Kúsok AROGANCIE

35.

❤❤❤
Ďakujem každému za prečítanie
a za 🌟✳.
_Dark_sister_, Night_Nyx, staroflife25, BELAreader02, NikoliatkoSabova, Mia_Ria_Mary_Mery, blankov, AnnamariaStavil
❤❤❤

„Kto si tu pohmkáva??" Z ničoho nič sa ozvala naša triedna.

Všetci sme sa poobzerali okolo seba, aby sme našli vinníka. To už som sa ja zapýrila, keď za mnou sa hneď ozval hlas Larisi.

„Pani učiteľka, to naša zamilovaná Amína." Zaškerila sa, že stihla ako prvá požalovať.

„Slečna Thornová, ak mienite ďalej takto si pohmkávať na mojej hodine, tak sa láskavo postavte a vynechajte hodinu."

„Prepáčte." Zahanbene som si ruky položila na obe moje horiace líca.

„Psst! Že ty si sa nám zamilovala." Natiahla sa ku mne Lauren.

„Čo? Nie."

„Nepopieraj to. Celý čas si tu pospevuješ nejakú presladenú melódiu. Hneď ako na teba Larisa požalovala ti sčerveneli líca. Mám oči."

„Dobre. Máš pravdu. Mala som včera rande." Priznala som sa.

Laurie hneď pootvorila ústa do Ó. Hoci tušila, že som zamilovaná ale vôbec nečakala, že som bola včera s niekým von.

„Nič nehovor. Bol to Jared?" Žmurkala očami a sama sa potľapkala na hrudi, že aká je ona šikovná.

„Nie." Ticho som šepla.

„Nie?" Prekvapene sa ozvala.

„Nie." Pokývala som hlavu.

„Ale teraz už vážne Thornová. Von!" Postavila sa ku mne fúria. „Ak nehmkáte, tak ste sa rozhodli vyrušiť hodinu inak? Rozprávaním?!" Ukázala na dvere.

Pozrela som krivo na Laurie. Ta len mykla plecami. Postavila som sa. Vzala som si svoje učebnice aj tašku a odišla z triedy.

V chodbe som si sadla na stoličku a čakala na ďalšiu hodinu.

Z triedy vyšiel Benjamín. Kráčal na pánske záchody. Ticho som ho pozorovala. Ani si ma nevšimol. Ja som ani nemukla. Sklonila som hlavu a nechala ho nech ďalej pokračuje na záchod.

Postavila som sa na nohy a začala prechádzať po chodbe. Pozerala som na stenu, kde boli zavesené naše maľby. Jedna z nich bola aj moja. Bola to vlastne perokresba. Zapozerala som sa na ňu poriadne. Bola to téma Zhasnutá nádej. Na mojej kresbe bola žena, ktorá mala zaviazanú šatku okolo očí.

„Amína?" Prekvapene sa Ben postavil vedľa mňa.

„Benjamín?" Tiež som ho oslovila rovnako ako on mňa. Ten sa len na mňa zaškeril.

„Čo nie si na hodine?"

„Vyhodili ma." Pokrčila som plecami. V tej chvíli mi to bolo jedno.

Prekvapene zostal byť ticho. No potom ako keby ho osvietilo. Nahlas sa nadýchol. „Dostal som nápad. Počkaj ma tu!" Chytil ma za ramená. Poriadne sa mi pozrel do očí, aby som ho poslúcha a naozaj nikam nešla.

Benjamín sa znova stratil vo svojej triede. No vzápätí sa vrátil aj so svojím batohom. Škeril sa na mňa od ucha k uchu. Pobehol ku mne. Schmatol ma za ruku. Rýchlo som si vzala batoh z lavičky.

Utekali sme von so školy. Benjamín sa usmieval od ucha k uchu. Ja tak isto. Pohľad na neho bol naozaj nádherný. Jeho hnedé kučery poskakovali do všetkých strán.

Hneď ako sme zastali v parku, kde to bolo ľudoprázdno, som natiahla svoju ruku za jeho vlasmi. Odhrnula som mu drobné kučery z čela. Po celý ten čas sa mi díval do očí. Priam ma nimi hltal. Už som aj pomalý zabudla, aké nebezpečné jeho očí sú.

