Forever In Our Hearts

1.- Príchod do Brlohu

   Slnečné lúče prechádzali cez nemalé okno Brlohu a osvetľovali izbu ryšavého chlapca. Už bol hore, alebo lepšie povedané, ešte stále. Už takmer rok nedokáže spávať. Chýbal mu viac, ako by si ktokoľvek dokázal pomyslieť. Všetci si myslia, že už sa cez to preniesol, ale nikdy tomu tak nebolo. Bol predsa jeho bratom! keby vedel, že sa to stane, s radosťou by si s ním vymenil miesto. Ochotne by umrel miesto neho. Ale čo mohli ostatní vedieť? Áno, Fred nebol len jeho bratom, ale takisto Billa, Charlieho, Persyho, Rona a samozrejme Ginny. Bol synom mamy a otca. Mal dievča. Síce nevedel koho, ale vedel, že niekoho miloval. Mnohokrát sa ho na to pýtal, ale odpoveď nikdy nedostal.

Teraz to už bolo jedno. Pravdepodobne sa to aj tak už nikdy nedozvie. Mal chuť zoskočiť zo strechy Brlohu. Bola to vysoká budova, možno by sa mu podarilo zomrieť. Konečne by mohol byť so svojím bratom. Ale na druhej strane, tu dole na pevnej zemi mal tiež rodinu, ktorú nechcel stratiť. Možno s ním nebol Fred, ale mal aj ostatných súrodencov a rodičov. A priateľov. A jeho obchod v Šikmej uličke, ktorý vybudovali spoločne. Obchod... ten mu ho bude pripomínať naveky.

,,Deti, vstávajte! Do polhodiny by mali prísť Harry s Hermionou! Predsa ich nechcete privítať v pyžame!" skríkla pani Weasleyová na celý dom. George počul spätné výkriky svojich bratov a predovšetkým Rona a Ginny, ktorí sa tešili najviac, pretože Harry bol Ginnin frajer, aj keď to ešte nepriznali, ale George vedel, že sa majú viac, ako radi. A Hermiona bude čoskoro Ronovo dievča. Teda, ak sa odváži ju niekde pozvať.

George sa neochotne zamrvil a zhodil zo seba paplón. Vôbec sa mu nechcelo vstávať a opäť sa tváriť spokojne, keď spokojný vôbec nebol. Posadil sa a prútikom si k sebe privolal nejaké oblečenie, ktoré si následne obliekol. Boli to obyčajné čierne nohavice a červené tričko. Rukou si nejako ponaprával vlasy a na perách nahodil úsmev, akoby bolo všetko v poriadku.

Pozrel na hodiny, ktoré mu viseli na stene. Boli obyčajné, muklovské, ktoré však boli začarované tak, aby fungovali aj bez tých maličkých trojcentimetrových hlúpostí, ktoré muklovia všade pchajú a takisto, aby nikdy nemeškali a ani nešli skôr. Ukazovali presne poldesiatej. Hm... Ideálny čas na vylezenie z postele. Predtým, ako odišiel z izby, pozrel na posteľ svojho brata a s úsmevom na perách povedal: ,,Idem prežiť ďalší nudný deň. Kiežby si tu bol. Spoločne by sme si užívali prázdniny, robili si srandu z Harryho a Ginny a možno aj z Hermiony a Rona. Užívali by sme si, že môžeme používať prútiky mimo školy. Ja viem, že sa na mne smeješ a hovoríš si, že by si tu bol rád, ale nie si. Ostal som sám. Maj sa."

Zišiel dolu schodmi až do kuchyne, kde už boli takmer všetci. George sa posadil za stôl a vzal si zo stola prekrojený rožok, na ktorý si položil plátok šunky.

,,Kde sú oco a Ginny?" spýtal sa sledujúc prázdne miesto vedľa neho, kde by mal sedieť Fred. Weasleyovci sa rozhodli, že to miesto, tam bude navždy pre neho a nebude si tam nikto sadať.

,,Arthur musel ísť súrne na ministerstvo a Ginny rozmýšľa, čo si oblečie. Nechápem, čo s tým dievčaťom je," poznamenala.

Za to George to vedel dobre. Príde predsa Harry a ona chcela vyzerať čo najlepšie. To, že oco bol na ministerstve ho neprekvapovalo vôbec. Bol tam takmer častejšie, ako doma. Vkuse ho tam kvôli niečomu volali. Len čo prišla sova, on sa postavil a pobozkal mamu so slovami: ,,Prepáč, Molly, opäť práca. Musím ísť."

A už ho nebolo. Buď sa premiestnil, alebo si vzal svoje lietajúce auto.

