát správať odmerane kvôli svojmu postaveniu, je mi blízkou priateľkou.

,, V tej najväčšej búrke som bola skrytá v jaskyni," zaklamem jej a pousmejem sa na ňu.

,, Princezná," povie oduto, ,, aspoň keby ste mali toľko cti neklamať," namosúrene pokrúti hlavou a opäť sa celá naštvaná postaví. ,, Jeho Baurínske Veličenstvo vás sem donieslo premočenú do nitky, bledú ako stenu s fialovými perami, zakrvavenými rukami, zablatenými šatami a v tak dezolátnom stave, že som si myslela že ste mŕtva!" rozhodí rukami.

,, Som zdravá a živá Brianna, nemám na sebe ani len škrabanca," poviem a sama sa o tom presvedčím. ,, Prečo ste tak zbrklá princezná, prečo?" mrmle si nechápavo popod nos. ,, Bola by si radšej ak by sem vtrhli nejaký nepriatelia, ktorý by nám boli pobrali každú cennú vec, život otcov a matiek, a do lona nám vtlačili ich deti?" celá sa vystriem a opatrne sa postavím, v duchu som nadšená z toho že nohy ma opäť počúvajú. ,, O tom sú okupácie Brianna, poškvrniť nepoškvrnené. Bolo mojou povinnosťou ísť skontrolovať pobrežia, a i keď to niekde v hĺbke svojej duše ľutujem, spravila by som to opäť, pretože kráľovná má byť pripravená položiť život za svoju vlasť," poviem hrdo, čím Brianne zavriem ústa, ,, a teraz mi radšej pomôž umyť mi vlasy a pripraviť ma na dnešný deň," s hlasným povzdychom sa presuniem k zrkadlu.

Brianna poslúchne, po chvíli príde aj Esther ktorá ma ale len šťastne pobozká na ruku. Kým mi vlasy umývajú v zlatej nádobe a snažia sa rozmočiť každú vetvičku a hlinu ktorá sa v tej hrive skrýva, dozvedám sa že sa o mojom neplánovanom výjazde sa matka vyjadrila že bol potrebný, čím  mi vyjadrila dostatočnú dôveru a podporu. Baurínsky kráľ  sa k mojim činom vyjadril nesmel, keďže sa nejednalo o politiku jeho kráľovstva, no vzhľadom na to že včerajší večer sa pre neho skončil dorazenou fľaškou rumu, mu bolo jedno kde jeho najstarší syn lieta. Celé kráľovstvo teda bolo napäté, pretože im z hradu utiekli budúci kráľ s kráľom, no vložili v nás dôveru a rešpekt, čím si zasa vyslúžili ten môj. Za ten jeden večer moja matka stanovila dátum otcovho pohrebu, ktorý sa má udiať dnes po obede, a láskavo ponúkla ostatným kráľom nocľah na následovné dni. Brianna sa ale šťastne vyjadrila že nadránom dnes odišli 4 kráľovské rodiny, ktorých politické zájmy už viac nedržali v Densissime. Väčšina kráľovstva ale ešte včera v noci, po odoznení najsilnejších tónov búrky vyslala niekoľko kočov a stráži aby našli mňa a princa. Hlasy a fŕkot koní ktoré sa rozliehali v úzadí mojej mysle boli teda skutočné.

Esther zasa s červeňou v líciach povedala, že princ ma odmietal odovzdať do rúk akejkoľvek stráži a do komnát ma odniesol sám, čím mi nenápadne naznačila že takto zraniteľnú a polomŕtvu, v náruči Baurínskeho princa ma videl skoro celý hrad. Mojou reakciou na to bolo zblednutie, no následne jemná červeň navštívila aj moje líca. Urobil to naschvál, čím chcel poukázať že moje príkazy sa na jeho osobu nevzťahujú a skutočne so mnou smie robiť čokoľvek sa mu zachce. Nenaštvalo ma to, skôr pobavilo.

O tri hodiny neskôr som svoje vlasy mala už aspoň z časti suché, a v mentolových šatách som sa mohla ukázať kráľovstvu. Moje srdce sa ale aj tak zo všetkého najviac pýtalo len na Maximusa.