,,koľko tam toho ešte je?" spýtal sa unavene jeongguk. už je to vyše mesiaca, čo ho vybrali za speváka.
,,ešte tri texty. ale keď chceš, môžeš ísť už spať, zajtra si to precvičíš. máš dosť času," pokrčil yoongi ramenami a vstal od klavíra. popukal si prsty a unavene si zívol.
,,a čo keby sme sa išli prejsť? nočný vzduch ma preberie a môžme skúšať vonku aj bez hudby," navrhol jeongguk.
,,to nie je dobrý nápad. môžeš prechladnúť a tvoj hlas-"
,,prechladol som snáď niekedy iba z toho, že sme sa boli prejsť?" spýtal sa pobavene jeongguk a následne si cez hlavu pretiahol mikinu. ,,taehyung už spí a nebolo by dobré ho budiť. okrem toho, chcem sa to doučiť, aby som mohol skúšať aj bez teba."
,,myslím, že to nebude možné. ale keď ma tak toľko chceš vyškrtnúť zo svojho skúšania, kľudne," pokrčil ramenami a cez hlavu si pretiahol svoju obľúbenú mikinu. spolu odišli z izby a aj z domu.
prechádzali sa prázdnymi ulicami, kde svietili iba pouličné lampy. ozýval sa nimi jeonggukov nádherný hlas. yoongi ho počúval s úsmevom na perách. zrazu sa však rozkašľal. zastavili sa a gi presunul pohľad na jeongguka. kašľal a v očiach mal slzy.
,,si v poriadku?" spýtal sa ustráchane a opatrne položil svoju ruku na jeonggukove rameno.
,,a-asi som..zhltol mušku," kašľal. yoongi sa začal smiať a pobúchal jeongguka po chrbte.
,,hovoril som ti, že moc otváraš ústa."
