78. Kód KSC od Miša Hudáka

48 4 0
                                    

Knižôčka o mojich milovaných rodných Košiciach, ktorú mi požičal môj milý.

Žáner: turistický sprievodca
Rok vydania: 2017
Moje hodnotenie: 9/10


Mišo Hudák spoluzakladal organizáciu Východné pobrežie, ktorej cieľom je skultúrniť Košice a spojiť ľudí, ktoré ich milujú, zároveň však potrebujú odísť na západ. Na stránke Východného pobrežia o sebe píše, že je "literárna postava dedinského hlupáka z abovských povestí, živí sa buchtami a kukuricou, bojí sa kombajnov, čas si kráti pozorovaním vlakov a jeho najobľúbenejšou svetovou stranou je juhovýchod." Pôsobí ako filmár a okrem Kódu KSC napísal aj dve ďalšie knihy.


Kód KSC je síce tenučký, ale obsahovo veľmi hodnotný sprievodca Košicami. Nehovorí len o centre a Dóme svätej Alžbety, ale aj o sídliskách a príľahlých valaloch, o ľuďoch, ktorí na východe bývajú a o slovníku, ktorý používajú. Áno, doslova je na konci knihy slovník vychodňarčiny.

Kniha by sa podľa môjho názoru mala čítať zásadne vo vlaku z Košíc v čase, kedy ste sa z rodného mesta odsťahovali, aby mala ten správny nostalgický sladko-trpký vibe. Jej čítanie som si výnimočne užila, pretože Kód KSC je spracovaný naozaj zaujímavo. Nielen že na malom priestore zvláda opis všetkých aspektov môjho rodného mesta, ale aj grafika je úplne famózna. 

Nemilosrdná trojfarebná forma, vyzývavá grafika a priamočiaro sadistický obsah: „Vitajte v hlavnom meste všetkých gadžov, vitajte v stroji času, vitajte v centre neustáleho premrhávania potenciálu." Vitajte v Košiciach. Lepšie opísať Kód KSC ľudia z Východného pobrežia ani nemohli. Kniha je plná kritiky, ale nie cynickej a kontraproduktívnej, ale priam láskyplnej.

Neprecítila som ju úplne naplno, keďže predsa len, v dobe vydania som mala iba šestnásť, ale i tak si myslím, že stojí za prečítanie aj pre nekošičana - ba čo viac, pre neslováka, nakoľko je dvojjazyčná. Po prečítaní knihy vám garantovane srdce zahorí láskou k východu. Škoda len, že je beznádejne vypredaná. 


Viem, že som vám hovorila o zápise Zločinu a trestu, ale bohužiaľ, kvôli hmotnostným limitom na letisku kniha zostala doma. Preto neviem, o čom vám napíšem nabudúce - uvidíme, kedy sa mi podarí vybaviť si tu členstvo v knižnici.

Čitateľský denníkDonde viven las historias. Descúbrelo ahora