Sexy, Naughty, Innocent

29. Threatened again

Je to presne päť dní. Päť dní odvtedy, čo som sa o Harryho stave dozvedela. Justin sa ma snaží dostať z nemocnice, ale nepodarilo sa mu to. Päť ukrutne bolestivých dní tu sedím nad Harryho bezmocným telom. Krv mu vraj už takmer prinavrátili, ibaže teraz záleží na ňom. Ak chce, preberie sa.

♡♥♡

"Harry, je mi to tak ľúto... Nemala som ťa nikdy opustiť. Krv už máš v pôvodnom stave, len že.. Lekári povedali, že ak sa budeš chcieť prebrať, preberieš sa. Ja ti do hlavy nevidím a neviem, či ma vôbec počuješ, ale ak áno, tak počúvaj toto: milujem ťa. S Justinom sme sa zblížili, ale viac ako kamaráti nebudeme. Si jediný chlapec na ktorom mi naozaj záleží, tak prosím, neopúšťaj ma." Rozvzlykala som sa. Pevne som mu stisla ruku a bolestne vzlykla. Tak veľmi ho ľúbim. Nebyť Justina, asi už po tých slovách, že je Harry na prahu smrti, by som sa zabila. Lenže Jay tu bol a je. A chráni ma pred samovraždou zubami nechtami. A Harry práve prežíva svoje rallye smrti; pripomenul mi môj vnútorný hlas. Smrť si ho vyžiadala, a je to len tvoja chyba, Sophia. Bože, kurvíš sa, až sa ti spod sukne práši,-zasa sa ozval hlas môjho skurveného fotra a ja som mala chuť na neho fest navrieskať. Ale uvedomila som si jedno: ten kokot mi za to nestojí. "Haaarryyy," ponaťahovala som jeho meno, ako keď som na neho bola v mladšom veku naštvaná. Asi mi len šibe, ale mala som taký pocit, že mu šklblo kútikom pier nahor. On sa škerí?! Prižmúrila som oči a zvráštila obočie. A fakt. Ten idiot sa na mne škerí! Plnohodnotne som sa zamračila a štuchla do neho. "Styles! Ty jeden zelektrizovaný idiot s afrom na hlave!" Harry to viac nevydržal a rozosmial sa tak, až mu vyhŕkli slzy. Slabo sa chytil za brucho a smial sa ako feťák. "Hej! Čo sa rehoceš?!" Zvýšila som hlas, načo sa ten idiot začal smiať ešte viac. Nemôžem uveriť, že som revala kvôli nemu. Neveriacky som nad sebou pokrútila hlavou.

"Booože," zotrel si slzy z líc. "Mala si sa vidieť,.. 'Styles, ty jeden zelektrizovaný idiot s afrom na hlave!!'" Napodobnil šeptom môj hlas. Neudržala som sa a tiež som sa začala smiať. Až kým mi po tvári nezačali stekať slzy a ja som sa zložila na Harryho brucho. "Hej, shhhh. Sophie," začal ma utišovať, keď zbadal moje slzy. "Ach, Harry. Ani nevieš, ako veľmi som sa o teba bála. Tak veľmi ťa milujem..." potoky sĺz sa stále zväčšovali. Harryho tvár ozdobil úprimný úsmev a pobozkal ma do vlasov. "Aj ja teba," odvetil. Poriadne ma objal. "Neplač, Kathy... Som tu. Živý, zdravý, ale hlavne vyhladnutý.." zamrnčal a obaja sme sa rozosmiali. "Si tu týždeň na infúzii. Tá voda ťa nezasýti," usmiala som sa. Prikývol. "Mohla by si mi priniesť bagetu? A kávu? A niečo sladké?" Uprel na mňa svoje psie oči. Pokrútila som nad ním hlavou. "No teda Styles.. Máš chute horšie, ako tehotná žena." Skonštatovala som. "No a? Ja som hladný! Príšerne hladný! A chcem ťa bozkávať!" Odul spodnú peru. "Tak s tým by sa niečo robiť dalo.." zašepkala som zvodne a pritisla sa mu na pery.

Pohľad Harry:

Povedala mi to! Áno! Dievča mojich snov mi práve vyznalo lásku... Je to bohovsky dobrý pocit. Konečne to nebude zakázané, trestané a ktovie, čo ešte. Ja toho Biebsa vyobjímam až po uši. Pomohol Kathy v najhoršom období a ona sa, aj napriek jeho šarmu a sexappealu, oddala mne.
Konečne cítim svoje pery na jej. Konečne ju držím v náruči, hoci je z môjho pokusu o samovraždu zlomená. A konečne ju mám možnosť z celého srdca milovať.
Bol som kurevník. Kedysi. Ale odkedy Sophia odišla, nemohol som mať sex. Nič ma nevzrušovalo, priveľmi som sa o ňu bál, ani som sa neuspokojoval sám, proste nič. Musel som vedieť, čo jej je; a to mi verte, že keď nie som aspoň dvakrát do týždňa nadržaný, už je zle. Ale späť k téme...
Odtiahli sme sa od seba a ja som jej palcom poutieral zvyšné slzy. Usmiala sa a ja som jej ten krásny úsmev opätoval.

"Prinesieš mi niečo jedlé?" urobil som na ňu psie oči. Sophie prikývla, dala mi pusu na nos a odišla. Do izby vošiel Bieber. Venoval mi kamarátsky úsmev a bratsky ma potľapkal po ramene. „Styles, ty žiješ.“ Slávnostne sa uškrnul. Pretočil som očami a prikývol som. „Žijem, bro. Ale je mi nahovno.“ Opísal som mu moje aktuálne pocity. Drew chápavo prikývol. „Chápem ťa, bro, ver mi.“ Dlaňou si pretrel unavené oči. „Sophia tu sedela vkuse asi týždeň a ja som mal nervy, že som ju pomaly chcel zatvoriť do vreca a odniesť ku mne do bytu. Ani spať sa mi nedalo z toho strachu o ňu.“ Zničene pokrútil hlavou. „Tak to sa ešte dlho nevyspíš, bro.“ Vysypal som zo seba. Justinove oči sa zväčšili asi na dvojnásobok a zamračil sa. „Čo? Prečo?“