Sexy, Naughty, Innocent

6. Before or After that mind?

V prvom rade by som sa rada ospravedlnila za to, že tak dlho nebola časť. Dúfam, že táto časť to čakanie vynahradí. :D

carolinebennett ♥xoxo♥

Všetky hodiny prešli celkom fajn. Prešla som fyziku, chémiu aj psychológiu, ktorú mimochodom neznášam najviac. Už ma teraz čaká len matematika a popoludní -okolo piatej- mám ešte dvojhodinovku telocviku. Zasa som prešla k svojej skrinke pre zošit, pracovný zošit, zbierku úloh a učebnicu na matiku. Teraz som sa však konečne zbavila Deana Tonseyho, ktorý sa mi až do hodiny chémie pchal do zadku. Prečo zdrhol? Nuž...

Robili sme na chémii pokus a ja som vliala do danej látky trošku viac silnejšieho reaktantu. Následne to začalo dymiť a po troch či štyroch sekundách to buchlo. Deanovi trošku tej "zlúčeniny" vyprsklo na vlasy a skrátilo mu to háro o tri centimetre. On sa pravdepodobne urazil a už som ho nevidela. Učiteľka ma skoro zabila, že som jej zaprskala plášť, v ktorom má teraz tri malé vypálené dierky.

Skrinku som odomkla, vytiahla si veci a zasa ju zamkla. Otočila som sa a ľakom nadskočila. Telom som totiž vrazila do vysokej mužskej postavy. Mierne som zdvihla hlavu a pozrela do tmavých žiarivých očí hnedej farby. "Ahoj." povedal  chalan stojaci predo mnou hlbokým hlasom. "Čau." odsekla som nepríjemne a chcela som odísť, ale opálená svalnatá ruka zachytila môj lakeť. "Kamže kamže, Pierceová? Vraj si Tonseymu urobila hair cut." Uchechtol sa na pomenovaní môjho diela a musela som sa pousmiať tiež. "Hej. Ale nejako mu to na jeho špatnosti neubralo." Zaynove oči sa mierne zväčšili a ich tmavá dúhovka zjemnela do farby karamelu. Úsmev na jeho drzých perách sa rozšíril a vyškeril sa na mňa.

"No. Podľa jeho nového hair cutu usudzujem, že z teba práve kaderníčka nebude. Ale na výrobu oxidovacích výbušnín by si pokojne staviť mohla. Garantujem, že ak ten pokus zopakuješ vo veľkých sudoch a niekoho tým obleješ, vyžerie ho to až do kostí, že z toho človeka ostane len prach." Pobavene na mňa pozrel a ja som si vyslobodila lakeť z jeho zovretia.

"Ďakujem, ale ja už prácu mám. A to takú, že pri nej nikomu neprepaľujem nič iné, ako oči. A nie kyselinami, ale vlastnými očami." Zabodla som sa mu do očí a jeho karamelové dúhovky ešte o odtieň zbledli, takže pripomínali pyrit. Jeho drzý úsmev zmizol a usmial sa úprimne. "Ako to robíš?" opýtal sa a pozrel mi na pootvorené pery. Ten odporný Zayn Javadd Malik zmizol. Nahradil ho milý fajn chalan. "Som iná ako každé dievča. Ale keď si to ty, poviem ti ten trik. Je to len v tom, že mi ve..." Crrrn! Pozrela som na neho naposledy a s drzým úsmevom som utiekla do triedy.

POHĽAD ZAYN:

Viem, v čom jej jej tajomstvo. Povedala mi totálnu blbosť. Nie je to v tom, že by som jej niekedy veril. Je to v jej zvodnej nevinnosti. Tie jej dlhé zvlnené vlasy, vyformovaná postava a meno PIERCE mi zaplavili myseľ. A tie oči. Pálivé modré oči, ktoré pri uprenom pohľade zmenia farbu na zafírovú a jej zreničky sa rozšíria. Chôdza ľahká a profesionálna, napriek vysokým opätkom ide rýchlo, nečujne a je úplne nenápadná. Takéto dievča som, mám pocit, už niekde videl. Ale kde...?

POHĽAD SOPHIA:

Celá matika bola o ničom. Výpočet nejakých kvádrov bol o ničom, rovnako, ako aj pohľady istého chalana (tuším sa volá Louis), ktorý mi nedal ani chvíľu pokoja. Vzala som si veci a vyšla z triedy. Na chodbe som však zacítila "zabodávanie" niekoho očí. Dean.

"Hej, Sophia!" zhúkol na mňa. Nasadila som priotrávený ksichtík a otočila sa k nemu. Jeho haircut ma prinútil vybuchnúť do smiechu. "Sa nerehoc, ty kurva! Zoberem záhradnícke nožnice a vyškubem ti nimi vlasy!" 

