Sexy, Naughty, Innocent

13. I love ya!

POHĽAD ZAYN:

Zobudil som sa dosť dolámaný a zničený. A kto by nebol, po noci v nemocničnej posteli, strážiac spiace dievča trpiace bolesťami. Moje oči ma ale nebolia a tak som rád aspoň za to. Opatrne som sa posadil a pozrel na Sophiu. Celú noc jej z očí stekali slzy, spôsobené bolesťami z dýchania. Nechcel som ísť spať, ale Sophia ma prinútila tým, že mi sľúbila, že nebude piť alkohol celý mesiac, tak som si nakoniec trošku pospal. Prešiel som jej rubom dlane po líci. Zas s nádychom prišli aj slzy bolesti. "Sophie. Pšššt. Už len chvíľku musíš vydržať. Ono to prejde." šepkal som jej pri uchu a pobozkal ju podeň. Otvorila oči, ktoré boli uslzené, červené aj ospalé zároveň. "Bolí to." povedala takmer nečujne. "Potrebuješ si dať ďalšiu dávku?" spýtal som sa a priložil jej dlaň ku krku. "Nie. Potre...bujem sa na.. nadýchnuť. Bolí ma každý jeden na. Nádych." Vzala všetku silu a snažila sa dostať kyslík do svojich zničených pľúc. Tep sa jej trošku zadrhol, no napokon sa stabilizoval. Naklonil som sa k nej a pritisol sa jej prvý raz skutočne na jej pery. Nadýchla sa pokojne zhlboka nosom a tým sa uvoľnila. Trochu som pohol perami a oddelil ich. "Idem pre doktora. Dá ti lieky proti bolesti. Áno?" Prikývla. Naposledy som ju pobozkal na líce a pobral sa za doktorom.

Našiel som ho v jeho kancelárii spolu s Drewom. Obaja niečo preberali, než som pristúpil k doktorovmu stolu. "Prosím, dali by ste jej antibiotiká? Sotva dýcha." Doktor prikývol a spolu s Drewom vstal. "Zayn? Ako je na tom?" Sklopil som pohľad. "Veľmi zle. Sľúbila mi, že piť nebude, ale má hrozné bolesti. Celú noc lapala po dychu a slzili jej oči od toľkej bolesti. Keby som mohol, pokojne by som sa s ňou vymenil." Justin prikývol a ja, doktor a Drew sme šli k Sophii do izby. Leží na posteli ako trpiaca mŕtvola a spolu s bledou tvárou jej stekajú po lícach s teplotou na bode mrazu slzy. Podišiel som k nej. "Sophie? Neplač, prosím. Ja ti pomôžem, ale musíš byť silná. Ľúbim ťa." šepol som a doktor jej práve pichol do krku zas dajaké sedatíva. Sophiine slzy prestali tiecť, so stabilným dýchaním sa na mňa zarazene díva. Drew sa usmial a odišiel. Doktor za ním.

"Ty..." "Ľúbim ťa." skočil som jej do reči. Pousmiala sa, ale jej oči sa zasa zaplnili slzami. Nadýchla sa, pomaly sa podoprela rukami a ja som jej pomohol do polosedu. "Stále ťa to bolí?" opýtal som sa potichu. "Áno. Ale aspoň dokážem dýchať," vzala to so všetkým optimizmom.

POHĽAD SOPHIA:

Síce sa cítim hrozne a bolí ma snáď aj každý jeden vlas, môj plán mi tú bolesť oplatil. Ide to ako po masle. A ten debil mi teraz povie, že ľúbim ťa. Pche. Ja neľúbim nikoho. Jediný muž, za ktorého by som bola schopná dať život je samozrejme môj šéf Liam, ale po citovej stránke je to rozhodne Harry. Je s ním sranda, rozumieme si a hoci sme spolu nikdy nespali, nechodili a iba spolu pracujeme, ideme na kávu, von, alebo si prosto pokecať- na takéto veci je Harold dokonalý kandidát. A častokrát, keď nemá práve u seba v posteli rozrobenú dajakú kurvu, bavíme sa ako najlepší kamaráti.

Zaynove pery sa pritisli na moju dlaň. Ľutuje ma, typycké...