George sa tlmene zasmial, lenže to nikto nepočul, pretože sa ozvalo hlasné klopanie na dvere. Mama sa rozbehla otvoriť a zakrátko sa u chodby ozval jej hlas: ,,Och, Harry, tak rada ťa vidím! Poď dnu. Veci si polož sem a potom si ich odnesieš do Ronovej izby. Poď do kuchyne práve raňajkujeme."

Čiernovlasý chlapec sa takrátko objavil v kuchyni: ,,Ahojte."

Ku každému podišiel a objal ho. S Ronom si vymenili aj niekoľko slov: ,,Ahoj Harry, aké boli prázdniny?"

,,Príšerné. Dursleyovci sa už zmierili s tým, že sa sťahujem preč, ale došlo k menšej zmene plánu."

,,Prečo?" spýtala sa Molly.

,,Chcel som ešte počkať. Predsa len, v tom dome býval Sirius, takže je plný spomienok," odpovedal trocha vyhýbavo.

,,Chápem," odpovedala Molly smutne.

Harry sa snažil zmeniť tému: ,,Kde je pán Weasley a Ginny?"

,,Arthur je na ministerstve a Ginny..." chcela povedať, že je v izbe, ale menovaná Weasleyová sa ukázala v kuchyni.

,,Tu som," zvolala s úsmevom na perách.

Harry na ňu pozrel ako keby pred sebou videl to najkrajšie stvorenie. Mala oblečené modré rifle a červené tričko. Dlhé ryšavé vlasy mala rozpustené a bola jemne namaľovaná. Harry jej venoval zamilovaný pohľad, rovnako, ako ona jemu, lenže to si pani Weasleyová z neznámeho dôvodu nevšimla. Premerlina, však nápadnejší už byť ani nemohli!

Čiernovlasý chlapec s okuliarmi sa spamätal ako prvý. Odvrátil od Ginny pohľad, čo zo zamilovaného tranzu prebralo aj ju. Sklonila hlavu a sadla si oproti Harryho. Než stihol niekto niečo povedať, znova niekto zaklopal na dvere a Molly sa k nim okamžite rozbehla: ,,Och Hermiona, tak rada ťa vidím! Aké si mala prázdniny? Všetko mi porozprávaš. Veci si polož sem, potom si ich odnesieš do Ginninej izby. Poď do kuchyne práve raňajkujeme."

,,Raňajkujete o desiatej?" spýtala sa nechápavo, svojím typickým tónom. Rovnaký použila pred rokmi, keď sa ich pýtala, či vážne považujú elixír stárnutia za dostatočný spôsob, ako prekonať Dumbledorovo zaklínadlo.

,,Keby moje deti vstávali skôr, mohli by byť aj raňajky skôr." George si predstavil, ako jeho mama založila ruky v bok.

Do miestnosti vošlo dievča s neposlušnými kučeravými vlasmi. S každým sa zvítala, rovnako, ako Harry. Pri Ronovi zostala trocha dlhšie, čo Georgeovi neuniklo. Medzi nimi určite niečo je. Samozrejme takisto sa zdržala pri Ginny, ale to bolo jasné, keďže ona bola jej najlepšou kamarátkou. Molly na ňu prísne pozrela: ,,Hermiona, zlatko, sadni si a niečo zjedz."

,,Ďakujem, pani Weasleyová, ale jedla som doma."

,,Ale aspoň so zobni zo zeleniny. Pre koho som to asi pripravovala?"

,,Tak dobre," zobrala si zo stola kúsky nakrájanej uhorky, paradajky, papriky a uvarené vajce na tvrdo. Samozrejme, že ani Hermione neuniklo to, že tu chýbal Arthur Weasley. Keď sa to opýtala Charlie vybuchol do smiechu. Všetci naňho nechápavo pozreli, vďaka čomu sa začal smiať ešte viacej.

,,Si v poriadku?" spýtal sa Bill.

,,Asi nie je," odvetil Ron, čím si od Molly vyslúžil pohlavok s utierkou.

Charlie sa konečne upokojil a spustil: ,,Do kuchyne som prišiel prvý. Spýtal som sa mami, kde je oco. Odpovedala, že na ministerstve. Potom prišiel Bill a spýtal sa to isté. Potom Ron. Potom George. Každý sa to opýtal, kto tu teraz sedí, čiže mama musela toľkokrát opakovať to isté, koľkokrát ste sa spýtali."

Jeho záchvat smiechu už dával zmysel. Po vysvetlení sa museli zasmiať všetci.

Ďakujem za vote!

Tak, toto je moja fanfikcia na Harryho Pottera, konkrétne ship fremione. Myslím, že som ho obzvláštnila o to, že Fred je mŕtvy. Zomrel vo vojne a tento fakt som nemiť nechcela, no v priebehu príbehu sa dozviete niečo o ich vzťahu, spolu s Georgom, ktorý takisto o ničom nevie.