Forever In Our Hearts

13.- Knižnica

Hermiona sa pobrala do knižnice. Hnevala sa na Ginny hoci veľmi dobre vedela, že na to nemá žiadne právo. Ginny má právo byť zvedavá. Aj ona by na jej mieste chcela vedieť, kto to bol. Mala právo byť nahnevaná, keď jej to nechcela povedať.

Cestou si musela dávať pozor, aby ju nikto nevidel. Prečo tu nie je Harry? Mohla by si od neho požičať neviditeľný plášť. Keďže knižnica už bola zavretá, dnu sa dostala pomocou jednoduchého kúzla Alohomora. Vošla dnu a zavrela dvere, aby nikto nezistil, že tam niekto je. Oprela sa o ne, skĺzla na zem, vložila si tvár do dlaní a rozplakala sa. Jej vzlyky sa ozývali celou knižnicou. Na dvere vyslala kúzlo vďaka, ktorému cez ne neprejde žiadny zvuk. Nepotrebovala pritiahnuť zbytočnú pozornosť.

Sedela na zemi a plakala. Cítila sa ako v zlom sne. V nočnej more.

Keby tu bol Harry, nemyslela by na žiadne problémy, pretože on by určite privolal nejaké svoje a ona by mu ich pomáhala riešiť. Ak by tu bol Ron, pravdepodobne by ju zasypal svojimi úlohami, ktoré by si sám nedokázal urobiť. Hoci jej to v šiestom ročníku liezlo na nervy, teraz by dala všetko pre to, aby tu boli a mohla im pomáhať s niečím tak jednoduchým, ako elixíry.

Keby tu bol Fred, mohol by ju utešiť a povedať jej, že takto je to správne. Obaja si totiž boli vedomí toho, že Ginny by šla proti nim. Ona Hermionu od začiatku prirovnávala k Ronovi. Raz to povedala Fredovi a on to zase povedal jej. Nebolo to pre ňu žiadnym prekvapením. Nebola jediná. Aj Fred sa jej priznal, že si ju kedysi predstavoval s ním a ak by sa do nej nezamiloval, asi by to tak bolo doteraz.

,,Prečo tu nie si, keď ťa najviac potrebujem?" spýtala sa nahlas pomedzi vzlyky. Teraz to na ňu všetko doľahlo. Harry a Ron, Ginny a Fred. Títo štyria ľudia jej teraz ubližovali najviac a dokonca o tom ani nevedeli. Jeden z nich bol dokonca mŕtvy!

Musela sa pomedzi hlasné vzlyky zasmiať. Kto ju tam hore tak nenávidí, že ju takto trestá?

Mala chuť sa znova rozplakať. Ani si neuvedomila, že prestala. Lenže prerušil ju nejaký zvuk. Akoby niečo spadlo na zem.

Hermiona sa zľakla. Rýchlo vyskočila na nohy a z vrecka svojho habitu si vytiahla prútik a namierila niekde pred seba: ,,Kto tam je?"

Obzerala sa okolo seba a neprestala mieriť: ,,Viem, že si tam. Ukáž sa!"

Prechádzala pomedzi regály knižnice obzerajúc sa okolo seba. Môže to byť ktokoľvek. Šrudent, duch, či profesor. Síce posledné dve možnosti sú nepravdepodobné. Duchovia nerobia hluk pokiaľ nerozprávajú a ak by to bol profesor, rozhodne by sa netajil a okamžite sa ukázal.

Videla postavu, ale nevedela kto by to mohol byť: ,,Kto si?" znova sa spýtala.

V knižnici bola tma a hoci použila kúzlo Lumos, vďaka ktorému jej prútik svietil, stále nevidela, kto stojí len pár metrov pred ňou. Vedela, že je to muž. Usúdila to podľa jeho postavy. Čím viac sa približovala, tým viac sa on vzďaľoval.

,,Lumos Maxima!" zašepkala zaklínadlo, vďaka ktorému jej prútik začal žiariť ešte viac. Pred ňou sa objavili takmer biela štica a búrkovošedé oči.

,,Malfoy?" spýtala sa prekvapene. Neverím, ty vieš, kde je knižnica?"

,,Grangerová. Poznáš aj iné miesta okrem knižnice?"

,,Čo tu robíš o tomto čase?" spýtala sa nechápavo. ,,Veď je skoro jedenásť hodín."

,,Nehovor," povedal ironicky, ,,vieš, vôbec nenosím na pravej ruke zlaté hodinky," ukázal jej ruku s nádherne zdobenými hodinkami.

,,Prečo si tu?"

