Shakespeara mám fakt rada. Jeho prvú hru som čítala ako siedmačka (ale videla som len Hamleta, fňuk). Pamätám si, že sme po prázdninách prišli do školy a slovenčinárka sa nás pýtala, čo sme si prečítali cez leto. Ja som vymenovala asi tri knihy, viem, že tam určite bol Harry Potter (ikonicky-ironicka , neprevracaj očami, ja ťa vidím!), ale moja spolužiačka čítala Othella. Samozrejme že sme mali opísať knihu spolužiakom, ona ju opísala nejako takto: ,,Takže, je to o tom, ako Othello zabije takmer všetkých vrátane svojej veľkej lásky Desdemony, ktorú zavraždí v posteli, a to všetko len kvôli takému idiotovi Jagovi, čo ním manipuloval." Vidíte? Už vtedy som mala záľubu v príbehoch o manipulácii! Ja som bola po jej opise len, woah, imma read this, a aj som si prečítala. Paradoxom je, že Shakespearove tragédie mám oveľa radšej než komédie, ale mojou fav hrou je Skrotenie čertice. Tentoraz si ale dáme tragédiu Kráľ Lear :)
Žáner: tragédia
Rok vydania: 1608
Moje hodnotenie: 8,5/10
Willa Shakespeara vám snáď predstavovať ani nemusím. Je to asi najväčší a najznámejší dramatik, venoval sa však aj poézii. Narodil sa v roku 1564, presný dátum nie je známy, no bolo to v Stratforde nad Avonom. Bol najstarším synom vplyvných rodičov, o jeho mladosti však veľa nevieme. Je známe, že v decembri 1582 si vzal Anne Hathawayovú, ktorá od neho bola o osem rokov staršia, mali spolu tri deti.
Keď sme brali Hamleta, v profesorkinej prezentácii bol aj jeho portrét s náušnicou v uchu. Dosť sme si z toho robili srandu, že aký to bad boy, lenže on ním aj pravdepodobne bol. Povráva sa, že musel utiecť z rodného mesta, pretože pytliačil a pohneval si miestneho zemepána. Okolo roku 1590 sa dal k divadlu, v marci 1592 sa hrala v divadle Rose jeho hra Henrich VI. Potom ale začal ľudí moriť mor, teda činnosť divadiel bola obmedzená - Willie sa venoval poézii, vznikli básnické zbierky Venuša a Adonis, za ňou Znásilnenie Lukrécie. Keď bolo po epidémii, Willie sa opäť venoval herectvu a dráme, v tomto období vznikla väčšina jeho hier - moje fav Skrotenie čertice, ale aj ,,najsmutnejší príbeh všetkých čias" Rómeo a Júlia (ktoré je podľa mňa precenené, bolo to skôr tragicky úchylné, nie romantické).
V roku 1596 zomrel jeho jediný syn Hamnet. Síce Willie nebol práve rodinný typ, smrť syna ho zasiahla a stopy sa vraj dajú nájsť aj v jeho ďalšom diele. Napriek všetkému sa mu však darilo, zbohatol, a divadlo Globe, ktorého bol spoluvlastníkom, dostávalo finančnú podporu od koruny aj naďalej, napriek smrti kráľovnej Alžbety v roku 1603. Potom už však píše pomenej. Na posledné štyri roky sa vráti do svojho rodiska, kde zomrie 23. apríla 1616 z neznámych príčin, je však zrejmé, že smrť očakával, je možné, že mal nepriateľov a zomrel na otravu - hovorila som, že bol bad boy.
Tragédia Kráľ Lear je typická shakespearovka - anachronizmy, rozprávkové prvky, šašo, ktorý jediný pôsobí príčetne, nejaký týpek, ktorý svojimi intrigami udržiava dej dynamický, a posledné dejstvo, kde pokape solídnych 70% postáv.
Hra je situovaná v Anglicku v predkresťanských časoch. Inšpirovaná je podľa kunsthistorikov Pravdivou kronikárskou históriou o kráľovi Leirovi a jeho troch dcérach Gonoril, Regen a Cordellie (alebo viac než len inšpirovaná). Slovákovi však na prvý pohľad okamžite napadne Soľ nad zlato. Basically to aj je táto rozprávka, len bez tej soli a viac krvavejšia.
V prvom dejstve kráľ Lear delí kráľovstvo, pýta sa dcér, ako veľmi ho milujú. Falošné zmyje Goneril a Regan tárajú nezmysly, priam sa pretekajú, ktorá bude sladšia. Najmladšia Cordelia však povie, že kto ľúbi, mlčí, no kráľa tak urazí. Lear ju vyženie z kráľovstva, nedá jej ani len veno, takže si ju odmietne vziať Burgundský vojvoda. Francúzsky kráľ, keďže má zjavne ako jediný štipku zdravého rozumu, si ju ale vezme aj bez vena - vidí jej pravé hodnoty, ktoré si cení viac než peniaze.
