Forever In Our Hearts

5.- Vyznanie

Hermiona sa prebudila so zvláštnym pocitom. Nedokázala prestať myslieť na to, čo včera v noci počula. Stále sa jej to premietalo v hlave. Tie jeho slová. Znel, ako by sa naozaj rozprával s Ním. Aj keď to tak v skutočnosti nebolo. Hermiona tomu rozumela, ale aj tak to bolo zvláštne. Myslela si, že podobným spôsobom sa zmieruje iba ona.

Zišla dolu na raňajky. Pri kuchynskom stole už sedeli všetci, dokonca aj pán Weasley, ktorý sa Hermione prihovoril, len čo ju zbadal: ,,Ách, ahoj Hermiona. Rád ťa opäť vidím."

,,Aj ja vás, pán Weasley," odvetila s úsmevom na tvári

,,Kedy si prišla?"

,,Včera ráno, okolo desiatej," povedala, keď si sadla na voľnú stoličku.

,,Tešíš sa na svoj posledný ročník?"

,,Samozrejme. Ale trochu sa bojím. MLOK-y, skúšky, testy a tak..."

,,Oh, neboj ty to zvládneš. Si predsa bystrá čarodejnica,“ povzbudil ju pán Weasley.

Ich rozhovor ukončila Molly: ,,Arthur, daj jej už pokoj, nech sa chúďatko naje. Už si doma a nie na ministerstve. Nemusíš ju vypočúvať."

Heriona si v duchu vydýchla. Naozaj nemala náladu na tento výsluch. Tých už mala dosť. Po páde Toho-Koho-Netreba-Menovať ju vypočúvali nonstop. Rozhovor pre Denného proroka, ľudia na ulici, či už iba obyčajní muklovia, ktorí poznali jej rodičov a všimli si, že nie sú doma. Každý sa jej na niečo pýtal.

Pa raňajkách sa pani Weasleyová rozhodla vyhnať svoje deti z domu: ,,Ginny, Hermiona, mali by ste ísť do šikmej uličky kúpiť si pomôcky do Rokfortu."

Ginny na ňu nechápavo pozrela: ,,Mami, počúvaš sa? Ty chceš, aby sme šli same? Veď ty si vždy chcela ísť s nami."

,,Aj dnes by som chcela, ale musím ísť s Charliem na ministerstvo mágie."

Všetci sa nenápadne pozreli na Charlieho, aby im to vysvetlil. On im venoval rezignovaný pohľad a jednou vetou to vysvetlil: ,,Potrebujem povolenie, aby som mohol do Británie priviesť draky."

,,A to musí ísť mama s tebou?" spýtala sa Ginny posmešne.

,,Nie, nemusím. Ja pôjdem navštíviť Arthura," povedala navonok urazene.

Mladá ryšavka sa otočila k svojej najlepšej kamarátke: ,,Hermiona, dnes si urobíme parádne nákupy."

Kučeravé dievča sa iba uškrnulo a prikývlo. Dnes si užijú spoločne strávený deň. Nesmierne sa na to tešila. Všimla si, že Harry a Ron sa medzitým vytratili z kuchyne, aby nemuseli pomáhať s upratovaním. Rozhodla sa, že aj ona radšej pôjde. Ginny nechala v kuchyni, pretože potrebovala niečo povedať svojej mame. Popri výstupe na najvyššie poschodie prechádzala okolo izby Harryho a Rona, z ktorej sa ozývali hlasy. Niečo v jej vnútri ju nabádalo, aby ostala stáť a počúvala, o čom sa jej priatelia rozprávajú. Keď si však spomenula na dnešnú noc, svoj názor okamžite zmenila. Nepotrebuje sa predsa dozvedieť ďalšie tajomstvo, o ktorom by nemala vedieť.

Vzdialila sa od ich izby a mierila do svojej. Avšak, predtým, ako do nej vošla, začula Harryho hlas: ,,Ron, keby ma nechala vysvetliť to. Ale poznáš Ginny a predsa dobre vieš, že si to nedá vysvetliť."

V tom Hermiona dostala bláznivý nápad. Dobre... tak možno bláznivý nebol. Bol skôr užitočný. Vrátila sa späť k ich izbe. Zaklopala na dvere a bez pozvania vošla dnu. Dvere za sebou zavrela a snažila sa ignorovať nechápavé pohľady svojich kamarátov.

,,Harry, mám nápad. Ty a Ginny, po našom odchode nesmiete ostať pohádaní. Dnes spolu ideme do Šikmej uličky. A ty," ukázala na neho prstom, ,,pôjdeš tiež." Harry na ňu nechápavo pozrel a tak mu Hermiona všetko vysvetlila: ,,Nepôjdeš s nami, ale pôjdeš do Šikmej uličky. Tam sa od Ginny vzdialim a keď bude sama, pridáš sa k nej a všetko si vysvetlíte."

