2.

7.8K 279 9
                                    

❤❤❤
Túto časť venujem mojej obľúbenej čitateľke - NikoliatkoSabova
Prajem príjemné čítanie
❤❤❤

Sedela som vo svojej posteli a čítala nedočítanú knihu, ktorú som čítala na verande. V tom ma vyrušila babka. Bez klopania vošla do mojej izby a sadla si na posteľ.

„Amína, prepáč že ťa vyrušujem, ale prišiel Rafael." Šibalský sa zasmiala.

Veľmi dobre som vedela, kto bol Rafael. Bol to babkin tajný obdivovateľ. Aspoň sa tajil, hoci som ho mala už dávno prekukaného. Bol to starší pán, ktorý bol rovnako starí ako ona. Mali niečo cez sedemdesiat rokov. Nikdy som sa presne nepýtala na babkin vek. Sama by mi to nepovedala. Vždy vravela, že človek je taký starý na aký vek sa cíti. A ona sa rozhodne necítila staro.

„Niečo potrebuješ, babí?" Knihu som položila na stolík.

Prikývla. „Zabudol doniesť víno. Ach, ten si raz zabudne aj vlastnú hlavu." Zasmiala sa na svojich slovách. Potom sa obzrela na dvere, či náhodou nestojí za nami.

Nikto tam nebol.

„A ty sa chceš opýtať, či ho ja nekúpim?" Dala som nižšie hlavu, len aby utvrdila moje slová.

Tá sa len do široká usmiala. Vystrčila svoju starú ruku a postrapatila mi moje hnedé vlasy.

„Tu máš peniaze a kúp najlepšie červené víno." Strčila mi do dlane papierové peniaze. Pevne mi zovrela obe dlane, aby som ich nestratila. Vďačne sa na mňa pozrela a povedala tiché ďakujem.

Odišla za svojím obdivovateľom.

Ja som vybehla dolu schodmi, ešte som stihla predbehnúť babinu, ktorá opatrne kráčala dolu schodmi. Dole na chodbe som si obliekla sivý kabátik, ktorý kedysi patril mojej mame.

Bol to jeden z vecí, čo bol nepoškodený. Gombíky som si naň opatrne zapla. Vdýchla som maminu vôňu, ešte kúsok z nej zostal na kabáte.

Peniaze som si strčila do vrecka. Namierila som si to k najbližšiemu podniku.

Ako prvé ma zaujala vôňa mix vanilky a škorici. A potom jeho.

Benjamín sedel za pultom a popíjal svoj drink. Hlavu mal sklesnutú. Domyslela som si, že čo ak sa mu čosi stálo a musí to zapíjať alkoholom ako každý blbý tínedžer.

Jeho kabát bol prevesený na stoličke. Jednou nohou si podupkával do rytmu hudby.

Všimla som si jeho nádherné vyrysovane telo zozadu. Vyzeral naozaj neodolateľne.

Zaklipkala sok očami, aby som si nemusela dať facku, za to ako ma očaril jeho výzor. Bol proste perfektný.

Vykročila som si k nemu. Konkrétne k pultu. Na tvári sa mi pohrával nervózny úsmev. Teraz som sama nevedela koho chcem zaujať. Keďže Benjamín ani nepostrehol, že stojím pri ňom. Za to barman ma zbadal hneď.

„Čo to bude, Mína?" Vyčaril obrovský úsmev, čím ukázal biele zuby. Jeho oči boli ospalé.

Bol to jeden z mála, čo som si pripustila k telu. Občas som mu chodievala cez prázdniny, ak mal toho ozaj veľa, pomáhať. Nedostala som za to nič. Sama som sa ponúkla a sama som neočakávala, že mi dá výplatu. No i napriek tomu som dostala pár peniazi za moju ochotu. Tie som hneď využila na školské pomôcky a oblečenie pre Jeremyho, čo sa týkalo zimy. Ja som si postačila so svojimi starými vecami.

Čakal na moju požiadavku. Hnedými očami behal po mojej tvári. Jeho svetle vlasy, boli v tomto osvetlený tmavšej ako na dennom svetle. Jeho tenké pery sa usmievali od ucha k uchu. Bol rád, že ma vidí.

Kúsok AROGANCIEWhere stories live. Discover now