,,zas a znova sa stretávame, pán 'najlepší kuchár na svete'," ozvalo sa za ním pobavene. yoongi sa prekvapene otočil a následne sa pousmial.
,,ahoj, pán 'naučím ťa variť'," uškrnul sa a následne sa obzrel. ,,nestratil si náhodou pána dokonalého?"
,,nie. išiel nám vybrať zmrzlinu," sladko sa na yoongiho usmial. v tej chvíli si yoongi uvedomil, že niečo pre taehyunga má. položil svoj košík s malým nákupom na zem a zo zadného vrecka riflí si vytiahol peňaženku.
,,niečo pre teba mám," našpúlil pery a začal sa prehrabávať medzi papierovými wonami. keď konečne našiel dva tvrdé papiere, vytiahol ich a s úsmevom ich podal taehyungovi. ten ich prekvapene prevzal a následne si ich prezrel. s krikom pustil na zem košík plný jedla a vrhol sa na yoongiho. pevne ho zovrel okolo pása a s ním v náručí začal poskakovať, pri čom kričal: "milujem ťa!"
ľudia sa za nimi otáčali a venovali im zhnusené pohľady. yoongiho však zaujímalo iba to, ako ho taehyung dokázal uzdvihnúť, keď mal skoro rovnakú postavu.
,,hej, taehyung, ukľudni sa," ozvalo sa kúsok od nich prekvapene. taehyung sa upokojil, no yoongiho stále silno zvieral okolo pása. tentoraz už nekričal, iba ticho vzlykal do yoongiho ramena. yoongi ho začal hladkať po chrbte, pričom si druhú ruku vplietol do jeho vlasov.
,,som naozaj rád, že ťa to tak potešilo," uchechtol sa yoongi. nikdy sa nestalo, že by sa niekto až takto radoval z obyčajných lístkov na koncert.
,,stále nechápem, prečo taehyung na celý obchod vrieskal, že ťa miluje a už vôbec nechápem, prečo teraz plače. nemal by si náhodou mne hovoriť, že ma miluješ?" spýtal sa urazene jeongguk taeho, ktorý však nemal síl na nič iné, iba na zakrútenie hlavou.
,,vybavil som mu vip lístky na svoj koncert," uchechtol sa yoongi a ďalej hladkal taeho po chrbte a výskal ho vo vlasoch. keď sa taehyung upokojil, trochu sa od yoongiho odtiahol a pozrel sa do jeho tváre.
,,som ti hrozne vďačný, hyung. nikdy som si nemyslel, že by som sa tam dostal."
,,to nestojí za reč," usmial sa naňho yoongi a pustil ho. ak by si mi neprirástol k srdcu, nikdy by som to neurobil.