Teraz moja pobavená tvár zmizla a zostal len vážny výraz. "Sorry. Naozaj to bolo omylom. Nechcela som." Povedala som ľútostivo, ale jeho ksicht sa začal približovať ku mne. Odrazu ma schytil za vlasy a päsťou mi vrazil do líca. Tu nie sú normálni ľudia. Snažila som sa od neho dostať, ale zdvihol ma za vlasy dva centimetre nad podlahu a celou silou ma vrazil do skrinky. Zošmykla som sa na zem, no stále som v pohode a pri plnom vedomí. Vstala som a vrazila mu kolenom do brucha. Zohol sa a chytil si brucho. Po chvíli sa však aj "jeho škoda" spôsobená mnou vytratila a strelil mi facku. Schmatla som prvú vec, čo som mala po ruke (zhodou okolností to bola ostrá drevená lata podopierajúca veľký kvet), vytiahla som ju z kvetináča a zabodla mu ju do stehna. 

S výkrikom sa zrútil na zem, ale ešte pred úplným pádom na zem mi vreckový nôž zapichol do prednej časti lýtka a ako sa rútil k chladnej podlahe, potiahol nôž zopár centimetrov k môjmu členku. Po líci mi stiekla slza a bezmocne som spadla na dlažbu.

POHĽAD ZAYN:

Práve som sa poberal z triedy, keď som na chodbe pri mojej skrinke uvidel to nové dievča s nohou v kaluži krvi a Deana s krvácajúcim stehnom, pri ktorom leží lata so zaostreným koncom celým od krvi. Rozbehol som sa za tou babou, pretože Dean je silný a prvotriedne vycvičený sniper. Je tým pádom na také zranenia zvyknutý. Zato ona... Má totálne rozrezanú kožu na predkolení a ešte stále má v nohe nôž. 

Vytiahol som jej nôž z nohy a ona sa mi pomrvila v náruči. Po líci jej stiekla slza a ťažko vzdychla. "Pšššt. Pokoj." zašepkal som. Zabôlila a mierne mi stlačila ruku, akoby sa snažila uistiť samu seba, že je niekto pri nej. Jej trasúce pery sa pootvorili a vydýchla. Veľmi namáhavo otvorila oči a jej tmavé, teraz šedé, oči sa pozerali na mňa. "Prečo to robíš?" Zachrapčala. Prešiel som jej dlaňou po líci. "Psst. Nehýb sa. Musím zastaviť krvácanie." Položil som jej telo na dlážku a stiahol jej nohu mojim pevným, koženým opaskom. Rana skoro prestala krvácať, tak som k nej zas podišiel a vzal ju na ruky tak, že jedna moja ruka ju podložila pod kolenami a druhá ju držala na lopatkách. Vzal som si aj tašku a odniesol ju do môjho auta. Posadil som ju na miesto spolujazdca, opatrne ju pripútal a zabuchol dvere na jej strane. Obišiel som auto a sadol si na miesto vodiča. Zatvoril som aj svoje dvere a po naštartovaní auta som doslova dupol na plyn. Pneumatiky môjho tmavomodrého Porsche zapišťali a už o necelú minútu som sa ocitol na diaľnici. 

Namieril som si to do jednej malej kliniky za Londýnom. Pracuje tam Perrie Edwards- moja známa z L. A. Vyštudovala medicínu a teraz pracuje pre Drewov gang. Nikdy sa veľmi nevypytuje a normálne nám v gangu ošetruje škrabance, rany po guľkách, popáleniny a zlomeniny bez toho, aby sa o tom poliši dozvedeli. Aj teraz je mojou jedinou pomocou ona.

Zaklopal som na drevené dvere staršej kliniky a netrvalo dlho, vo dverách sa objavila milá, inteligentná blondínka v bielom plášti. Najskôr pozrela na mňa a hneď nato na umierajúce dievča v mojom náručí.

"Ahoj, Zayn. Čo sa jej stalo?" Otvorila mi dvere, aby som mohol vojsť dnu. Položil som Sophiu na operačný pult a otočil sa k Perrie. 

"Ja... Vlastne ani neviem. Ale podľa toho čo som videl, asi sa pochytili s Deanom a napokon na seba zaútočili. Dean skončil len mierne zranený, z čoho sa podľa mňa rýchlo dostane. No Sophia skončila takto. Dean jej prerezal lýtko."

Perrie skúsene prikývla a pristúpila ku telu Sophie. "Začína strácať vedomie. Zayn, podaj mi ihlu, dezinfekciu, 100% lieh a tamtú tenkú niť. Toto ju bude bolieť." Pozbieral som všetky hľadané veci a Perrie jej zatiaľ vpichla do nohy nejakú priehľadnú tekutinu. "To je proti bolesti. Jej noha stratí cit a ona zatiaľ pokojne zaspí." Podotkla. Vzala lieh a nastriekala jej ho trošku do rany. Do ihly navliekla niť a prvý raz prepichla jej kožu. Skončila pri piatom stehu tej obrovskej rany, keď urobila perfektný uzlík a šnúrku odtrhla od ihly. A Sophia ostala pokojne spať...