Forever In Our Hearts

10.- Rokfortský expres

Pondelok, začiatok septembra. Pre mnohých študentov asi najhorší deň v roku, pretože týmto dňom oficiálne začína školský rok. Ale to neplatí pre štidentov Rokfortskej strednej školy čarodejníckej. Vlakové nástupište deväť a tri štvrte sa hemžilo čarodejníkmi. Niektorí už nastupovali do vlaku, iní sa zatiaľ iba lúčili s rodinami.

Hermionu a Ginny prišla vyprevadiť polovica Weasleyovskej rodiny. Molly, Arthur, Bill, Fleur, Harry, Ron a George. Posledný menovaný pôvodne ísť nechcel, ale Hermiona ho nakoniec dokázala presvedčiť. Síce sa mu musela trochu povyhrážať, ale aspoň to zabralo. Samozrejme, nevyhrážala sa mu s tým, že povie niekomu z jeho rodiny o jeho nočných rozhovoroch s Fredom. To by nebola schopná urobiť, hoci, nebudeme si klamať, napadlo jej to. Dokázala však použiť rozum a tú myšlienku okamžite zavrhla. Síce si o tom myslela svoje. Vyhrážala sa mu tým, že pôjde po Ginny a ona ho už donúti svojimi vlastnými prostridkami. Na toto George zareagoval vcelku komicky. Usmial sa ako mesiačik na hnoji, jo v očiach mu svietili blesky, svižne vyskočil zo svojho kresla v sklade obchodu so slovami: ,,Tak, kedy vyrážame?"

Hermiona mala pri pohľade naňho chuť rozosmiať sa na plné kolo. Lenže spomenula si, že takto isto vnímala aj Jeho. Smiech sa razom zmenil na smútok. Ale našťastie ho dokázala včas zamaskovať, čo znamenalo, že nemal možnosť všimnúť si ho. Aspoň v to dúfala.

Teraz už vedela, že urobila správnu vec. George sa potreboval aspoň na malý miment odreagovať a toto rozhodne pomohlo. Podpichovanie Rona a neustále povzbudzovanie Ginny ho zamestnalo natoľko, že nemal čas uvažovať o iných veciach, alebo osobách.

Pár minút pred odchodom nastúpili do vlaku. Na vydýchnutie a spamätanie sa z toho, že takmer zmeškali odchod do Rokfortu teraz nebol čas. Najprv si museli nájsť voľné kupé. Prešli takmer celý vlak kým nejaké našli. Malo to však jeden háčik. Hneď oproti sedel chalan s tmavou farbou pokožky a slizolinským habitom. Blaise Zabini. To znamenalo, že čoskoro sa objaví aj Malfoy.

,,Zostaneme, alebo ideme ďalej?" spýtala sa Ginny. Hermiona nad tým začala uvažovať. V hlave si vytvorila imaginárny zoznam pre a proti. Pre: už nemusia hľadať volné kupé, ..., ... a proti: Malfoy, kupé oproti Malfoyovho, smrťožrút, ten čo ju roky urážal.

Dóvodov proti bolo omnoho viac.

,,Poďme preč. Myslím si, že niekde na konci vlaku bude Luna a Neville. Pridáme sa k nim,"  odpovedala Hermiona.

Lenže hneď na to ju prerušil známi zasnený hlas jej kamarátky Luny: ,,Ahoj, Hermiona. Hľadala som vás po celom vlaku a zároveň som to využila a popri hľadaní predávam Sršne. Predpokladám, že pôjdeš za Nevillom, však?"

,,Za Nevillom? Prečo by som mala?" spýtala sa nechápavo.

,,Je z neho prefekt. Myslela som, že ty si prefektka."

,,Nie, nie som. Ešte počas prázdnin, myslím, že to bolo koncom Júla, alebo začiatkom Augusta som poslala McGonagallovej súkromný list a poprosila ju nech zo mňa nerobí prefektku. Bola som ňou raz a bola to naozaj skvelá skúsenosť, ale už stačilo."

,,Chápem. Mimochodom nechcete si kúpiť Sršňa?"

Ginny sa pri jej rozprávaní zasmiala. Len tak zmeniť tému bez udania nejakého dôvodu, alebo obyčajného varovania, to dokáže len Luna. S úsmevom prikývla, Luna jej podala vcelku hrubé vydanie, Ginny chcela zaplatiť no Luna pokrútila hlavu so slovami: ,,Peniaze si nechaj. To je kamarátska zľava. Jedného dám aj tebe, Hermiona."

