Sexy, Naughty, Innocent

32. Interpol

Pohľad Sophia:

"Chcem ťa, Justin." Šepla som po asi piatich hodinách cesty. Cez malé otvory dodávky som videla tmu, takže už bude noc. "Znásilnil som ťa. Miluješ Harryho. Sme kamaráti. Sme kurevníci. Si naivná..." vymenúval jeden dôvod proti za druhým, no nemala som silu sa s ním hádať. "Prosím, buď ticho. Sme spolu posledné hodiny, tak si doprajme aspoň nejaké potešenie k tejto agónii v ktorej zomrieme. Pravdepodobne nás tam zavrú na doživotie, z teba sa stane gay a zo mňa asi troska, lebo žiadna žena mi nikdy neprišla atraktívnejšia ako ja," smutne som sa zasmiala a Jay so mnou. "Si mizerná útecha, ale tvoj egoizmus je stále dostatočne vtipný," skonštatoval a zaklonil hlavu. "Ten pravý sa ozýva," pretočila som oči. "Milovala som veľa chlapov za svoj život. Máš pravdu. Som tak naivná, až som skočila na hák tvojmu mŕtvemu bratovi, Zaynovi, Harrymu, v podstate aj Liamovi, ten Louis od vás mi tiež prišiel kurevsky sexy a tebe. Môj zoznam tým pádom u teba končí a tvoj končí u mňa, tak nemáš čo riešiť. Ešte budeš rád že si v tejto dodávke s osobou, ktorá ťa nemôže naložiť zozadu," irónia v mojom nešťastnom hlase zanikala, až to bolo smutné. Justin mi dal malú pusu do vlasov. "Nejak rýchlo mi tu strácaš nevinnosť, Kathy." Znova sa mi oči naplnili slzami. "Ostaň taká, akú ťa poznám, láska. Taká predsa si," šepol. Prikývla som a viac sa k nemu pritúlila. Cestovali sme naozaj dlho. Cesty raz boli rovné, inokedy rozbité, zasypané kamienkami. Zaspala som a nechala všetko na tých mužov, ktorí nás viezli kamsi do neznáma.

Pohľad Justin:

