❤❤❤
Ďakujem za každého čitateľa ❤
Už máme 1K, ste naozaj perfektní ❤
Tak isto ďakujem
NikoliatkoSabova
staroflife25
BELAreader02
Mia_Ria_Mary_Mery
blankov
Night_Nyx
_Dark_sister_
AnnamariaStavil
za každú 🌟✳
i koment
❤❤❤
Benjamín
Stále som mal na očiach ako sa Amína smiala na niečom, čo Jared povedal. Bola taká uvoľnená. Mal som ju chuť vziať niekam preč od neho. Len proste nech sa tak na neho toľko nesmeje. Sám som rozmýšľal, či vôbec o mne premýšľa. Ak áno, tak vie to veľmi dobre maskovať.
Kráčal som k jazierku, ktoré ma už od začiatku tak veľmi fascinovali. Vedel som, že tu budem mať pokoj. Tu si môžem pokojne sadnúť a premýšľať. Chcel som si dať myšlienky do kopy. Sám som nevedel, čo k nej cítim. Mal by som si to v hlave utriediť.
Rovnako som sa chcel zamýšľať aj nad vzťahom, to už je jedno s či aj s ňou. Len či to má vôbec zmysel, keď posledný rok som na škole. Je jasne, že pôjdem na výšku. Otec mi po škole nedá vydýchnuť.
Aj teraz som musel ísť na tento výlet, hoci som to nemal v pláne. Ale radšej strpím tu na ako na byť na vojenskej škole. Sám som si bol toho vedomý, že to nebudem mať ustlané na ružiach. Preto som sa ani nerozhodol mu namietať, hneď ako mu moja triedna volala, že sa koná plavecký kurz.
Už som bol skoro pri móle, keď som si tu všimol sedieť jedno dievča. Vyľakane som cúvol vzad. Nečakal som tu nikoho. Ako som nohou nazad vykročil stúpil som na malý konárik, ktorý vydal zvuk. Dievča sa hneď otočilo a...
Amína spadla do vody. Skôr ako do nej spadla, stihla vykríknuť pomoc.
Pár sekúnd som tam stál ako prikovaný, že to je práve ONA. Že práve ona musela sedieť na tom móle. Že práve ona ma musela počuť. Že práve ona musela spadnúť. Práve ONA.
„Pomoc! Pomôžte mi niekto!" Ledva kričala spoza jazera.
Ako keby som sa prebral so svojich myšlienok a utekal k nej. Prúd vody ju začal unášať. Nič mi nezostalo len za ňou skočiť.
„Pomôžte mi!! Neviem plávať!!" Znova kričala. Počul som ako aj prehltávala vodu.
Dal som si dole bundu a skočil do vody rybičku.
Rukami som plával k nej. Voda ju unášala kde si k stromom. Sám som sa náhlil za ňou. Potápala sa. Sama sa nevedela na hladine udržať.
„Po-pomo..." A to už sa ponorila do vody.
„Už som tu!" Skríkol som, hoci som vedel, že ma už nepočuje.
Priplával som k bublinám, ktorý sa vytvorili hneď ako sa ponorila. Sama neudržala dych pod vodou.
Ponoril som sa celý do vody. Rukami som šmátral okolo seba, či ju náhodou nezachytím. Nič. Poplával som kus ďalej a až potom som narazil na jej telo. Už so sebou nekývala. Napila sa vody.
Musel som rýchlo konať, inak umrie.
Chytil som ju po pazuchami, nech ju pevne držím. Nech sa mi nezošmykne viac do vody až na dno.
YOU ARE READING
Kúsok AROGANCIE
Romance„Je jedno koľko omietky si dáš na seba, vždy budeš v mojich očiach tá škaredá." Chrapľavým a veľmi hnusným hlasom na mňa prehovoril. V očiach mal toľko nenávisti, až mi po holom chrbte prebehol studený a zároveň pálivý mráz.
