,,konečne!" ozval sa krik spoza giho chrbta. yoongi sa vydesene otočil a kým sa spamätal, ocitol sa v objatí a s cudzími perami na svojich. odtlačil ho od seba a prekvapene sa pozrel do hnedých očí. ,,nemohol som sa ti dovolať a neotváral si," vyhŕkol a znova objal staršieho.
,,uhm..prepáč, ale bol som mimo mesta," nervózne zamumlal starší chlapec a ošil sa. nedokázal z hlavy vyhnať namjoonove slová o tom, že by jeonggukovi nemal veriť. všetko sa obracalo proti gukovi a hlavne, klamal yoongimu.
,,to nevadí. ale nabudúce mi daj vedieť," odtiahol sa od svojho priateľa jeongguk a vtisol mu bozk na čelo. následne ho vzal za ruku a usmial sa naňho. ,,chcel som ťa pozvať ku mne na večeru. mama na tom trvá," pritiahol si jeho ruku k perám a venoval mu na chrbát ruky bozk.
,,p-prepáč, na dnes už niečo mám," zaklamal yoongi a s pocitom viny uhol pohľadom. srdce mu zvieralo bolesťou, že musel klamať osobe, ktorú miluje. ale bol na jeongguka nahnevaný. zatajil mu, že bol za taehyungom.
,,nemôžeš to zrušiť? moja mama sa na teba teší a ja tiež. sľúbil som jej, že ťa tam dostanem," skúsil to znova jeongguk a za pás si k sebe pritiahol yoongiho.
,,keby sa to dalo zrušiť, urobil by som to," povzdychol si yoongi a nervózne si kusol do pery.
,,prosím," kľakol si guk na kolená a uchopil do svojej ruky aj druhú yoongiho ruku. ,,veľmi ťa prosím, prijmi pozvanie k nám na večeru," zaškemral s pohľadom šteniatka. yoongi mu pozeral prekvapene do očí s pootvorenými ústami. zatriasol hlavou a kľakol si tiež. stisol jeonggukove ruky vo svojich a smutne sa naňho usmial.
,,jeonggukie, môžem to skúsiť," uznal nakoniec, keď nemal to srdce na to odmietnuť tak zúfalého muža.
