Čitateľský denník

10. Vražda v Slopnej od Daniely Kapitáňovej {SK}

Detektívky ako žáner nepreferujem. Táto bola teda jedna z prvých, čo som prečítala, no aj z toho mála viem povedať, že Vražda v Slopnej je skôr výsmech detektívkam. Spisovateľku mi odporučila moja milovaná pani slovenčinárka, a... Čakala som niečo lepšie, tbh.

Žáner: detektívka
Rok vydania: 2008
Moje hodnotenie: 6,5/10

Daniela Kapitáňová je slovenská spisovateľka, publicistka a divadelná režisérka, narodila sa v roku 1956 v Komárne. Preslávila sa hlavne Knihou o cintoríne, ale aj dielom Nech to zostane v rodine, ktorá bola nominovaná do finále Anasoft Litera. Tiež aj tým, že tvrdila, že ju ako osemnásťročnú sexuálne obťažoval Vojtech Mihálik :) Dnes pôsobí v Slovenskom rozhlase.

Dielo sa začína milým in medias res. Ocitáme sa v zasadačke obecného úradu v Slopnej, medzi všetkými veľkými literárnymi či filmovými detektívmi. Je tu Sherlock Holmes, detektív Columbo, ale aj Phil Marlowe, Stefan Derrick, Steve Carella, Nero Wolfe. Nechýba ani dvojica Makepeaceová a Dempsey, slečna Marplová, Jules Maigret, špeciálni agenti FBI Mulder a Scullyová, príslušník Verejnej bezpečnosti Československej socialistickej republiky major Zeman. A samozrejme, pán Hercule Poirot. 

Prípad predstavuje pán Wintermantel. V obci Slopná bol zavraždený významný spisovateľ, pán Pavol Pravda. Ironicky, vražednou zbraňou bol jeho vlastný nôž, na rúčke ktorého bolo vygravírované pravda víťazí. Dôkazov je málo a nič priame nenaznačujú. Na rukoväti sa našli len Pravdove odtlačky. Vedľa tela sa našiel zvláštny symbol nakreslený kriedou a vieme, že pán Pravda si v deň smrti vybral z účtu všetky peniaze. Rukopis čerstvo dokončeného románu zmizol a prípad je zdanlivo nevyriešiteľný. 

Všetci detektívi sa rozlezú po Slopnej, vypytujú sa Chválovcov i Notburgovcov, susedov pána spisovateľa, zháňajú ďalšie stopy. O týždeň sa stretávajú opäť a čitateľ sa pobaví na dvanástich rôznych príbehoch o vrahovi (mne osobne sa najviac páčilo Sherlockovo a Poirotovo riešenie, zvyšné boli niektoré až absurdné, celé basically založené na fantázii detektívov). Prípad nakoniec padne, lebo na konci sa konečne dostane k slovu aj starosta Slopnej. Ten príde s príbehom od chlapov z krčmy - Vojto Prihnanec, miestny pijan, si spomenul, že mu je švagor dlžný 80 korún, tak sa po ne vybral. Asi po hodine sa vrátil, nariekajúc, že švagra naisto zabil, lebo že tam leží s nožom v srdci. Avšak, Vojtov švagor je už rok mŕtvy a jeho byt kúpil pán Pravda. Namiesto toho, aby sa detektívi pobrali Vojta vypočuť, sa urazia, a všetci do jedného zo Slopnej rozhorčene odídu. ,,V detektívke predsa nesmie byť vrahom niekto, kto nevystupuje od začiatku deja!" Vražda sa vlastne nakoniec ani nevyrieši, koniec zostáva otvorený. 

Kapitáňová síce čorkla postavy dvanástich detektívov, ale aj ukázala, že riešenie detektíva nie je nikdy odosobnené a podložené na faktoch - naopak, je veľmi subjektívne. Tu sa mi núka myšlienka - prečo Kapitáňová písala až o dvanástich? Stačilo by päť, ale s tým, že by autorka ukázala aj to, čo konkrétne u daného detektíva ovplyvnilo jeho postoj, prečo je subjektívny. Avšak, oceňujem aspoň to, že dokázala vyprodukovať dvanásť rôznych riešení prípadu, ktoré i dávali aký-taký zmysel, aj keď vlastne všetky boli založené na rôznych interpretáciách onoho tajomného znaku nakresleného kriedou, ktorý i tak na konci zostáva nerozlúštený.

Príbeh je vlastne paródiou na detektívku, asi chcel byť vtipný, no to be honest, smiala som sa len na majorovi Zemanovi. Je to skôr oddychovka, žiadne náročné čítanie, pri ktorom by vám behali zimomriavky po chrbte. Kniha má len smiešnych 130 strán a obrázky, ktoré ma desne iritovali. 

Obľúbenú postavu nemám, medzi detektívmi si vyberať nebudem, keďže nie sú dielom autorky, a zvyšné postavy ak aj na začiatku nejaký charakter mali, sústavným prekrúcaním každého detektíva zmizol.

Plusy knihy:

-netradičný nápad písania tohto žánru
-vtipné vykreslenie povahy bežného gadža zo slovenského valalu
-major Zeman a jeho riešenie ma pobavilo
-ľahký štýl písania knihy, akurát vhodná na cestu MHD
-autorka vedela, čo robí, keď spisovateľa na zvala Pravda. To je predsa úlohou každého detektíva - nájsť pravdu. Avšak na konci už pravda nikoho aj tak nezaujíma.

Mínusy:

-príliš veľa detektívov, čitateľ sa potom vo všetkých tých riešeniach stráca
-všetky riešenia sa odvíjajú od toho istého - vyloženia symbolu, ktorý sa našiel vedľa tela
-autorka zabila potenciál nápadu - zavraždený spisovateľ, ukradnutý rukopis, nôž s nápisom pravda víťazí? Skutočne sa to dalo napísať lepšie, než len ako paródia detektívky...
-ilustrácie, ktoré sa tam nehodili
-otvorený koniec (Bože, ako ich len ja nemám rada!)

Priznám sa, že keď som stala v knižnici pri polici ,,K" a márne hľadala Kapitáňovej Knihu o cintoríne, ktorú som pôvodne chcela čítať, vzala som Vraždu v Slopnej kvôli tej ironickej vraždenej zbrani. Zabili pravdu - po vražde Janka Kuciaka som asi čakala niečo iné. Možno to boli len moje sklamané očakávania, ktoré zapríčinili toto nízke hodnotenie, možno ak by som ju čítala s tým, že idem čítať humornú detektívku, kniha by sa mi páčila. No bohužiaľ, Vražda v Slopnej ma neoslovila. 
Ďalšou recenzovanou knihou bude Klub bitkárov od Chucka Palahniuka, na ktorú sa teším už dva mesiace, odkedy som ju dostala na narodeniny od starej mamy. Začala som ju čítať len predvčerom, ale už teraz viem povedať, že knihu milujem. A aj vy si ju určite zamilujete!