Forever In Our Hearts

17.- ...a tak to celé začalo."

Hermiona kráčala k Trom metlám. Boli presne tri hodiny. Meškala. Ako si mohla dovoliť meškať pri takejto príležitosti? Ako to len mohla dopustiť? Rozbehla sa. Nesmie prísť neskoro. Čo ak si George pomyslí, že nechce prísť vôbec, že si to rozmyslela a jednoducho odíde? Nie, to nesmie dopustiť. Nesmie odísť bez toho, aby konečne poznal pravdu. Dnes mu povie všetko o jej vzťahu s Fredom a nič ju nezastaví. Včera ju zastavila prítomnosť Harryho a Rona a potom už nemala náladu na rozhovor. Ale dnes to povie, aj keby hneď pri vedľajším stole sedela celá Weasleyovská família. Musí to zo seba dostať von.

Zadychčane dobehla na miesto stretnutia. Vydýchla si a vošla dnu. Poobzerala sa po miestnosti. Na kraji našla toho, koho potrebovala. Podišla k pultu, kde si objednala ďatelinové pivo. Madam Rosmerta jej ho následne podala so slovami: ,,Zdravím slečna Grangerová. Dávno som vás nevidela. Ako ste prázdninovali?"

,,Výborne, ďakujem. Konečne som zažila normálne prázdniny bez toho, aby som sa strachovala o Harryho."

,,Och áno. Ten-Koho-Netreba-Menovať je konečne porazený a pánovi Harrymu Potterovi už viac nejde o život."

,,Presne tak. Prepáčte, rada by som sa s vami porozprávala, ale mám tu stretnutie," slušne sa ospravedlnila a pobrala sa k ryšavému chlapcovi sediacemu v rohu.

,,Ahoj," nesmelo sa pozdravila.

,,Ahoj. Tak si tu," skonštatoval trocha prekvapene. ,,Meškala si tak som myslel, že neprídeš."

,,Ja som si naopak myslela, že tu už nebudeš," priznala so sklonenou hlavou.

,,Ale som tu. A ty si tu tiež. Len, zrazu si nie som istý, či to chcem počuť," zašepkal.

Herniona mykla plecami a povedala: ,,Sama sebe som sľúbila, že budeš prvý. Máš na to najväčšie právo. Hneď za tebou je Ginny, ktorá sa so mnou odmieta rozprávať.."

,,Áno, povedala mi o tom. Vraj si zradila jej dôveru a tak podobne."

,,Ja som to urobila naozaj. Zradila som ju, rovnako ako Fred zradil teba. Ty a Ginny ste boli naši najbližší a mali sme vám to povedať. Ale zabránila nám v tom myšlienka, že je to len nevinný románik, ktorý nás oboch čoskoro prejde. Ale nestalo sa tak..." chcela pokračovať, ale vzápätí si uvedomila, že nezačala na začiatku, ale až niekde uprostred. ,,Ja.. prepáč. Mala by som sa trocha vrátiť tam, kde to celé začalo."

Prikývol: ,,To by bolo fajn."

,,Neviem, kde začať. Neviem, kde to celé začalo. Ono to tak nejak bolo vždy a potom sa to zrazu prejavilo a..."

George ju chytil za ruku a pevne jej ju stisol a prehovoril: ,,Pozri sa na mňa. Chcem vedieť ako to bolo. Ale si ako moja sestra. Nechcem, aby ti to ubližovalo."

,,To ma teší. Ale ja si ubližujem už iba tým, že mlčím. Takže buď teraz, alebo nikdy. Mne osobne sa viac páči prvá možnosť."

Iba prikývol.

,,Ako som povedala, nie som si stopercentne istá, kedy to presne začalo. Myslím, že v Dumbledorovej armáde. Vlastne nie, skôr. Fénixov rád. A možno ešte skôr. Naozaj neviem. Ale spomínaš si na Harryho príchod, však?"

Prikývol.

,,O deň neskôr ma ten prekliaty škriatok nazval humusáčkou. Ron a Ginny ma bránili, ja som povedala, že je to jedno a potom zasiahol Fred. Bolo to, nie, nebolo to prvýkrát, čo sa ma zastal. Ale vtedy som si plne uvedomila, čo urobil. Bola som mu vďačná, nesmierne vďačná.

Potom sme šli na Rokfort a vy ste vymýšľali svoje hlúpe vynálezy."

,,Hlúpe?" prerušil ju trocha urazene.

,,No, vtedy som si myslela, že sú hlúpe, ale teraz už viem, že ty a Fred ste géniovia."

,,To si naozaj myslíš?" spýtal sa prekvapene, keďže od Hermiony by niečo také naozaj nečakal.

