Forever In Our Hearts

2.- Vankúšová bitka

Hermiona si dobalila posledné veci a s malým kufrom vošla do chodby, kde už na ňu čakali rodičia. Po vojne sa vydala na cesty po svete, aby ich mohla nájsť a všetko im vyvetliť. Nachádzali sa v Austrálií, kde im vrátila spomienky. Trocha sa na ňu hnevali, no na druhej strane jej rozumeli. Chcela ich len ochrániť.

,,Prídeš cez ďalšie prázdniny?" spýtal sa pán Granger.

,,Neviem. Ale myslím, že áno," odpovedala a objala ho. Jej otec jej objatie opätoval: ,,Budeš nám chýbať."

,,Veď aj vy mne, ale viete, že musím ísť. Ja viem, že by som tu mohla zostať ešte týždeň, ale chcem navštíviť Weasleyovcov. Bude tam aj Harry."

Mama sa na ňu usmiala a takisto ju objala: ,,Jasné Hermiona, choď za priateľom."

Hermione to chvíľu trvalo, ale nakoniec mamine slová pochopila: ,,Nie, mami, nie. Harry nie je môj priateľ. On chodí s Ginny."

,,Aha. A kto je potom tvoj priateľ? Nie sme predsa slepí. Tváriš sa rovnako, ako ja, keď som bola zamilovaná do tvojho otca."

Hermione sa v mysli premietli nejaké spomienky na neho. Na ich prvé stretnutie. Na ich prvý rozhovor. A všetko, čo spolu zažili. Jej oči sa plnili slzami, ktoré však dokázala zahnať. Rodičia o ňom predsa nemusia vedieť úplne všetko.

,,Hej... ale to je už preč," povedala normálnym hlasom, no vo vnútri ju to zožieralo.

Poslednýkrát oboch rodičov objala a presunula sa do zadnej záhrady, odkiaľ sa mohla bez povšimnutia okoloidúcich premiestniť k Brlohu. Premiestňovanie bola asi jediná vec, ktorú nenávidela viac, ako lietanie, ale keďže nemala inú možnosť, ako sa dostať do Brlohu, musela to urobiť, či sa jej to páčilo, alebo nie. Mohla by použiť hop šup prášok, ale keďže jej rodičia nemali krb, asi by to nefungovalo.

Zavrela oči, v mysli si predstavila Brloh a jeho okolie. Prešľa ňou tá odporná vlna energie, z ktorej jej bolo na vracanie, no keď otvorila oči, nachádzala sa pred Brlohom. Podišla k dverám, na ktoré zaklopala. Neprešlo, ani desať sekúnd a dvere už otvárala Molly Weasleyová. Silno ju objala a samozrejme mala kopec rečí: ,,Och Hermiona, tak rada ťa vidím! Aké si mala prázdniny? Všetko mi porozprávaš. Veci si polož sem, potom si ich odnesieš do Ginninej izby. Poď do kuchyne práve raňajkujeme."

,,Raňajkujete o desiatej?" spýtala sa s nadvyhnutým obočím.

,,Keby moje deti vstávali skôr, mohli by byť aj raňajky skôr," odvetila Molly s rukami vbok.

Do miestnosti vošlo dievča s neposlušnými kučeravými vlasmi. S každým sa zvítala, rovnako, ako Harry. Pri Ronovi zostala trocha dlhšie. Samozrejme takisto sa zdržala pri Ginny, ale to bolo jasné, keďže to je jej najlepšia kamarátka. Molly na ňu prísne pozrela: ,,Hermiona, zlatko, sadni si a niečo zjedz."

,,Ďakujem pani Weasleyová, ale jedla som doma."

,,Ale no tak zober si aspoň niečo z tej zeleniny. Pre koho som to asi robila?"

,,Tak dobre." povedala rezignovane. Z veľlej misky, položenej na stole si vzala kúsky nakrájanej uhorky, paradajky papriky a jedno vajce na tvrdo. Aspoň u nich doma sa to tak volalo. Čarodejníci na to mali iný názov.