"Bolí ťa ešte niečo, okrem pľúc?" Zahrala som poranenú dievku a zaklipkala mihalnicami. "No..." zachrapčala som, ale inak to ani nešlo. Som ozaj slabá. "Bolí ma popravde všetko. Al.." nestihla som dopovedať vetu, lebo dnu vstúpil ten bohovsky perfektný Drew s tými sexy hnedými očami v koženej bunde. Ah, zjem ho! Postavil sa vedľa postele s pohľadom namiereným ku mne. "Sophia, správne?" spýtal sa váhavo. "Áno. A vy..." prehovorila som zdráhavo, pričom som z neho nespustila zrak. "Som Justin Drew Bieber. Ale pokojne ma volaj Drew." usmial sa na mňa. Ťažko som sa nadýchla. "Dobre, um, Drew." Zayn si asi všimol moju nervozitu a tak sa zapojil do našej chabej konverzácie. "Soph, Drew je môj známy. Trošku som ťa spomínal a tak ťa chcel spoznať." povedal bez akého koľvek zaváhania. Dobrý klamár. "Ako si na tom, Sophia?" prehovoril Drew. "Stačí, ak ma budeš volať Kath, Sophia je dosť dlhé. A je mi fa- ajn." Usmiala som sa na oboch. Bolo mi to po pravde dosť trápne, ale fakt že po tejto malej péenke uvidím Harryho bol oveľa lepší. Ignorovala som teda Drewowe pripomienky a radšej som sa sústredila na neho. "Nepovedal náhodu doktor, kedy ma odtiaľto pustia?" prehovorila som po chvíli." Chvíľu si tu poležíš, zlatíčko." prehovoril Zayn.

Boha! Ja tak nenávidím to mizerné oslovenie zlatíčko. Prídem si, ako nejaká jeho osobná štetka, alebo čo. Zayn sa pri mojom vražednom pohľade zatváril ublížene, no sekundu nato už vyškerený dakam zdrhol. Zostala som v izbe teda už len ja a Justin. "Kath?" prihovoril sa mi. "Áno, Drew?"

"Mala by si niečo vedieť." Jeho prívetivý hlas zmizol a začal po mne výhražne mumlať. "Viem, kto si, Pierceová. Nech už skúšaš čokoľvek, Zayna si si možno namotala, ale ja som silnejší kaliber. Nehaj našu organizáciu na pokoji a odkáž Payneovi, nech si tých svojich špehov ako si ty pojebe, a nech sem príde osobne. A ty sa dáš dokopy a ešte dnes odtiaľto vypadneš. Rozumela si ma?" Pozerala som po ňom bez jediného náznaku emócie. "Lebo ak nie," nebezpečne sa priblížil k mojim perám, "tak ťa to bude ale že odporne bolieť." Zašepkal. Prehltla som. Prvý raz za celý svoj život sa neskutočne bojím. "Nie." prehovorila som odhodlane. Drew len mykol ľahostajne plecom, vystrel sa, s kamennou tvárou zamkol dvere ma izbe a podišiel ku mne.

Zo zamknutej zásuvky vedľa postele po odomknutí vytiahol putá a ruky mi hrozne natesno pripútal ku kovovým mrežiam na čele postele. Stiahol mi tenisky aj nohavice. Pomaly zosunul aj nohavičky po mojich odhalených stehnách a odhodil ich preč. Moje telo sa od chladu z miestnosti striaslo, no ním to ani nepohlo. Pri tom ako mi rozťahoval nohy som sa pevne zapierala, ale ani to nepomohlo. Nohy mi roztiahol a vrazil do mňa tri prsty. Skríkla som bolesťou, ktorej môj chorobný stav ešte dopomáhal. Moje telo sa začalo triasť, chcela som veľmi plakať. Netrvalo ani moment, keď sa vyzliekol z nohavíc aj boxeriek a naľahol na mňa. Teraz som to už nevydržala a spolu s bolestným výkrikom sa mi spustili po tvári slzy. Nie som už dlhšiu dobu panna, ale chápte. Sex som mala raz v živote a aj to s človekom, ktorého poznám. Je to ozaj bolestivé. Zasunul len raz, aj to ma prinútilo k bezmocnému výkriku a vzlykom. Po chvíli ma však prestal mučiť a bez uspokojenia ho vysunul. Bol koniec. Obliekol ma, seba, odomkol mi putá a pustil ma. Zo stola vzal injekciu so zlatavou látkou a pichol mi ju do ramena. Bolesti v mojom tele utíchli a on sa na mňa vražedne pozrel.

"Ak o tom niekomu povieš, si mŕtva. A radím ti vypadnúť. Ak nechceš umierať v bolestiach." nenávistne sykol a odišiel z izby.