Hovorila s úprimným a svojím typickým zasneným úsmevom. Celá Luna. Aká bola, taká je. Vojna ju nepoznačila. Nie až natoľko, aby prestala snívať. Práve to z nej robí to, kým je. Väčšinu ľudí jej zbytočné a nezmyselné kecy iba vytáčajú. Ginny nikdy nezabudne na svoj piaty ročník na Rokforte, keď Luna komentovala metlobalový zápas. McGonagallovú išlo pri jej rečiach roztrhať. Iba Luna Lovegoodová dokáže pri metlobalovom zápase komentovať belasomodrú oblohu a obláčiky. Pri tejto spomienke sa musela zasmiať. Luna je jednoducho Luna. Ju nezmení už nič a to je dobre. Jej snívanie je síce občas otravné, ale takisto dokáže zdvihnúť náladu.

Obe dievčatá kráčali za Lunou, ktorá ich viedla k svojmu kupé.

,,Takže Neville sa stal prefektom,“ skonštatovala Ginny, keď si sadli do kupé.

,,Áno. McGonagallová mu už vopred ponúkla miesto učiteľa herbológie a tak ho vymenovala za prefekta, aby si osvojil dávanie trestov, strhávanie bodov a tak podobne."

,,Wau," povedala užasnute Hermiona: ,,takže z Nevilla bude profesor. Prečo nie? Profesor Longbottom. Neznie to až tak zle. Dúfam, že keď moje deti pôjdu na Rokfort, nebude veľmi prísny."

,,Hermiona, vieš si predstaviť prísneho Nevilla? Je teda nie," zasmiala sa Ginny.

,,Máš pravdu. Myslím, že sa nemusím obávať," zasmiala aa Hermiona. ,,Mimochodom," pozrela na Lunu, ,,keď už sme pri Nevillovi, ako ste na tom? Ste už oficiálne spolu, alebo ako?"

Luna sa mierne začervenala: ,,No, je to trochu komplikované. Niekoľkokrát sme sa pobozkali, ale to je asi tak všetko."

,,Niekoľkokrát ste sa pobozkali a to je všetko?" vyhrkla Ginny. ,,A koľkokrát ste sa pobozkali?"

,,Tak nejako vždy, keď sme sa stretli, takže myslím, že dvakrát. Prvýkrát to bolo vo vojne a druhýkrát po vojne."

Ginny si vzdychla a zaskučala: ,,Luna Lovegodová! Ja som čakala, že mi ideš porozprávať nejakú peknú lovestory a ty mi miesto toho povieš o dvoch bozkoch, ktoré sa aj tak odohrali pred polrokom?"

,,No, ale ja neviem ako na tom sme. Chcela som sa s ním o tom porozprávať, ale cez prázdniny sme sa vôbec nestretli."

,,Mala si mu poslať sovu! Veď sa ti páči, či nie?"

,,Áno, ale ja sa asi nepáčim jemu."

Po dlhom čase sa ozvala Hermiona: ,,Jasné, že sa mu páčiš. Videla som ako sa k tebe vo vojne správal. Ten chalan je do teba blázon."

Luna sa iba usmiala a pokúsila sa zmeniť tému: ,,Kde sú Harry a Ron? Počula som, že sa nevrátili na Rokfort, je to pravda?"

Obe dievčatá prikývli.

,,Ako sa vám darí so vzťahmi?"

,,Vzťahmi?" spýtala sa Hermiona, pretože vedela len o jednom a to bol Ginnin a Harryho.

,,Áno. Ginny a Harry, a ty a Ron."

Hermiona sklonila hlavu: ,,Prečo si každý myslí, že ja a Ron..."

,,Vy dvaja nie ste spolu?" spýtala sa zaskočene.

,,Nie, nie sme. Neboli sme a nikdy nebudeme. Bola som do neho zamilovaná a myslím, že on do mňa stále je, ale nie. My k sebe nepatríme."

,,Aha. Tak prepáč, že som sa pýtala. Vieš, už v piatom ročníku som videla, ako okolo teba lietajú Amoreny. To sú neviditeľné tvory, ktoré sa často potulujú okolo zamilovaných dievčat vo vzťahu."

Nato Ginny spozornela: ,,Hermiona! Ty si s niekým chodila? A ja o tom neviem?! Prečo o tom neviem? Luna, ako dlho okolo nej lietali?"

,,V piatom ročníku, v šiestom a videla som ich aj vo vojne. Ale teraz už nie."

,,Hermiona, o tomto sa ešte porozprávame.." povedala urazene. Naštvalo ju to, že jej najlepšia kamarátka mala priateľa a ona o tom nevedela. Cítila sa podrazená. Podrazená nalepšou kamarátkou.

Ďakujem vám za voty

Ginny už pozná polovicu pravdy. Povie jej Hermiona pravdu? Bude schopná povedať Ginny, že tajne chodila s jej bratom? Zaujímať by ma vaše názory na tento príbeh.