S povzdychom zatvoril oči. Ja som ti brala ako súhlas, že sa ho môžem dotýkam. Preto som poriadne zaborila svoje prsty pomedzi jeho kučery.

Jeho ruky omotali môj driek, čím si ma k sebe prisunul. Cítila som jeho svieži dych po mentolke. Teraz sa už pozeral na moje pery. Jazykom so oblízal svoje spodné pery. Hlavu zohol, aby mohol spojiť naše pery.

Jeho bozky sa mi vrývali do srdca. Boli ako taký elixír, ktorý potrebuje čo raz viac a viac. Preto som ho chytila za hlavu a tlačila k sebe.

Ako prvá som sa odtiahla. Lapali sme po kyslíku.

Zapozerala som sa mu do očí. „Ešte som nešla poza školu." Cítila som ako mi líca nabrali odtieň červenej.

Len sa zasmial aká som slušná.

„Čo sa smeješ?" Zasmiala som sa aj ja.

„Nič. Len ťa kazím." Ďalší smiech.

Prižmúrila som oči. Hrala som sa, že sa hnevám.

„Čivavka, poďme bo tu zmrzneme." Dal mi malý bozk na líce.

◼◼◼

Sedela som spolu s Benom v jeho obývačke. Omotal si ruku okolo mojich pliec, čím som bola na neho nalepená. Sama som si svoju ruku omotala o jeho hrudník. Vdychovala som jeho vôňu.

„Bertie, som doma!" Do domu vošla jeho mama. Najviac ma prekvapilo je oslovenie.

„Bertie?" Pozrela som na neho.

„To je moja detská prezývka, z môjho stredného mena. Bertold." Usmial sa Ben.

„Benjamín Bertold Stone?" Moje očí takmer vypadli z jamiek, keď som jeho cele meno povedala nahlas.

„Och prepáč. Ja som netušila, že tu máš niekoho." Ospravedlňujúco sa zatvárila, hneď ako vošla do kuchyne jeho mama a zistila, že dnes tu nie je sám.

„Mami, to je Amína." Povedal Ben.

„To je tá, čo tu bola minule?" Uisťovala sa jeho mama.

„Teší ma. Amína." Podala som jej ruku.

„Aj mňa. Môžeš ma volať Grace. Nepotrpím si na oslovenie pani Stonová." Dievčensky sa zasmiala nad oficiálnym oslovením.

„Nie ste hladný? Bertie... oh, vlastne Ben ťa ponúkol niečím?" Starostlivo sa ma spýtala a sem tam krivo pozrela na Bena. Sama vedela, že sa ma nepýtal.

Ten sa len uškrnul. Typický Benjamín Stone.

„Idem variť večeru. Dúfam, že tu ešte zostaneš." Usmiala sa na mňa. Vzala si tašky a odišla do kuchyne.

Keď už mala hotovú večeru, zavolala nás k stolu. Jeho mama sedela oproti nám. Ja som si sadla k Benovi. Jedlo voňalo veľmi lahodne. Bola to syrová omáčka na smotane s ryžou a hranolčekmi.

S chuťou som si zobrala jedlo do pusy. Chytilo to veľmi dobre. Sama som si poprosila dupľu, načo jeho mama bola rada.

„Tak Amína?" Oslovila ma. „Kde pracujú tvoji rodičia?"

Tá otázka ma zarazila. Nevedela som, ako jej mám na to povedať. Benjamín krútil hlavou, že sa ma to nemala pýtať.

„Nie, nie pohode." Ozvala som sa hneď, keď som zistila ako previnilo sa tvári. Nemohla za to, že nevedela o mne.

„Ja vlastne žijem s babkou. Rodičia... oni vlastne nežijú." Ticho som to zo seba dostala von.

„Bože, prepáč mi to." Ľútostivo sa na mňa pozrela. Hneď pohľad zmenila na neutrálny. Pozrela na prázdne taniere. Vzala ich hneď a odišla od stola do kuchyne umývať riad.

„Prepáč za mamu. Nevedela o tom." Dotkla sa ma jeho ruka. Zahľadel sa na mňa veľmi smutne.

„To je v poriadku." Venovala som mu slabý úsmev.