,,Samozrejme. Ale späť k téme, skôr, než si to opäť rozmyslím. Obaja ste sa mi mnohokrát pokúsili niečo ponúknuť. Ja som to vždy odmietla so svojimi poučnými komentármi o tom, aké je to zlé a ako porušujete pravidlá a že by vás za to mohli vyhodiť a tak podobne. Veď ma poznáš. Raz sa mi však z nosa spustila krv, čo sa mi nikdy predtým nestalo. Vedela som, kto to má na svedomí. Šla som rovno do vašej izby. Otvoril mi jeden z vás a keď videl, čo mi je, začal sa smiať.

,,Tak predsa si to skúsila?"

,,Okamžite ma toho zbav!" vytiahla som prútik a priložila mu ho k hrdlu.

,,Hej, pokoj, pokoj, Grangerová." siahol do vrecka a vytiahol z neho nejaký tmavomodrý cukrík. ,,Zjedz to."

Nedôverčivo som si ho premerala: ,,Ak je to nejaký žart..."

,,Premerlina, zjedz to a sama uvidíš," povedal otrávene.

Pozrela som na to, ako keby to bol nejaký tryskoschostý škrot a rýchlo zjedla. Na moje počudovanie to nechutilo až tak príšerne ako som predpokladala.

,,Prečo si prišla sem? Poznáš predsa naše výrobky. Červená strana spôsobí krvácanie, modrá ho zastaví."

,,Ale ja som nič z vašich výmyslov nejedla. Pravdepodobne ste mi niečo primiešali do tekvicového džúsu, ktorý ste mi priniesli z kuchyne."

Chlapec sa na mňa začudovane pozrel: ,,Nie. My sme nič neprimiešali. Ani Ronovi, ani Harrymu. Muselo sa to stať prirodzene."

,,Prestaň. Nikdy predtým sa mi to nestalo, takže je dosť veľká náhoda, že to začalo práve vtedy, keď vy dvaja skúšate svoje bláznivé vynálezy."

,,Hermiona, my sme ti nič do ničoho nepridali. Prečo by som ti mal klamať?"

,,Lebo si Fred Weasley. Alebo George. Kto vlastne si?" spýtala som sa zmätene, keď som si uvedomila, že neviem z s kým sa rozprávam.

,,Au! Tak toto bolelo. Poznáš nás už päť rokov a nevieš, ktorý je ktorý?"

,,No neviem. Nemôžem za to, že vyzeráte rovnako."

,,To nie je pravda. Vôbec nie sme rovnakí. Nevidíš tú odlišnosť?" spýtal sa navonok urazene.

,,Dobre, toto je strata času. A radím ti, už sa nikdy nepokúšajte ponúknuť ma svojimi šibnutými cukríkmi."

,,Ale my sme..."

Nenechala som ho dohovoriť, pretože som už dávno kráčala dolu schodmi.

A tak to celé začalo..."

...

,,A úprimne, doteraz neviem, kto z vás to bol," povedala so slzami v očiach.

George sa zasmial: ,,No, ja si na nič také nespomínam, čiže to musel byť Fred. Zaráža ma, že mi o tom nepovedal. Kedy sa to presne stalo?"

,,Koncom októbra."

,,Jasné, viem kedy to bolo!" zvolal, no tak potichu, že to počula len Hermiona a možno starý čarodejník s dlhými fúzmi, ktorý sedel pri stole vedľa nich.

,,Ja a Lee sme sa vrátili do kuchyne pre čokoládovú tortu a Fred ostal v izbe. To bolo asi tretí a posledný krát, čo sme boli od seba ďalej ako desať metrov. Mimochodom, hovoril pravdu. Nič sme ti do ďatelinového piva nedali. Lee chcel niečo primiešať Harrymu, ale nakoniec sme ani do jednej fľaše nedali nič."

,,Si si istý?"

,,Samozrejme. Krv sa ti musela spustiť zo stresu, alebo niečoho podobného. Naše ulievačky za to nemohli."

,,Páni. Takže som na Freda nakričala úplne zbytočne? Premerlina," skryla si tvár do dlaní, ,,možno preto mi to nikdy nepripomínal."

Thank you for votes

Ľudia, ak ste nečítali knihy, tak možno nebudete vedieť o čo sa jedná, pretože napríklad ulievačky vo filme asi ani nie sú spomenuté.

By the way, teraz som začala čítať Polovičného princa. Túto knihu budem čítať dlho a pomaly, pretože Dary smrti nechcem čítať vôbec, ale poznám sa a viem, že ju čítať budem. Bojím sa tej scény, kde Fred zomrie.