Sexy, Naughty, Innocent

37. Survive or die

Pohľad Sophia:

"Vstávajte! Rozcvička, dámy!" prebudil ma hrubý hlas staršieho holohlavého strážnika. Kam zmizla strážnička?

Ťažko som sa pozbierala z postele a pozrela som na Mindy, ktorá bola okamžite na nohách a začala sa naťahovať ako mačka. "Dobré ránko, Sophie," usmiala sa na mňa. Pretrela som si oči a zívla som si. "Čo je toto za hurhaj? Nikto nehovoril nič o rozcvičkách..." horko-ťažko som vstala a obula som si tenisky. Mindy mi podala kefu na vlasy a gumičku. dala som sa do poriadku a obe sme vyšli von do zatrávnenej časti väzenského areálu. 

Strážnička zo včerajška nám dala poriadne zabrať. Na to aká vyzerá byť neohybná a lenivá sa hýbala až pridobre. Dala nám poriadne cvičenia na chrbticu, robili sme 10 poriadnych mužských klikov, 20 tvrdých drepov a 30 sklápačiek. Nechala nás obehnúť celú budovu väzenia asi 10-krát a potom sme pretekali s mužmi z väzenia. Malá sladká Mindy predbehla šiestich vyšportovaných potetovaných mužov, ktorí boli jednými z najrýchlejších. Ja som o necelý meter predbehla blondiaka, bruneta a Harryho, ktorí boli medzi prvými. Jediný Jack ma predbehol, ale jeho dlhé nohy ho zvýhodnili. "Tak čo? Dáme si to znova?" žmurkol na mňa s úškrnom Jack. "Nabudúce ťa predbehnem!" našpúlila som pery a vyplazila na neho jazyk. Všetka zábava ma však opustila, keď som zazrela Harryho rozprávať sa s nejakou ryšavkou, ktorej väzenská kombinéza bola až nebezpečne rozopnutá pri jej výstrihu. Rozhodla som sa zakročiť. Prišla som k nim, samozrejme som si prehodila vlnité vlasy cez plece a vystrčila hrudník, no veľa som toho so svojou výškou nezmohla. Totiž až keď som k nim prišla bolo jasne vidieť, aká je tá žaba oproti mne vysoká a mohutná. Nasucho som prehltla a vzala som všetku kuráž ktorá odo mňa doposiaľ nestihla utiecť, aby som nevyzerala tak vystrašená ako momentálne som. 

"No a ona mi povedala, že ten chlap mal sex snáď s každou a tak som mu povedala, že ho môžem totálne okašľať..." rozprávala ryšavka a Harry ju pozorne počúval. "Oh, ahoj, Katherina," povedal Harry tým najmenej zaujatým hlasom a ryšavá po mne zazrela. Okamžite som si všimla, že má tmavohnedé, takmer až čierne oči, ktoré by ma najradšej s chuťou stiahli z kože. "Harry, mohla by som sa s tebou prosím porozprávať?" môj hlas znel nesmelo, roztrasene, ryšavej slečne poskočilo pravé obočie aspoň o dva centimetre nahor a Harry sa zamračil, no napriek tomu poprosil ryšavú Ashley aby nám dala chvíľu osamote. Ona len mykla plecami, prikývla, pozdravila ho a odišla. "Tak, o čom chceš hovoriť?" spýtal sa. Ja som sa zhlboka nadýchla, pokrútila som hlavou a nesmelo mu pozrela do očí. "Môžem ťa najskôr, prosím, objať?" spýtala som sa potichu a sklonila som pohľad k zemi. Začula som povzdych a potom som ucítila Harryho paže omotané okolo mňa. Okamžite som ho objala tiež, no nevydržalo nám to dlho. Nechcela som sa zdržovať tým, že sa ho budem vypytovať, ako sa sem dostal. Keď už sme zas stáli v bezpečnej vzdialenosti od seba, pozrela som sa mu do tváre a začala som hovoriť. 