Harry sa zamyslel: ,,To znie, ako dobrý plán. Ale má to háčik. Ja dnes naozaj idem do Šikmej uličky. Potrebujem si niečo vyzdvihnúť v Georgeovom obchode."

,,Fajn, tak ja to vyzdvihnem miesto teba. Aspoň budem mať efektívnu výhovorku."

,,Si si istá?"

,,Úprimne? Nie, ale chcem, aby ste sa ty a Ginny uzmierili."

,,Ale keď Ginny si nedá povedať..." povedal zúfalo.

,,Určite nie teraz a hlavne nie od teba. Mňa by možno vypočula, ale ja to chcem urobiť tak, že o tom nebude vedieť."

,,Ako to chceš spraviť?"

,,Normálne. Muklovským spôsobom. Ty sa hlavne pokús o to, aby si dnes o poldruhej bol na mieste, ktorého adresu ti ešte pošlem.... A čo to mám vyzdvihnúť u Georga?"

,,Krabicu s.."

,,Vieš čo, radšej mi to ani nehovor. Nechcem to vedieť. Ak to chceš ty, nebude to nič dobré."

,,No, ako chceš. George vie o čo ide. Si poklad, Hermiona."

,,Na to si prišiel len teraz?" spýtala sa nechápavo.

,,Nie. Už v prvom ročníku." odpovedal a objal ju. Hermiona mu objatie opätovala.

...

Ginny vchádzala do Troch metiel. Hermiona jej povedala, že za ňou čoskoro príde, že si potrebuje niečo vybaviť. Samozrejme, neverila tomu. Ginny nebola hlúpa. Vedela, že jej kamarátka má nejaký plán, ako ju uzmieriť s Harrym. Celú noc o tom premýšľala, až nakoniec niekedy nadránom usúdila, že to nie je zlý nápad. Mala by tomu dať śancu. Možno mal na to Harry celkom pádne dôvody a návrat do siedmeho ročníka by to celé iba zbytočne predĺžil. Možno to tak je správne. Ale chce to počuť z jeho úst. Chce, aby jej to povedal on.

Sadla si k voľnému stolu niekde do rohu miestnosti, objednala si ďatelinové pivo a čakala. Asi po dvoch minútach sa dvere otvorili a dnu vošiel čiernovlasý chlapec s okuliarmi a jazvou v tvare blesku. Poobzeral sa po miestnosti, a keď zbadal Ginny, ako naňho pozerá, skamenel. Bál sa, že by sa mohla postaviť a odísť. Ona sa však pokúsila o úsmev a hlavou mu naznačila, aby šla k nemu. Harry naprázdno preglgol a pobral sa k nej. Opatrne si k nej prisadol. Nastalo medzi nimi tráone ticho, ktoré prerušila Ginny: ,,Aj mi niečo povieš, alebo sa budeš na mňa iba pozerať?"

,,Chcem ti niečo povedať.."

,,Tak hovor," vyzvala ho.

,,No.. kde začať. Vieš, ešte na začiatku prázdnin, keď som bol u Dursleyovcov, prišiel mi list z ministerstva mágie. Konkrétne, z oddelenia aurorov. Písali mi, že by ma radi priali medzi seba a že ak by som chcel, prijali by ma aj bez výcviku. Že nemusím ísť ani do siedmeho ročníka. Nad tým listom som sa zasmial. Samozrejme, že som do siedmeho ročníka chcel ísť. Chcel som ho prežiť s tebou. A tak som list zahodil a ani sa neobťažoval odpovedať. Lenže nedalo mi to spávať. Stále som nad tým premýšľal a čím ďalej som si viac a viac uvedomoval, že vrátiť sa na Rokfort a neísť na aurorský výcvik, to by bola asi pekná somarina. Samozrejme, tvrdil som, že z Rokfortu nechcem odísť a že tam budem čo najdlhšie ako sa len bude dať... nejde to. Zomrelo tam veľa mojich priateľov. Je tam veľa spomienok. Dobrých aj zlých. Ron, Hermiona a samozrejme aj ty ste mi dali tie najkrajšie spomienky, ale tých zlých je tam nanešťastie viac. Mrzí na to Ginny. Ale ja sa nemôžem vrátiť. Milujem ťa Ginny a chcem aby si to vedela."

Ginny sa po lícach kotúľali slzy: ,,Tiež ťa milujem Harry. A som naozaj rada, že si mi to povedal. Ale aj tak ma to mrzí. Čo náš spoločný plán dať dohromady Rona a Hermionu."

,,Ty to zvládneš aj sama. Si predsa Ginny Weasleyová. A okrem toho, idete do siedmeho ročníka. Každý víkend budete môcť chodiť do Rokvilu. Budeme sa tam stretávať."

,,A koho mám dávať dohromady? Ron sa predsa bez teba nevráti."

,,Ale vráti. O to sa postarám. Ja mu dohovorím, neboj sa." naklonil sa k nej a venoval jej nežný bozk.

Ďakujem vám za voty

Ginny a Harry sú uzmierení a everything is ok. Ale ako dlho?