Forever In Our Hearts

21.- Naše mená bude jedného dňa poznať celé Anglicko

,,Prestaň."

,,Nie."

,,Nemôžem sa pozerať na to, ako sa snažíš zadržať slzy."

,,Tak sa na to nepozeraj," odsekla mu: ,,Zakry si oči a počúvaj."

,,To sa nedá Hermiona. Viem, že to bolí. Viem to, pretože to bolí aj mňa," povedal a chytil jej ruky do svojich dlaní.

Kučeravé dievča sklonilo hlavu. Už to nedokázala dlhšie udržať. Musela otvoriť kladku a pustiť to von. Všetky pocity. Aj tie dobré, veselé, krásne a aj tie zlé, smutné a bolestivé. Znova sa rozplakala. Vzlykala dosť nahlas, ale počul ju iba George, pretože okolo ich stolu uvalila zaklínadlo, cez ktoré neprejde žiadny zvuk.

George sa presunul k nej a z tváre jej zotrel všetky slzy: ,,Na dnes ti stačilo. Ja viem, že to chceš zo seba dostať von, ale takto to nejde. Nemôžeš to robiť nasilu. Už som ti niekoľkokrát povedal, že si počkám."

,,Ale ja nechcem čakať..." namietala.

,,Hermiona, prestaň, lebo na teba uvalím nejaké umlčujúce zaklínadlo! Dobre vieš, že Fred by to urobil a ja takisto."

,,Prečo ste takí rovnakí? Všetky dvojčatá sa vždy v niečom odlišujú, ale vy dvaja... vy ste ako... ako... nedokážem vás k ničomu prirovnať."

,,Neboli sme si až tak podobní, ako tvrdíš. Fred bol o niečo živší a prešibanejší. Ja zase ambícióznejší. Väčšina nápadov sa zrodila práve v jeho mysli. Samozrejme, mne sa jeho nápady vždy páčili. V šiestom ročníku, čiže vašom štvrtom som začal uvažovať o tom, že svoje nápady posunieme ďalej. Fred bol spočiatku proti. Tvrdil, že sa to nikdy nepodarí. Ale prehovoril som ho. Oslovili sme zopár obchodov, niektoré boli skutočne proti, ale niektorým sa naše nápady páčili. Podpísali sme niekoľko zmlúv. Ale mama ich našla, zničila a zakázala nám pokračovať. No, ale tú časť už poznáš, však?"

Prikývla: ,,Fred mi všetko povedal. Ako to všetko začalo. Ako ti je vďačný, že si ho prehovoril, aby ste sa posunuli ďalej. Ako pani Weasleyová vystrájala. Myslím, že viem všetko."

,,To je fajn." povedal takým šťastne smutným hlasom. Fred mu bol vďačný. Prečo? Veď on by mal byť vďačný jemu. Nebyť jeho bláznivých nápadov, nikdy by sa nestali známymi: ,,Fred bol úžasný."

,,Áno, to bol. Vždy, keď som sa pohádala s Harrym a Ronom, bol tu pre mňa. Samozrejme, Ginny bola vždy na prvom mieste, ale raz mala trest s Hagridom v Zakázanom lese. Samozrejme, pre Ginny je trest s Hagridom, ako pokec s dobrým priateľom, rovnako ako pre nás. Ale aj tak musela ísť a ja som zostala sama. Učila som sa na skúšky VČÚ a snažila sa niečo dostať do hlavy, ale bolo to ťažké, keď som sa trápila nad Harrym a Ronom. Vtedy sa znova objavil pri mne. Neviem ako, neviem, čo sa stalo, ale dali sme sa do reči a...

...

,,Ale Hermiona. Čo tu tak sama?" povedal veselo a prisadol si ku mne.

,,Učím sa na..."

,,VČÚ, áno, poznám to. Mimochodom, nezávidím ti. Je to naozaj ťažké."

,,Nie pre toho, kto sa na to dobre pripraví."

,,A odkiaľ vieš, že ja s Georgeom sme sa na to nepripravovali?"

,,Lebo ste urobili len dve VČÚ. Ak by ste sa pripravovali, mali by ste ich omnoho viac."

,,Fajn, dostala si ma. Trošku sme sa na to vykašľali. Mama sa trošku viac nahnevala... no a tak... Ale nemyslím si, že nám to nejako vadí. Aj bez nejakých trápnych VČÚ  bude raz celé Anglicko poznať mená Fred a George Weaskeyovci."