Forever In Our Hearts

16.- U troch metiel

Hermiona večer ležala v posteli a čítala si knihu o čarovných tvoroch. Od rána nevidela Ginny, nevedela, kde je a mala o ňu trochu starosti. Očividne sa jej bude vyhýbať, až pokým jej nepovie o chalanovi, s ktorým chodila. Povie jej to možno zajtra. Alebo inokedy. Nevedela. Bola z toho zmätená. Ginny by mala byť druhý človek, ktorý sa o nich dozvie. Ak všetko vyjde podľa plánu, zajtra sa prizná minimálne dvom ľuďom, ktorí to mali vedieť hneď na začiatku.

Zatvorila knihu a položila ju na stôl. Podišla k oknu, ktoré chcela zatvoriť, aby v noci do izby nešiel studený vzduch. V diaľke uvidela malú šmuhu, ktorá sa k nej pomaly približovala. Rýchlo zistila, že to je sova. Vletela do izby a na posteľ jej hodila nejaký balíček.

Hermiona ho rýchlo otvorila. Bola v ňom ďalšia chichotavá vreckovka, ale táto nebola obyčajná. Bol na nej nakreslený smajlík, ktorý menil tvar a striedal rôzne smiešne výrazy a malý pergamen s odkazom:

Dúfam, že ťa Chichotavé vreckovky rozveselia a že sa zajtra o tretej stretneme v Rokvile u Troch metiel.

Hermiona sa opäť zasmiala. George mal zvláštny dar, ktorý mal aj Fred. Dokázal ju rozosmiať, aj keď na smiech nemala náladu. Prečo musia byť tak rovnakí? Vo väčšine prípadov majú dvojčatá úplne iné povahy, ale to neplatí pre Freda a Georgea. Oni boli vždy nerozlučnou dvojkou, ktorú nedokázalo rozdeliť absolútne nič. Jedine smrť mala túto výnimočnú schopnosť.

Sove dala nejakú maškrtu a na kus pergamenu napísala jednoduché: Ďakujem. Priviazala ho sove o nohu a pustila ju von. Zavrela okno, ľahla si a v tom momente zaspala. 

Práve vtedy vošla do izby Ginny. Keď si všimla, že Hermiona spí, kráčala pomaly, aby ju nezobudila. Nemá náladu na nejaký rozhovor s ňou. Nie po tom, čo jej dnes povedal Harry. Podišla k svojej posteli. Mihom oka pozrela na Hermionin nočný stolík, na ktorom bol položený pergamen, na ktorom bolo niečo napísané úhľadným písmom.

Ginny si ho chtiac-nechtiac prečítala. Zajtra musí sledovať Hermionu. Harry mal možno predsa len pravdu, aj keď tento fakt odmietala prijať. Dúfaôa, že to tak nie je, ale potrebovala si byť na sto percent istá. 

Ráno sa prebudila ešte pred svitaním. Rýchlo vstala z postele, prezliekla sa, urobila si rannú hygienu a vyparila sa izby. Musela sa vyhnúť Hermione, ale už to nebude robiť dlho, pretože čoskoro zistí, ako sa veci naozaj majú. Dnes sa dozvie pravdu a potom sa spolu pekne porozprávajú. Bola veľká pravdepodobnosť, že to bude posledný priateľský rozhovor, ale musela to risknúť. Chcela konečne vedieť, čo pred ňou skrývala. Nenechá to len tak. Ako Ginerva Weasleyová, dcéra svojej matky a sestra svojich bratov, to nemôže nechať tak. Nemala to v povahe.

Pobrala sa do knižnice, kde následne strávila celé dopoludnie. Do veľkej siene nevstúpila ani na raňajky, ani na obed. Miesto toho, šla do rokfortskej kuchyne, kde pracovali škriatkovia. Tam sa potichu a nerušene najedla a opäť sa vyparila do knižnice. Až okolo druhej opustila knižnicu a pobrala sa von z hradu. Mierila do Rokvilu. Keď tam dorazila pozrela na svoje hodinky, ktoré ukazovali len poltretej. Mala ešte dosť času. Vybrala sa k Medovým labkám, kde si kúpila čokoládové žabky a pobrala sa k Trom metlám. Ešte mala veľa času, ale chcela tam byť skôr. Objednala si ďatelinové pivo a sadla si niekde do rohu miestnosti, kde si ju možno nikto nevšimne, no zato, ona bude vidieť každého, kto vojde dnu.

