,,yoongi, vstávaj, už sme tu," pošepol mu mladší chlapec do ucha a naozaj jemne ho pohladil po vlasoch. toto zlatíčko mu bude chýbať, ale je na čase sa pohnúť ďalej. ,,yoongie, miláčik," tentoraz pošepol o niečo hlasnejšie, avšak stále nie dosť nahlas. ,,srdiečko, vstávame," zavrnel mu do ucha a následne mu vtisol bozk pod ucho. yoongi unavene zastonal a objal jimina okolo krku.
,,u-uhm," zabručal a tvár mladšieho chlapca si pritisol do záhybu svojho krku. jimin sa iba zasmial a pohladkal yoongiho po boku.
,,ak si nás všimne jeongguk, nebude to vyzerať ružovo ani pre jedného z nás," zamumlal mu jimin do krku, čo yoongiho plne prebralo. odtrhol od seba jimina a začal sa zmätene obzerať okolo seba. priamo pred sebou spoznal svoj dom, ktorý vyzeral stále rovnako, ako keď odchádzal.
,,ďakujem, jiminie," čiernovlások sa naňho usmial čo najrozkošnejšie vedel a následne mu vtisol bozk na líce. ,,bude z teba dokonalý priateľ. nájdi si niekoho schopnejšieho, ako som bol ja," pohladil ho po vlasoch a následne vystúpil z auta. trochu sa ponaťahoval a zo zadného sedadla si vzal tašku s vecami. pozrel sa na jimina s úsmevom na perách a zamával mu, než jiminovo auto zmizlo na ceste a yoongi sa stratil v útrobách domu.
,,už som si myslel, že sa vrátite spolu."
