Keď dočítam knihu, ako je táto, absolútne nechápem, ako môžu ľudia toľko nadávať na povinnú literatúru. Novelu Peter a Lucia by som zhrnula do troch slov: piece of art. Poďme sa na ňu pozrieť bližšie!
Žáner: psychologická románová novela
Rok vydania: 1920
Moje hodnotenie: 9/10
Romain Rolland sa narodil v roku 1866 vo Francúzsku. Pôsobil ako prozaik, dramatik, literárny a hudobný kritik. Okrem novely Peter a Lucia sú známe aj jeho romány Dobrý človek ešte žije či Ján Krištof, za ktorý dostal Nobelovu cenu. Finančnú odmenu venoval povojnovým obetiam. Zomrel v roku 1944, teda tesne pred koncom druhej svetovej vojny.
Keďže táto novela ako aj už komentované 1984 či Dobrodružstvo pri obžinkoch reaguje na vtedajšie pomery, aj tu si dáme zopár faktov na pripomenutie. Prvá svetová vojna sa začala 28. júla 1914, zámienkou bol atentát na arcivojvodu Františka Ferdinarda d'Este, skutočnou príčinou ale bola viera Nemcov, že ak vyhrajú vojnu, podarí sa im uchmatnúť si nejaké kolónie. Vojna, ktorá bola vtedy najväčším ozbrojeným konfliktom v dejinách a mala na svedomí asi pätnásťtisíc miliónov životov, skončila 11. novembra 1918 prehrou Nemecka a Rakúsko-Uhorska.
Novela sa začína stretnutím Petra a Lucie v metre počas bombardovania Paríža. Všade je tlačenica, vo vzduchu cítiť strach a paniku. Peter nachvíľu Luciu chytí za ruku, na okamih ju zazrie, a okamžite pocíti náklonnosť. Neprestajne na ňu myslí, až kým sa znovu nestretnú. Lovely, že?
Ich ďalšie stretnutie prebehne v Luxemburskej záhrade, kde sa konečne zoznámia a potom sa spolu naolovrantujú. Odvtedy sa neprestávajú stretávať a spoznávať, Lucia ukáže Petrovi svoje veľmi zlé maľby a Peter je z nej natoľko mimo, že sa nezmôže na nič, len na túžobné vzdychy. Obaja sú v tom až po uši, žijú si vo svojej bublinke s tým druhým, a aj keď naokolo zúri vojna (literally tam je scéna, kde bombardujú ulicu, keď sa oni objímajú), im to je jedno, ani ju poriadne nevnímajú. Akoby im láska prekrývala realitu, ktorou je krutá vojna.
Rolland ich lásku opisuje ako ideál, je pekná, nežná, milá, nefyzická a nevulgárna, Peter a Lucia s prepáčením nešukajú už na prvom rande, ako sa to robí na Wattpade. Naopak, telesné naplnenie lásky si symbolicky sľúbia na Veľkonočnú nedeľu, keďže príbeh sa odohráva v období február-marec 1918, a vrcholí na Veľký týždeň.
Bohužiaľ, ich vzťah sa im posunúť nepodarí, pretože obaja nečakane zomrú na Veľký piatok pri bombardovaní. Dielo sa literally končí takto: ,,A vtom sa zrazu na nich zrútil mohutný pilier." Samozrejme, v konci je obrovský kus symboliky. Zomierajú v kostole, čistí, bez hriechu. Zomierajú spolu, a aj keď je koniec dosť tragický mindblow, po nie až tak hlbokej úvahe je ten koniec dokonalý a najlepší, aký náš Romain mohol vymyslieť. Je realistický - Paríž bol bombardovaný all the time a civilisti zomierali denne, tí dvaja vlastne mali šťastie, že prežili tak dlho. Je aj sladký, umreli si v náručí. Nie je to však nejaký klišé happyend, kde by bol Peter povolaný na vojnu (inak, vtipné je, že za polroka aj mal byť povolaný, lenže v tom čase do konca vojny chýbalo len sedem mesiacov), ktorú by prežil, a obaja by zomreli v ten istý deň na starobu v nádhernom vidieckom sídle, kde by ich oplakali ich tri deti a zlatý retriver (veru nechutná predstava, však?).