"Vstávajte, kurvy!" Prebral ma zo spánku drsný hlas jedného z mužov z Intrperpolu. Mierne som postrčil Sophiu, ktorá rovnako neochotne vstala. Blonďák zdrapol ju a druhý chlap mňa. Pred nami sa týčila veľká budova s nápisom DEPARTMENT OF INTERPOL, WASHINGTON. So Spohie sme sa na seba spýtavo pozreli. Čo robíme vo Washingtone? Len pred nedávnom sme boli v Londýne, v Spojenom Kráľovstve. Obaja nami trhli smerom ku vchodu budovy. "Kam ideme?" Spýtala sa Sophia vyslabnuto. "Na výsluch a sklapni kurva!" Videl som, ako nasucho prehltla a vošli sme dnu. Tí chlapi nás posadili do chodby a jeden s nami ostal. Druhý išiel asi kontaktovať svojho kolegu o tom, že nás chytili a že nás majú vypočúvať. "Mohla by som, prosím, dostať vodu?" Opatrne sa Sophia spýtala a pozrela na blonďáka. Keď sa na ňu pozrel, sklonila hlavu a tvárila sa, že sa nič nespýtala. Moje rameno ma kurevsky pálilo a mal som chuť vykričať na celú chodbu, že chcem ošetrenie.
"Poďme," zdrapol nás oboch blonďák za spútané ruky a pred nami šiel ten druhý poliš. Priviedli nás asi na záchytku, kde nás každého zamkli do cely oddelene vedľa seba. Keď ten blonďák zamykal moju celu, Sophia z ničoho nič spadla na zem a začala jej tiecť krv z nosa. Okamžite jej druhý poliš celu odomkol a začal jej hmatať tep. "Nedýcha, nemá pulz," povedal blonďákovi a ten okamžite začal volať ich ošetrovateľov, ktorých tu asi majú ako prvú pomoc. Tí prišli o necelých desať sekúnd, policajti odopli Sophii ruky z pút, záchranári ju začali oživovať a jeden z policajtov sa ma pýtal, čo o nej viem. "Máte našu batožinu?" Spýtal som sa blonďáka. "Áno, máme." Prikývol som. "Máte ju tu?" Policajt prikývol. "Nájdite jej kabelku. Vzala si ju, mala by tam byť injekčná striekačka alebo čokoľvek, čo obsahuje pervitín." Policajt sa zamračil, ale šiel kabelku pohľadať. Vrátil sa s ňou a vyťahoval na stôl celý obsah jej kabelky. Našiel tam dve injekčné striekačky, ktoré boli prázdne, tri fľaštičky s divnou tekutinou a... moment. Jason jej čosi pichol pri tom šoku do ruky. A dal nám pár vzoriek, v prípade núdze. "Tie fľaštičky! Pichnite jej to, nechcem aby odišla, pomôže jej to!" Skríkol som. Poliš vzal jednu z fľaštičiek aj s ihlou na striekačke, podal ich záchranárom, tí jej pichli do krčnej tepny celú dávku a nastalo ticho. Poliši na mňa nedôverčivo zazerali, záchranári počítali každú sekundu a ja som sa modlil, aby otvorila svoje nádnerné sivé oči. Pomaly som už ani nedúfal, no zrazu sa Sophia prebrala a začala nahlas kašľať. Po perách jej stekala z nosa krv a záchranári jej okamžite začali merať tlak, podávať fľaše s vodou a kontrolovať tep. Blonďák prešiel ku mne do cely. "Čo je ti Katherina Pierceová?" Začal sa zaujímať. "Ja... viete čo, ani neviem." Bezradne som mykol plecami. "Pomáhala mi, chodila s mojím chlapom zo skupiny, mala veľa zdravotných problémov a mal som ju zachrániť, pretože po nej ide jej bývalý šéf a môj bývalý parťák. Preto sme chceli ujsť z Londýna do Kanady, ale chytili ste nás." Poliš prikývol. "Chodíte spolu alebo niečo také?" Pýtal sa ďalej. Jemne som zazrel po Sophii, ktorá už vyzerala byť pomerne v poriadku. "Milujem ju, ale ona ma má iba rada. Museli sme ujsť od chalana, ktorého naozaj miluje, lebo skončil v nemocnici v kóme a nebol by schopný ju ochrániť a odísť s ňou." Poliš vzal zápisnicu a začal čosi písať. "Prosím vás," začal som a blonďák sa na mňa pozrel," mohli by ste nejak zariadiť, aby sme sa mohli aspoň občas vidieť ak nás zatvoríte?" Chlap sa zamyslel, čosi zapísal do zápisnice a prikývol. "Uvidím, čo sa s tým dá robiť," povedal. Poďakoval som mu za to a zadíval sa na dianie pred sebou. "Neviete, ako jej je?" Spýtal som sa. Zdvihol zrak od papierov a pokýval hlavou. "Mala by byť v poriadku. Vzali jej krv aby zistili, čo jej je. Bude musieť veľa piť a veľa odpočívať, ale na to má za mrežami času až až." Vstal, vyšiel z cely a znovu ma v nej zamkol. Sophiu policajti postavili na nohy, pomohli jej sadnúť si do cely, podali jej tri fľaše vody a zamkli ju tam. Putá jej nedali. "Prosím, záchranári...?" všetci sa otočili za jej chrapľavým hlasom čakajúc, čo ešte potrebuje. "Mohli by ste Jayovi ošetriť ruku, prosím? Viem, že ho to bolí a nechcem, aby trpel zbytočne." Muži prikývli, blonďák odomkol moju celu a putá, záchranári mi vyzliekli tričko, ranu vyčistili, prelepili veľkou náplasťou a dali mi lieky proti bolesti a vodu. Potom ma druhý poliš zamkol, ale putá mi rovnako nedali. Poďakovali sme sa im a oni zmizli ako prišli. "Takže," prehovoril blonďák otrávene, "moje meno je poručík Manor a toto je poručík Lorain. Máme za úlohu vás zatiaľ vypočuť a potom uvidíme, čo bude dalej s vami kapitán robiť. Takže, Bieber, vás bude mať na starosť poručík Lorain. Ja budem mať na starosť slečnu Pierce." Podal jednu stránku zápisnice Lorainovi a ten prebral slovo. "Keďže chceme aby vaše výpovede boli čo najmenej zavádzajúce a závislé na sebe, pôjdete vy, Bieber, so mnou mimo túto vyšetrovňu." Povedal rozhodne, odomkol moju celu a ja som šiel s ním do inej podobnej miestnosti.

Pohľad Sophia:

Bála som sa. Neskutočne som sa bála. Poručík Manor odomkol dvere mojej cely a požiadal ma, aby som si sadla za stôl oproti nemu. "Takže, slečna Pierce. Čo mi môžete povedať o gangu Liama Paynea a jeho ľuďoch...

carolinebennett