Čarodejníci prichádzali a odchádzali, no ten, na koho čakala prišiel asi po dvadsiatich minútach. Ryšavý čarodejník si sadol k stolu na rohu druhého konca miestnosti, čo Ginny trocha skomplikovalo plány, pretože ich rozhovor chcela počuť. Mala pri sebe prútik, ale nedokázala si spomenúť na žiadne zaklínadlo, ktoré by jej teraz pomohlo. Asi po prvýkrát v živote oľutovala, že nedávala väčší pozor na hodinách čarovania s profesorom Flitwickom. 

K Georgeovi podišla Rosmerta, majiteľka Troch metiel, doniesla mu ďatelinové pivo a na celú krčmu zvolala: ,,Neklamú ma oči? Fred Weasley? Ako dlho som ťa nevidela? Hádam aj dva roky!"

George jej niečo povedal, ale Ginny nanešťastie nepočula čo.

Madam Rosmerta si dlaňou prikryla ústa: ,,Och Merlin, mrzí ma to. Prepáč. Vedela som, že jeden z vás... No idem radšej k pultu, mám tam nejaké bosorky," povedala trocha previnilo a odišla. Ginny si všimla Georgeov smutný pohľad a vtedy si uvedomila, že sa jej po líci kotúľajú slzy. Fred bol stále citlivá téma. Doma sa o ňom veľmi nehovorilo, pretože iba pri zmienke jeho mena sa vždy niekto rozplakal. Mama, otec, Bill, Charlie, George, Ron, Ginny, jediný Percy si udržal pevnú tvár. Práve preto ho neznášala ešte viac, než predtým. Vždy bol taký vážny a nepohla s ním ani smrť jeho brata. Naposledy, keď ho videla skutočne plakať, bol deň, keď Harry Potter zabil Voldemorta raz a navždy. Na pohrebe vyronil len pár sĺz a úbohá Hermiona sa naplakala ešte viac, než Percy. 

Práve pri zmienke jej mena sa otvorili dvere a dnu vošla čarodejnica s neposednými kučeravými vlasmi. Poobzerala sa po miestnosti, až kým nenašla Georgea a podišla k jeho stolu. Cestou sa zastavila pri pulte, kde si niečo objednala a následne jej madam Rosmerta podala ďatelinové pivo. S korbeľom v ruke šla k stolu, kde sedel George.

Nedialo sa nič. Iba sa rozprávali. George bol trochu nervózny a Hermioninu reakciu nevidela, pretože sedela chrtom k nej. Vyzeralo to tak, že Hermiona rozpráva a George ju pozorne počúva. Nanešťastie nepočula ani slovo. George prikyvoval. Ginny to chcela vzdať. Harry sa asi mýlil. Vybrala si z habitu peniaze, aby mohla zaplatiť, no v tom si všimla, že jej bratovi stekajú po lícach slzy. Následne chytil Hermionu za ruku a pevne jej ju stisol. Perami jej naznačil: ,,Dosť. Prestaň. Nemôžem to od teba chcieť, keď vidím, ako ťa to ničí." 

Nebola si istá, či videla dobre. Možno sa jej to len zdalo. O čom by asi tak hovoril? S čím má prestať? Čo ju tak ničí? Jedine ak knihy, v ktorých je neustále zahĺbená. A možno jej hovorí o tom, že sa pohádali a George chce, aby sa s ňou znovu uzmierila. To chce aj Ginny, ale predovšetkým chce poznať pravdu. 

Vedela, že z ich rozhovoru nezačuje nič, no aj tak ostala sedieť na mieste a sledovala ich. Prešla možno hodina. George sa postavil, podišiel k Hermione, prisadol si k nej a silno ju objal. Naklonil sa k Hermione a urobil niečo, čo vyzeralo ako bozk. V tom momente, Ginny pochopila, že Harry mal pravdu. Mala toho dosť. Nechcela vidieť viac a tak sa postavila, zaplatila a rýchlo opustila krčmu. Vydala sa späť do hradu a v hlave si premietala rozhovor, ktorý ešte dnes budú viesť.

Thank you for votes

Opäť kapitola, ktorá mala pôvodne vyzerať úplne inak, ale pred pôvodnú verziu sa mi proste hodilo toto. Predpokladám, že Harryho teória je odhalená a už čoskoro sa dozviete o čom sa George rozprával s Hermionou.