"Harry, asi ti už Justin stihol povedať, čo sa medzi nami stalo. Nebudem nič popierať, pretože klamať členovi gangu, spolupracovníkovi, sa nemá. Chcem sa ale ospravedlniť za to, že som ťa v podstate vedome podviedla a mrzí ma to." Celý čas bol ticho a so zloženými rukami na hrudi ma počúval. "Rovnako je mi ľúto, že som radšej v tej chvíli nešla za tebou späť do izby a jednoducho som s Justinom utiekla. Napraviť to už nemôžem, tieto rozhodnutia sú bohužiaľ nezvratné a napriek všetkému sme všetci skončili tu. Neviem, čo viac by som ti mohla povedať..." povzdychla som si a Harry ku mne pristúpil, no nedotkol sa ma. "Štve ma, že si ako všetky. Že si sa s ním proste vyspala a teraz za mnou prídeš s týmto. Ja už nenarobím nič s tým, že si to s ním bez ochrany robila. Pohlavná choroba už bude tvoj problém. A s tým deckom čo možno čakáš za mnou ani nechoď. Myslel som si, že keď s Drewom zdrhneš, bude všetko fajn. Si tu, takže očividne sa nič nezmenilo. Obaja fetujete, takže máte v tomto zločineckom pekle peknú budúcnosť. Fet sa tu totiž absolútne netoleruje od chvíle, kedy tu stráviš prvú noc. Keď si čakala, že teraz ti všetko odpustím a budeme zas spolu, bola si riadna piča." Vypľul na mňa a ja som zacítila najhoršie bodnutie v hrudníku za celý svoj život. "Máš ešte niečo?" spýtal sa a ja som pokrútila hlavou. Otočila som sa na päte a rozhodla som sa ísť odtiaľto preč. "Kam idete?!" zhúkol po mne strážnik pri vchode do budovy väznice. "Môžem ísť do cely? Nič nevyvediem..." pozrela som sa na neho a on prikývol. Prechádzala som popri mužských celách a v jednej som našla sedieť Justina. Bol bledý a díval sa do steny. Jemne som zaklopala na mreže a on sa na mňa pozrel. "Môžem vojsť?" spýtala som sa. Kývol hlavou a ja som si sadla na Harryho posteľ. "Čo sa deje?" zaujímala som sa. "Ale nič, len absťák," zasmial sa a nechtami sa zadrel do betónového kvádra, na ktorom sedel. "Ako dlho?" sadla som si vedľa neho. "Osem dní. Osem vyjebaných dní som si nedal dávku a... moje telo mi to veľmi pekne pripomína," hlboko sa nadýchol a potom vydýchol. "Môžem... ťa objať?" zatvoril oči a kývol hlavou na znak súhlasu. Objala som ho a o chvíľu som ucítila, ako sa trasie. "Dvadsať rokov tu neprežijem, Soph," začula som jeho vzlyky, na čo som ho objala ešte pevnejšie. "Prežiješ to. Zvládneme to spolu." Odtiahli sme sa od seba a zotrela som Justinovi slzy z líc. "Ako si na tom ty?" spýtal sa ma. "Nemám dávku aktuálne niečo cez 12 hodín, takže zatiaľ sa telo oklamať dá. Čo budem robiť o týždeň už neviem." Justin ma objal a dal mi pusu na líce. "Nie je  ti nič? Je všetko okay?" Prikývla som. "Tehotná nebudem, dostala som ich deň po tom, čo nás odsúdili. Neviem či je to mojim organizmom, týmto miestom alebo niečím iným že mi tu nechutí ani ten jeden tvrdý maslom natretý chleba čo nám tu dávajú, hoci som nejedla už pár dní. Cítim sa vyšťavená, ale dnes som predbehla Harryho a takmer aj Jacka, takže ešte niečo vydržím,"  vyrozprávala som sa Jussovi. On sa pousmial a pobozkal ma. "Keby som sa necítil ako úplná mŕtvola, vrhol by som sa na teba," zasmial sa a napil sa z vody, ktorú mal pri sebe. "Kto ti ju dal?" spýtala som sa. "Bola tu tá vaša akčná strážnička, ktorej nebolo jedno že tu umieram na absťák. Pýtala sa ma to čo ty a dala mi pohár vody. Potom proste zmizla." Prikývla som a pobozkala som ho. "Budem musieť ísť. Ešte ťa dnes prídem pozrieť, ak mi to strážnici povolia." Rozlúčili sme sa, šla som smerom k sebe do cely a náhle ma zachytili dve pevné ruky. Výška meter 80, ryšavé kučeravé vlasy, čierne oči. "Oh, nie," zašepkala som pre seba a v okamihu mi priletela jedna rana sprava. Spadla som na zem ako mech plný zemiakov a snažila som sa naštartovať svoj mozog, ktorý nedokázal určiť kde som a čo sa deje. "Takže ty si tá kurva, čo zlomila srdce môjmu Haroldovi!" "Nie! Nie, ja som nechcela!" chaoticky som krútila hlavou, keď v tom mi priletela druhá do brady, ale z jej kolena. Moje telo sa zrútilo na chladný betón, schytala som poriadny náraz do hlavy a zrazu som sa nemohla vôbec pohnúť. Nemohla som nič povedať, nemohla som sa otočiť či otvoriť oči. Bola som plne pri vedomí, no moje nervy stratili schopnosť citu, svaly schopnosť pohybu a mohla som len dýchať. Bola som paralyzovaná. Počula som, že si odpľula. Počula som jej vzďaľujúce sa kroky. Potom som nepočula nič viac, len nekonečné ticho čo okolo mňa vládlo niekoľko minút, hodín. Zrazu som začula pomalé kroky, tie sa o pár sekúnd neskutočne zrýchlili, zastali pri mne. "Kathy? Kath!" okamžite som si zaradila hrubý prenikavý hlas. Harry. "Hej, čo sa deje?" Jack. "Oh, môj bože!" Obaja si pravdepodobne kľakli vedľa mňa. "Jack, zavolaj pomoc!" skríkol zúfalo Harry. "Idem!" odvetil Jack a počula som už len to, ako bežal smerom odo mňa. "Bože, Katherina, čo si to len zas vyviedla..." Nič som necítila, takže som nemala absolútne žiadne tušenie o tom, čo so mnou práve robí. Tak rada by som mu povedala, že ma jeho stokilová svalnatá kvetinka takto jednoducho dorazila. "Hej, čo sa stalo?" Strážnik. "Moje nervy!" Strážnička. "Našli sme ju tu takto." Odvetil Jack plačlivým hlasom. Chudák chlapec... Vitajte v real life horore. "Čo tá krv?" spýtal sa strážnik. "Rozbila si hlavu," povedal Harry. "Nebránila sa," povzdychla si strážnička. "Ako to viete?" spýtal sa Jack neveriacky. "Toto je čistá práca jednej z našich väzenkýň. Ashley sa nemáte možnosť brániť, Jack," povedala ľútostivo a ja som počula už len Harryho povzdych. "Musíme ju dostať do ošetrovne, alebo do nemocnice," počula som hlas strážnika a potom už len kroky, kopu krokov, ktoré sa nevzďaľovali. Berú ma so sebou.