Forever In Our Hearts

Epilóg

George dokončil svoje povinnosti a zavrel obchod. Mal tu zostať ešte dve hodiny, ale počas celého dňa k nemu prišli dvaja zákazníci a ako už bolo povedané, urobil si všetky povinnosti, ktoré mal. Nový tovar bol vyložený v regáloch, zarobené galeóny uzamknuté špeciálnym kúzlom, ktoré vymyslela Hermiona, špeciálne pre nich. Alebo skôr pre Freda. Na tom už nezáleží. Dnes bol v obchode sám, pretože jeho pomocníčka si musela vybaviť isté rodinné záležitosti a tak nevidel žiadny dôvod, prečo by mal zostávať. Čas mohol využiť omnoho lepšie.

Zastavil sa v malom obchodíku s kvetmi. Chvíľu tam len tak stál, no nakoniec vzal Modravku jazmínovú, krásny modrý kvet v črepníku, ktorý prežije aj tie najväčšie zimy. Zaplatil osem siklov a vyšiel von. Vošiel do úzkej zašitej uličky, odkiaľ sa premiestnil. Mohol to urobiť aj medzi očami ostatných čarodejníkov, ale robieval to veľmi nerád. Od Fredovej smrti sa nepremiestnil z miesta, kde bolo mnoho ľudí. Cítil sa pri to čudne. 

Ocitol sa pri vysokej železnej bráne, skrytej pred očami muklov. Brána sa s vŕzganím otvorila a George vošiel dnu. Kráčal rovno, vopred vedel kam. Odbočil doprava, keď do neho niekto narazil.

,,Och Merlin! Prepáčte, nedávala som si pozor," ospravedlňovala sa. George spoznal v dievčati spolužiačku z Rokfortu.

,,Ahoj, Angelina."

Čiernovlasé dievča s tmavou pokožkou naňho chvíľu prekvapene hľadelo, no potom sa spamätalo a prehovorilo: ,,Ahoj, George. Prepáč, bola som zamyslená a pred chvíľou som si ťa pomýlila s Fredom..."

,,To je v poriadku," odvetil. ,,Bola si za ním?"

Prikývla.

,,Ja idem za ním teraz. Nie je bláznivé, že sa o tom rozprávame, ako keby žil a bol tu a šli by sme iba na nánštevu?"

,,Nie, nie je. Ale nie je to ani normálne," poznamenala so smutným úsmevom.

Nastalo ticho. Už si nemalo čo povedať. Bolo toho veľa, ale nehodilo sa to k tejto situácií.

,,Tak, ja pôjdem," začala Angelina, ,,mám ešte povinnosti."

,,Dobre,"  prikývol a nebadateľne jej zakýval, čo mu opätovala. Aj ona chcela vyjsť za bránu a až tam sa premiestniť. Kým sa mu stratila z dohľadu, zavolal na ňu. ,,Angelina, nechcela by si sa trocha vyvetrať?"

Dievča sa naňho otočilo so zdvihnutým obočím.

,,Mohli by sme ísť do Šikmej uličky, alebo.."

,,Fajn," odpovedala bez toho, aby ho nechala dohovoriť, ,,rada pôjdem. O koľkej a kde sa stretneme?"

,,Čo tak dnes o siedmej v Deravom kotlíku?"

,,Budem tam," prikývla a bez slov odišla. 

George sa otočil a mieril tam, kam mal namierené. Dostal sa tam za chvíľu. Spočiatku tam len tak stál a premýšľal. Pozeral na kamennú tabuľu, na ktorej bola jeho usmievavá fotka. Ich fotka. Boli na nej obidvaja, keďže boli večne spolu. Fotka bola odfotená v ich šiestom ročníku. Vyškierali sa do fotoaparátu, ktorý lúpili svojej mame k jej narodeninám a ona chcela ako prvých odfotiť svojich bláznivých synov. Pod hýbajúcou sa fotkou bol vyrytý nápis:

FRED WEASLEY

MILOVANÝ SYN, BRAT A PRIATEĽ

ODPOČÍVAJ V POKOJI

Kľakol si k hrobu, položil naň modré kvety a pozeral na ich spoločnú fotku. Ešte na nej mal svoje ucho. A takisto, svojho brata. Po líci sa mu skotúľala malé slza. Privrel oči a keď znova otvoril, nepozeral na oblohu, ako mal zvyčajne vo zvyku, ale dolu do zeme. Potichu prehovoril:

,,Ahoj, braček. Už nejaký čas sa snažím prehovoriť sám seba, že toto bude náš posledný rozhovor, až kým sa znova nestretneme v nebi, alebo možno v pekle, kto vie? Už viem všetko. Hermiona mi všetko prezradila. Chápem, prečo ste to tajili a to aj predo mnou a Ginny. Neviem ako by reagovala ona, ale ja by som vás od tohto vzťahu odhováral a ty to vieš. 

Bol to skutočne zaujímavý príbeh, ale nechcem ho počuť znova. Nechcem naň zabudnúť, ani nič podobné, len ho už proste nechcem počuť. Raz stačilo. Ty a Hermiona by ste aj tak nemali peknú budúcnosť a viem, že ste to obaja vedeli. Veď to aj začalo, ako románik, ktorý nevydrží dlhšie, než pár mesiacov. Ak by sa nestalo, to čo sa stalo, a ty by si bol stále tu, museli by ste to povedať, museli by ste ísť s pravdou von, aj keby to bolo trvalé, aj keby nie. Myslím, že vieš, ako by reagoval Ron a že by z toho vzniklo zbytočné divadlo..."

,,Ale Ron sa to nedozvie," ozval sa hlas za ním.

Prekvapene pozrel na kučeravé dievča: ,,Prečo?"

Mykla plecami: ,,Pretože som sa tak rozhodla."

Podišla k hrobu a kľakla si k Georgeovi. Chvíľu pozerala do prázdna a potom prehovorila, ale nie k chlapcovi kľačiacemu vedľa nej, ale k chlapcovi ležiacemu pod ňou: ,,Mrzí ma to, Fred. Ale robím to pre teba a bude to tak najlepšie. Sľúbili sme si, že sa o nás nikto nedozvie. Ginny a George sa nepočítajú. Nech už ja a Ron skončíme akokoľvek, aj keď ty si mi neraz povedal, že nakoniec aj tak budem mať rodinu s ním a ty budeš moja minulosť, ty zostaneš navždy v mojom, nie... Navždy v našich srdciach."

The end!

Prepáčte, ale epilóg som naozaj nechcela zbytočne naťahovať.

Poďakovanie 👇⬇⏬👇⬇⏬👇⬇⏬