Teraz ale k tej symbolike. Na Veľký piatok bol Ježiš ukrižovaný, smrť vyhrala. Na Veľkonočnú nedeľu vstane z mŕtvych, Peter a Lucia však už toľké šťastie nemajú. V Piatok smúti celá cirkev, no Rolland chcel vyjadriť, ako kvôli vojne smútili všetci celé štyri roky.
Nie je to však jediná symbolika v diele. Na tieto ma ale upozornila moja zbožňovaná pani slovenčinárka, keď sme knihu rozoberali na hodine.
Luciina matka pracuje v muničnej továrni. Matka je symbolom života, nového zrodu, vyrába však z-b-r-a-n-e, ktoré sú zdrojom smrti. Okrem toho, nájde si milenca, s ktorým otehotnie, čo Luciu dosť zoberie. Vidíte to asi aj sami: vojna prináša skazu a hriech, autor akoby poukazoval na to, že čistá láska Petra a Lucie je už posledná svojho druhu, a nakoniec zomiera. Zacitujem moju skvelú Dadu: ,,Peter a Lucia je prejavom Rollandovho bytostného odporu k vojne - stavia do protikladu úpadok morálnych a spoločenských hodnôt zapríčinený vojnou a ideál krásnej čistej lásky."
Speaking of, ďalším symbolom spoločenského úpadku je aj Petrova rodina. Peter pochádza z meštianskej rodiny, finančne je na tom lepšie než Lucia. Jeho rodičia sú úradníci, ktorí sa all day long pchajú do rite nadriadeným a už prestali dávať najavo svoj názor. Petrov brat Filip je vo vojne. Kedysi mali veľmi pekný vzťah, no Filipa vojna zmenila, vzďaľujú sa od seba, Peter sa preto cíti osamelý.
No a posledným symbolom, na ktorý by som chcela poukázať, je ryšavé dievčatko, ktoré najprv Lucia vidí vo sne, potom aj v deň jej skonu. Je predzvesťou približujúcej sa smrti, ktorá je blízko a nedá sa jej vyhnúť. Má červené vlasy, ktorých farba symbolizuje krv, a aj keď je len nevinné čisté dieťa, i tak je použité ako symbol smrti. Viete, autor by tam mohol drbnúť nejakého havrana alebo čo, ale neurobil tak.
Veľký výber postáv v tomto dielku nebol, predsa len to je novela, no myslím si, že mojou fav je Lucia (#girl power #herforshe #feminist (just kiddin)). Je amatérskou maliarkou, lebo si nemôže dovoliť štúdium (same here), snaží sa uživiť už v takom mladom veku. Na vojnu sa snaží nemyslieť, chce ju vytesniť, a len si užívať s Petrom (tu mi pripomína Juliu z 1984 - tiež nepociťuje bytostný odpor voči podstate situácie, sama tvrdí, že ak by to bolo potrebné, pracovala by v muničnej továrni i ona). Žije len s matkou, ich vzťah však ochladol. Nemá nikoho, no aj tak nie je len deprimovanou kôpkou nešťastia, a asi to je to, čo sa mi na nej páči.
Pros:
-strašidelne a kruto realisticky vykreslené dôsledky vojny
-krásne opisy
-skvelo vylíčené vzťahy medzi postavami
-mindblowing symbolika
-awesome ending
Cons:
-pre dnešného čitateľa absurdné prejavy lásky (bozkávanie sa cez okennú tabuľu atď.)
-začiatok ich vzťahu na mňa pôsobí ako čin zúfalstva
-trošku viac sladkého
Inak, ľudia, wau, neverím, že som porovnávala Petra a Luciu s 1984 :D Kniha to ale bola výborná, možno by som tam nedala toľko cukrovania, ale vlastne to bolo zámerom autora - dať do popredia lásku, vojnu len do pozadia, tak asi nemám čo otvárať ústa, však? :D Novelu silne odporúčam hlavne tým, ktorým chýba rešpekt k vojakom či civilistom, ktorí vo vojne padli :) Nie, ak vám nevadí romantika a chcete iný pohľad na prvú svetovú, do čítania!
Nabudúce bude tá Danka Kapitáňová :) Vidíme sa!
YOU ARE READING
Čitateľský denník
Non-FictionČím sčítanejšia žena, tým vzdelanejšia, krajšia, nebezpečnejšia. Vo vedomostiach je sila! Životom sa nepretlčiete, ak si len budete vymývať mozgy stupídnymi ffkami. Skúste čítať niečo iné... čo ja viem, napríklad skutočnú literatúru! A možno vám le...
