Kúsok AROGANCIE

30.

❤❤❤
Prajem príjemné čítanie.
❤❤❤

Amína

Ráno som sa zobudila na veľmi zvláštny pocit. Benjamínova ruka ma mocne zvierala pri svojej hrudi. Pootvorila som oči o čosi viac. Lepil sa na mňa celým svojím telom. Bol to naozaj zvláštny pocit s niekým zaspať a ráno sa prebudiť spolu a ešte k tomu v objatí.

Pozrela som na okno. Vonku už bolo vidno, čo znamenalo, že už je ráno. Ráno. Už je ráno. Je čas sa vrátim k svojej triede. Naspäť na svoje ubytovanie, kde som sa delila o izbu so svojimi kamarátkami.

Hneď som pozrela na hodiny, ktoré viseli na stene. Hodinky jasne ukazovali pol desiatej ráno.

„Ben, stávaj! Už musíme ísť." Začala som ho budiť. Akosi nemal chuť vstať. Oči mal ešte zalepené. Čosi zamrmlal do vankúša a ďalej sa snažil spať.

„Ben!!! Teraz nás už budú naozaj hľadať!" Čas nás tlačil. Už naozaj som sa bála, aby nevolali mojej babke. Nechcela som si vôbec predstaviť, čo by tá od strachu robila.

Zakňučala som ako zranené šteňa. Už som bola vysilená. Naozaj som nevedela, čo máš ešte spraviť, aby to Ben konečne pochopil, že je najvyšší čas ísť.

„To je moja čivavka." Zasmial sa do vankúša.

Robila som sa, že som to prepočula. Samej sa mi nechcelo veriť, že povedal moja.

Vstala som a obzerala sa po topánkach. V tom som si capla po čele. Žiadne nemám. Môžem byť ja ešte hlúpejšia ako som?

Ben tiež už stával. Bola som rada. Pozerala som na neho ako sa obúva, ten na rozdiel odo mňa má topánky. Pozrel na moje bosé nosy. Ja som ako schválne pokývala prstami na nohách, pričom som mu vyčarila úsmev na tvári až sa hlasno zasmial. Aj ja s ním.

„Budem musieť ťa vziať na ruky alebo..."

„Na chrbát. Stačí na chrbát." Nechcela som si zopakovať to ako ma niesol. Potom by sa mi ťažko odvykalo. Vlastne by mi bolo smutno z toho, čo sme tu na tej chatke prežili a vrátime sa späť, kde sa to všetko končí.

„Dobre." Otočil sa mi chrbtom. „No naskoč." Poslúchla som ho.

Chytil ma za moje bosé nohy, čo hneď vydalo veľké signály. Moje telo sa začalo chvieť. Rukami som sa pevno chytila okolo jeho krku. Vôbec mu to nevadilo.

„To aby si nespadla." Obozretnil mi.

„Myslíš, že nás budú hľadať?" Chcela som vedieť, čo si on myslí o tom. Predsa bol odo mňa o rok starší. Inak aj rozmýšľal, už len tým, že je to chlap.

„Určite. Dneska sa začal plavecký. Isto nás prepočítali a dvaja chýbajú." Vážne odvetil.

Kráčali sme v lese úplne samí. Pozerala som sa na okolo seba, či aspoň niečo nepoznám. Nič. Stromy síce boli iné, ale absolútne mi ani jeden z nich nič nehovoril. Ben kráčal po akejsi malej lesnej cestičke. Kráčal k jazeru. Už z diaľky som videla sa krásne trblietať obrovské jazero, ktoré sa mi stalo osudným.

Už sme stáli pri jazere. Ben sa rozhliadal naokolo, či nezbadá vilu, v ktorej sme ubytovaní.

„Aha, tam!" Uvidela som to móle, pri ktorom som sedela a namáčala si nohy, pokiaľ som nespadla.

„Super, už sme blízko." Pohli sme sa smerom k molu.

Bola som veľmi rada, že sme ho našli ihneď. Bolo ozaj rozumné ísť ráno, než včera v noci. To by sme zablúdili a určite niekde vymrzli.

