prebral sa v bielej miestnosti, ktorá smrdela starobou, smrťou a chlórom. opatrne otočil hlavu na stranu, aby si mohol prezrieť celú miestnosť. prekvapilo ho, že tu bol sám. nespomínal si na nič.
ako som sa sem dostal?
ešte chvíľu pozeral na bielu stenu pred sebou a snažil sa spomenúť si na niečo. pamätal si, že išiel k jeonggukovi. tešil sa naňho a potom.. taehyung. v hlave sa mu rozsvietilo.
spadol som zo schodov.
prudko sa posadil, čo hneď oľutoval. v hlave mu explodovala bomba, no ani to ho nezastavilo pri tom, aby si zo žily vytrhol infúziu a z prsta strhol nejakú hovadinu. prístroj pri posteli začal nepríjemne pískať a do izby vtrhlo niekoľko doktorov. yoongi sa zľakol, pretože to naozaj nečakal. všetci naňho niečo kričali a snažili sa ho držať v posteli. v ruke ucítil štipnutie a znova sa všetko začalo rozmazávať, než to zmizlo v tme.