Po Cordelii a Francúzskom kráľovi do vyhnanstva ide aj Kent, Learov verný služobník, ktorý sa previnil len tým, že sa Cordelie zastal (a že ja som malicherná, pf). Kent sa však odkopnúť nenechá, v prestrojení ďalej slúži kráľovi.
Okrem Cordelie a Kenta robí zmätok na dvore aj Edmund, nemanželský syn grófa Gloucestera, ktorý žiarli na staršieho brata Edgara a snaží sa otca a brata poštvať proti sebe. Intriguje, ako sa len dá, dokonca aj spáva s oboma sestrami.
Goneril a Regan sľúbia otcovi, že jeden mesiac ho prichýli na svojom sídle jedna, na ďalší mesiac druhá. No nevydržia ani len týždeň, a už ho začnú posielať k tej druhej, vždy kvôli nejakej minornej výhovorke. Pohár trpezlivosti exploduje, keď sa Kent poháda s Oswaldom, ktorý je správcom u Goneril, a tak ho sestričky zatvoria do klady, čo, samozrejme, vytočí kráľa. Keďže kráľ už nie je technicky kráľom, dcérenky si vyskakujú, až nakoniec Lear zostáva bez strechy nad hlavou. Je príliš hrdý, než aby šiel za Cordeliou, a tak sa s Kentom, šašom a párikom charakterných chlapíkov z jeho družiny musí schovať pred búrkou v obyčajnej maštali, kde sa onedlho bez srandy zblázni.
Veci sa dejú aj na panstve. Edmund nahovorí Edgarovi, že sa naňho otec ozaj nahneval a odporučí mu na istý čas odísť. Gloucesterovi zasa natára, že Edgar ho chce zabiť. A tak Edmund zdrhá. Prestrojený za žobráka sa stretáva s kráľom, takže máme dvoch čerstvo zbláznených ľudí na jednom mieste, čo jednoducho nemôže dopadnúť dobre.
V treťom dejstve už zomierajú prví ľudia. Regan, Cornwall a Gloucester sa pohádajú, do hádky sa zapletú aj traja sluhovia, ktorí za to zaplatia životom. A Gloucester očami. Aj on je vykázaný, stretáva sa s kráľom a Edgarom. Otec so synom sa udobria, avšak back in the kingdom sa rozhádajú sestry, keďže sa prevalí, že Edmund balil obe.
Na scénu prichádza aj Cordelia, ktorá sa dozvie o všetkých neprávostiach, ktoré sestry spáchali voči ockovi. Snaží sa ho dostať späť do paláca, ale somehow skončia v žalári. Bola to časť nejakého do hĺbky premysleného plánu, ktorý však nevyšiel. Mŕtvoly sa množia snáď priečnym delením, mŕtvy je Cornwall, zabil ho sluha, keď sa snažil Gloucesterovi vyraziť aj druhé oko, potom Edgar zabije Oswalda. Albany zatkne Edmunda a Goneril za velezradu, Regan dá kopačky. Tá si však už ani nestihne poslednýkrát užiť s Edmundom, zomiera, otrávená sestrou. Goneril sa následne zabije sama. Leara omylom obesia a potom zomrie aj Cordelia spolu so šašom. Tragédia sa končí Edgarovou replikou: Musíme v žiali, čo nám srdcia jatrí / vravieť čo cítime - nie čo sa patrí. / Ten starec skúsil najviac. A my radšej / až toľko neskúsme a žime kratšie.
Mojou obľúbenou postavou asi bude Šašo, mal podrezaný jazyk, cit pre sarkazmus a svojský humor. Škoda len, že zomrel, i keď to nie je isté. Síce tam je replika Obesili ťa, môj úbohý šašo!, avšak, môže to byť narážka aj na Cordeliu.
Pros:
-dynamický vývin deja
-Lear ako postava, mení sa počas celého diela
-môj milovaný šašo
-piate dejstvo ako celok
-subzápletka s Edmundom
Cons:
-potiahnutie motívov z ľudovej slovesnosti a iného autora
-Cordelia nie je tak cool ako naša Maruška
-anachronizmy
Well, toto bolo asi viac stručnejšie, než som plánovala, ale nechcem to nasilu rozťahovať. Also, i'm sorry, že ste na kapitolku museli čakať tak dlho. Asi vás sklamem, ale aj na tú ďalšiu si počkáte. Bude to dielko Ernesta Hemingwaya Komu zvonia do hrobu, momentálne však som na tretej kapitole :(
Ach, a všimla som si, že na prvých zápisoch je už somehow cez 100 views, thanks! <3
Love ya all, see ya!
आप पढ़ रहे हैं
Čitateľský denník
कथेतर साहित्यČím sčítanejšia žena, tým vzdelanejšia, krajšia, nebezpečnejšia. Vo vedomostiach je sila! Životom sa nepretlčiete, ak si len budete vymývať mozgy stupídnymi ffkami. Skúste čítať niečo iné... čo ja viem, napríklad skutočnú literatúru! A možno vám le...