No hneď na to som posmutnela. Už to bude znova ten Benjamín arogantný a nedostupný.

„Ben? Môžem ťa o čosi poprosiť?"

„O čo ide?" Hlavu pootočil mojím smerom, aby mi videl do tváre.

„Sľúbiš mi, že to nepovieš nikomu?" Naozaj som nechcela, aby to vedeli všetci. Nechcela som byť tá, čo ju budú všetci ľutovať. Nestála som o ľútosť. Stačilo mi, že to vedela babka a teraz Benjamín. Sama som si tým nebola istá, či som dobre spravila, že to vie.

„Sľubujem." Povedal svojím typickým chrapľavým hlasom, pri ktorom sa mi objavujú zimomriavky.

◼◼◼

„Amína!" Počula som svoju kamarátku Laurien, hneď ako ma zbadala na Benovom chrbte.

To už sa všetci otočili k nám.

„Ben." Skríkol jeden z jeho kamarátov.

„Počkaj." Zašepkala som Benovi, aby zastal. Zastal. Zoskočila som mu z chrbta.

To už k nám prišiel môj triedny s jeho triednou. „A teraz nám vysvetlite, kde ste boli?!" Prísne na nás pozrel.

„Je to moja chyba. Ja som zablúdil." Začal Ben.

„Nie, to je moja vina. Nemala som spadnúť do jazera. A vôbec nemala som tam chodiť, keď neviem plávať. Aspoň vestu alebo s niekým som tam mala ísť." Použila som Benove slová, s ktorými má hneď stihol karhať.

Ten sa na mňa zaškeril. A vedela som prečo.

„Dobre. To budete vysvetľovať doma!" Oznámila nám jeho triedna. Ruky si založila. „A ty Ben poď som ňou." Ukazovákom si chlapca privolala k sebe. Mlčky poslúchol. No nebol dvakrát nadšený.

„Amína, utekaj sa prezliekať do plaviek a hneď sa pridaj k nám. Ja tvojej babke zavolám." Môj triedny sa snažil znieť milo, hoci nebol dvakrát pokojný.

Prikývla som. Utekala som sa do izby prezliecť. Všetci už boli v bazéne.

Ako som si viazala zozadu šnúrky na plavkách, začula som treskot dvier. Hneď som si spravila mašľu a utekala von z izby. Vedela som, že tie dvere boli od Benovej izby. Jemne som ich pootvorila a nakukla do vnútra.

Benjamín sedel na jednej z postelí. Ruku mal v päsť. Sám si nevšimol, že som vošla dnu.

Prisadla som si k nemu. To už si ma všimol. Pozrel sa na mňa. Mal zaťaté zuby. Veľmi bol nahnevaný. V očiach by som sa mohla pokojne znovu utopiť. Jeho postoj na mňa útočil. No potom ako keby si uvedomil, kto je pred ním a jeho tvár sa zjemnila. Už nebol takto rozčúlený. Bol mierne uvoľnený ale stále to nebolo ono.

„Ben." Šepla som skôr do ticha ako jemu.

Nič nepovedal. Len sa naklonil ku mne tak prudko, že som sa posunula kúsok ďalej od neho. Lenže jeho ruky ma zachytili skôr ako som stihla niečo spraviť. Tuho ma k sebe privinul. Hlavu si položil na moje rameno. Nepravidelné dýchal. Potreboval sa upokojiť. Vedela som, že nie čo nie je v poriadku. Ale sama som nevedela čo. Bála som sa ho na to spýtať. Nechcela som, aby sa znovu nahneval.

Znova si ma silno stískal k sebe, ako keby to malá byť rozlúčka. Sama som tomu nerozumela. Nechápala som ničomu. Ale ak potreboval objatie, tak som tu bola pre neho.

No napriek všetkému som sa sama donútila vracať k realite. Teraz to už nebude. Žiadne objatie. Žiadne dotyky ani bozky. Žiaden Benjamín Stone.

Ešte posledný krát jeho ruka zablúdila na mojej polonahej pokožke. Na chrbte vytváral akési mne neznáme čiary. Privrela som oči a užívala si jeho posledné dotyky.