,,mohol som sa na toto dať nahovoriť?" spýtal sa nechápavo yoongi sám seba, zatiaľ čo sa pozeral do stropu.
,,mohol, ale sám si to aj chcel," uchechtol sa jeongguk, zatiaľ čo si sušil vlasy uterákom.
,,teba sa nikto nič nepýtal," pretočil očami a otočil sa na bok, aby lepšie videl na jeongguka. spokojne sa pousmial. ,,kedy si sa vlastne takto stihol vypracovať?"
,,popravde? sám neviem. po tvojom odchode zo mňa bola troska. na všetko som kašľal. až vďaka taehyungovi som sa spamätal. zostanem mu to dosmrti dlžný," pokrčil ramenami a uterák pohodil na zem.
,,takže to s ním teraz budeš chodiť, zatiaľ čo mňa budeš jeb-"
,,nebuď neslušný," prerušil ho jeongguk a vrátil sa k nemu do postele. ,,ty tiež stále chodíš s jiminom a spal si so mnou dobrovoľne," uchechtol sa.
,,nedobrovoľne. zviedol si ma, uspal si ma a znásilnil si ma," namietol yoongi.
,,jasné. zviedol som ťa svojím šarmom, uspal som ťa svojou nádhernou vôňou a znásilnil som ťa svojím veľkým penisom," vtisol mu bozk na líce.
,,a nie?" uchechtol sa yoongi, no hneď mu úsmev z tváre zmizol. otočil sa jeoggukovi chrbtom a zavrel oči. cítil sa previnilo.
,,čo sa stalo?" spýtal sa ho guk a zozadu ho objal okolo pása. začal mu pokladať motýlie bozky na plece a pokračoval až ku krku.
,,cítim sa hrozne zle, za to, čo sme urobili. čo som urobil. ako som mohol podviesť jimina? a k tomu som ešte ublížil taehyungovi," zakňučal a snažil sa udržať slzy.
,,yoongi. ty nemiluješ jimina a nejako mu to určite vysvetlíš," zamumlal mu jeongguk do krku. ,,a taehyung sa nemusí nič dozvedieť."
,,prečo si za mnou vlastne prišiel? aby si mi to všetko povedal a potom sa so mnou vyspal? nie som žiadna kurva," odsekol yoongi a chcel sa od jeongguka odtiahnuť. ten mu to však nedovolil.
,,chcel som ti iba povedať, že moje city k tebe nikdy nezmizli a ani nevyhoreli kvôli taehyungovi. stále ťa milujem," zamumlal a otočil si ho tvárou k sebe. pohladkal ho po líci a vtisol mu bozk na pery.
,,a preto si stále s taehyungom," odsekol yoongi. následne si povzdychol. ,,nemali by sme toto robiť. ty zostaneš s taehyungom a ja s jiminom. odsťahujeme sa odtiaľto a už sa s tebou nikdy neuvidím. sľubujem, že zmiznem z tvojho života," zamumlal, aj keď sa mu chcelo z tej predstavy plakať.
,,čože? nie, to v žiadnom prípade. chcem sa s taehyungom rozísť, ale chcem na to ísť pomaly. nechcem, aby si odišiel z môjho života. nemôžeš ma znova opustiť," začal naliehať na yoongiho. ten iba zomkol pery. nechcel ho znova opustiť, no mal pocit, že teraz nemá na výber. ,,daj mi čas, vyriešim to. naozaj."
,,j-ja neviem. s jiminom sme sa chceli presťahovať čo najskôr.."
,,miluješ ma vôbec?"
,,nemal by som sa ťa to skôr pýtať ja? pretože nemám pocit, že sa chceš rozísť s taehyungom," zaútočil naňho yoongi.
,,teraz by sme sa nemali hádať. skôr by sme mali držať spolu," snažil sa tomu jeongguk vyhnúť.
,,máš pravdu," povzdychol si a pritúlil sa k jeonggukovi. ,,ale som z toho nervózny a nesvoj. kedykoľvek na to môžu prísť a bude to ešte horšie, akoby sme sa s nimi mali rozísť."
,,tak to sa musíme poponáhľať a musíme sa stretávať nenápadne."
,,to akože sa chceš stretávať v obchode? a budeme si to rozdávať niekde medzi regálmi? či v sklade?" spýtal sa pobavene yoongi.
,,kľudne môžme niekde vo výklade, aby nás všetci videli."