Neunikol jej fakt, že pri stole nesedí pán Weasley a tak sa naňho opýtala, čím u druhého najstaršieho Weasleyho spustila záchvat smiechu. Keď im však objasnil dôvod svojho výbuchu, musela sa zasmiať aj ona. Smiech ju však prešiel, keď sa pozrela na prázdne miesto vedľa Georga. To miesto je vyhradené pre Neho, aj keď tu už nie je. Do očí sa jej vkradla malá slzička, ktorú nedokázala zastaviť. Nechala ju víjsť von, no okamžite si ju utrela, aby ju nikto nezbadal.

Po raňajkách o desiatej si šla vybaliť veci. Malý kufor jednoducho vyniesla hore na najvyššie poschodie, kde mala Ginny izbu. Ginny nad ňou nechápavo pokrútila hlavou: ,,Ako si dokážeš zbaliť veci do tak malej tašky? Veď ja by som takú tašku potrebovala iba na dva týždne, nie to celý rok."

Hermiona sa prefíkane uškrnula. Naklonila sa k Ginny a zašepkala: ,,Možno o tom ešte nevieš, ale musím ti povedať tajomstvo."

Ginny zvedavo nadvihla obočie: ,,Aké tajomstvo?"

Hermiona sa priblížila ešte bližšie: ,,Vieš, som čarodejnica a svoj kufor som začarovala zväčšovacím kúzlom." Zasmiala sa. Ginny nad ňou prekrútila očami a hodila do nej vankúš: ,,Si strašná!"

Hermiona vankúš zdvihla zo zeme a so smiechom ho hodila do Ginny, ktorá to samozrejme nečakala a spadla na posteľ. A takto začala vankúšová bitka. Dievčatá po sebe hádzali vankúše a smiali sa. Vôbec ich nezaujímalo, že sú už dospelé a správajú sa, ako malé deti. Aj ony sa predsa občas potrebujú odreagovať. A obzvlášť teraz, keď ich čaká posledný ročník na Rokforte, do ktorého pravdepodobne nastúpia len ony, pretože Harry a Ron sa ešte stále nerozhodli. Harry by sa aj chcel vrátiť a dokončiť posledný ročník, ale už dostal ponuku stať sa aurorom. Dokonca by ho prijali aj bez skúšok a to znie naozaj lákavo. No a Ron... ten uvažuje, že pôjde s Charliem do Rumunska študovať draky. Na to predsa žiadny odbor nepotrebuje. Všetko ho tam naučí jeho brat. Ale ak sa na Rokfort vráti Harry, vráti sa aj on.

Molly Weasleyová zavolala deti na obed. Uvarila hrachovú polievku, ktorú dievčatá milovali a takisto šošovicovú, pretože hrachovú nemohli jej synovia ani cítiť. No a samozrejme, to by nebola Molly Weasleyová, kebyže neuvarí dva druhy hlavného chodu. Španielske vtáčiky s ryžou a francúzke zemiaky, ktoré ju naučila robiť jej nevesta, Fleur.

Do piatich minút sa opäť zišla Weasleyovská rodina pri stole. Samozrejme pán Weasley chýbal, pretože bol ešte stále na ministerstve. Obed prebiehal skvelo, až pokým sa neozval Harry: ,,Asi by som vám mal niečo povedať."

Všetci na neho zvedavo pozreli. Ginny dokonca zabehol kúsok mäsa, asi si myslela, že Harry chce oznámiť rodinke, že spolu chodia. Lenže to, čo povedal bolo ešte horšie: ,,Ja... No... neviem kde začať.. Ide o to, že... rozhodol som sa, že sa na Rokfort... nevrátim."

Všetci pri stole naňno vyvalili oči. Ginny sa prudko postavila a rozbehla sa preč. Harry sa ju snažil zastaviť: ,,Ginny..."

Ona ho však odbila veľmi rýchlo: ,,Daj mi pokoj! Ako to môžeš urobiť? Po tom všetkom? Ty, ktorý si vždy hovoril, že keby si mohol, nikdy by si z Rokfortu neodišiel?"

,,Ginny..."

,,Nechaj ma, Harry," a už jej nebolo.

Hermiona chcela ísť za ňou, no na druhej strane chcela zostať a vypočuť si Harryho, lenže keď videla jeho utrápený výraz tváre, radšej sa rozbehla za kamarátkou. On jej to môže vysvetliť pozdejšie, ale ona potrebovala pomoc teraz.

Ďakujem za votíky