,,Rozhodol som sa, že v siedmom ročníku trocha zaberiem s učivom."

,,Nepýtam sa, prečo si tu v knižnici, ale prečo si tu na Rokforte?" objasnila svoju otázku.

,,Pre to, pre čo aj ty. Chcem dokončiť štúdium."

,,To si mohol aj na inej škole. Rokfort predsa nie je jediná čarodejnícka škola na svete."

,,Ja viem, ale Rokfort je Rokfort. Koho tak veľmi potrebuješ?" spomenul jej nariekanie, snažiac sa zmeniť tému.

,,Do toho ťa nič nie je." odsekla.

,,Žeby lasičiak? Dozvedel som sa, že tu nie je a nevrátil sa ani zjazvenec. Je to pravda?"

,,Je," prikývla. ,,Si v poriadku?" spýtala sa navonok ustarostene.

Nerozumel tomu a nechápavo na ňu pozrel: ,,Prečo?"

,,Len tak. Pozerám na tvoje úžasné zlaté hodinky, rozprávame sa spolu už tri minúty a ešte si ma nenazval Malou Špinavou Humusáčkou."

Malfoy privrel oči, nadýchol sa a prehovoril: ,,Hej... ak ti to chýba, môžem začať hneď teraz."

,,Nemusíš. Len ma zaujíma, prečo?"

,,Menšia skúsenosť z leta. Viac ti o tom nehodlám povedať. A stále si mi neodpovedala na otázku, kto ti tak veľmi chýba," snažil sa vrátiť späť k bodu, o krorom sa rozprávali predtým.

,,Už som ti povedala, že to nie je tvoja vec," odpovedala znechutene.

,,Frajer?"

Zopla ruky v päsť a zaškrípala zubami.

,,Takže frajer. Čo ste sa pohádali?" rýpal.

,,Do toho ťa nič nie je," dala dôraz na každé slovo.

,,Máš pravdu, nie je. Ale zvedavosť je zvedavosť," odpovedal s úškrnom snažiac sa ignorovať je znechutený hlas.

,,Prečo sa tak zaujímaš o niečo, čo sa týka Malej Špinavej Humusáčky?"

,,Grangerová, prestaň sa sama ponižovať. Humusáčka nehumusáčka..."

Skočila mu do reči: ,,Vidíš? Povedal si to!"

,,Nechaj na dohovoriť. Humusáčka nehumusáčka, potrebujem dobré meno pred budúcou ministerkou mágie."

,,Za prvé, ty si o dobré meno prišiel už dávno, a za druhé, odkiaľ o tom vieš?" spýtala sa zaskočene.

,,To je nadlho. Skrátim to do dvoch slov. Rodinné kontakty," ako inak, pomyslela si.

,,Ešte nejaké máš?" spýtala sa s nadvihnutým obočím. ,,Myslela som, že Malfoyovci sú už dávno odpadom čarodejníckej spoločnosti."

Zarýpala, rovnako ako pred chvíľou on.

,,Hej, v tom máš pravdu. Otec je v Azkabane, mama si zmyslela, že chce žiť ako mukel, ja sa tu rozprávam s tebou... svet sa zbláznil."

,,Počkať! Narcissa Malfoyová, rodená Blacková chce žiť ako mukel?" takému niečomu odmietala veriť.

Draco si povzdychol: ,,Merlin, to som ti nemal povedať.“

,,Je to pravda?"

Prikývol.

,,Páni. Očividne niektorí ľudia vedia ako začať odznova. Máš tiež v pláne pokračovať v jej stopách?"

,,Nie. Rozhodne nie."

,,Neprekvapuje ma to. Si to predsa ty. Neviem si ťa predstaviť medzi muklami."

,,Mohli by sme zmeniť tému?"

,,Prečo sa spolu vôbec rozprávame?"

,,Na to sa pýtam už nejaký čas. Ale stále si mi nepovedala, kto ti chýba. Podľa tvojho výrazu, je to tvoj frajer."

,,Bol."

"Rozišli ste sa?"

,,Zomrel," povedala potichu, ale on to aj tak počul.

,,Vojna, však?" spýtal sa s istotou.

Prikývla.

Trochu ho to zaskočilo, pretože vôbec nevedel o tom, že s niekym chodí. Myslel si, že je to Ron Weasley, ale on to nemohol byť, keďže nanešťastie ešte stále žije. Kto to mohol byť?

Ďalujem vám za voty

Draco Malfoy je podľa mňa jednou z najzaujímavejších postáv. Toľko si toho vytrpel a toľko ľudí donútil trpieť. Dúfam, že mu bude odpustené...