Čitateľský denník

12. The £1,000,000 Bank-Note and Other Stories by Mark Twain {EN}

Kill me, please, Miliónová bankovka bol môj darček na Vianoce. Túto tenulkú stostránovú knižôčku som ale zhltla za pár dní. Konečne, here it is:

Žáner: sociálne/humorné poviedky
Rok vydania: 1893
Moje hodnotenie: 7,5/10

Mark Twain sa narodil 30. novembra 1835 na Floride. Je to pseudonym Samuela L. Clemensa, dal si ho podľa kódu mark twain používaného v námorníctve na udávanie hĺbky rieky. Mal šesť súrodencov, jeho otec zomrel, keď mal Samko jedenásť. Písaním sa začal živiť ako tridsaťročný, preslávili ho hlavne Dobrodružstvá Toma Sawyera a Huckleberyho Finna. Vyfasoval prívlastky ako prvý skutočný americký spisovateľ či najpopulárnejšia americká celebrita. Napriek tomu ku sklonku života čelil finančným problémom. Zomrel 21. apríla 1910 na infarkt.

Zbierka poviedok, ktoré som prečítala obsahovala okrem Miliónovej bankovky aj Zážitok McWilliamsovcov so záškrtom (a.k.a. ustarosteným matkám je potrebné sa vysmievať v poviedkach), Žije, alebo je mŕtvy?, Legenda o Kapitolskej Venuši (a.k.a. kunsthistorikov for sure oklame hocijaký gadžo), a Šťastie (a.k.a nielen na Slovensku sú v polícii a v armáde najväčší blbci). Je dosť pravdepodobné, že ak by som sa rozkecala o každej jednej, tento článok by bol určite dlhší než cesta z Košíc do Blavy, takže som vybrala len dve - Miliónovú bankovku, ktorá mala byť hlavným ťahúňom zbierky, a Žije, alebo je mŕtvy?, ktorá sa mi páčila najviac.

Well, Miliónová bankovka rozpráva príbeh Henryho Adamsa, ktorý sa odrazu ocitol otrhaný a na mizine. Je však lucky, omylom sa pripletie popod nohy dvom bohatým bratom, ktorí sa práve nudia. Dostali sa k jednej z dvoch miliónových bankoviek, ktoré vystavila britská banka a, samozrejme, nenapadne ich nič lepšie, než ju dať prvému trhanovi, ktorý im padne do oka. Stavia sa, ak im ju Henry donesie o mesiac, odmenia ho stálou prácou. 

Henry je spočiatku nahnevaný a bojí sa, no viete, bratia si vybrali práve jeho, lebo už z tváre mu bolo vidieť, že je to poctivý inteligentný muž. Vie, že mať milión libier je síce pekné, no byť trhanom a vo vrecku mať jednu z dvoch existujúcich miliónových bankoviek je už trošku podozrivé. On sa však ale vynájde, bratia ho odhadli dobre - v krajčírstve hrá boháča, ktorý si z nich len chcel vystreliť, a keďže mu nemôžu rozmeniť z milióntovky, fancy oblek má basically zadarmo. 

Keďže šaty robia človeka, netrvá dlho, a Henry sa vďaka miliónovej bankovke stane tak slávnym, že noviny dokonca začnú publikovať jeho karikatúry a nájde sa aj v klebetných rubrikách medzi ostatnými londýnskymi celebritkami a šľachtou. Nedokáže si to však poriadne užiť, je si vedomý faktu, že skôr či neskôr táto malá hra skončí a príde bankrot, veď dokedy mu budú ľudia dávať veci na dlh alebo zadarmo? Hra však neskončí, naopak, začne - za pár dní ho pozve na večeru aj americký veľvyslanec, kde sa stretne so svojim starým priateľom Lloydom a spozná aj slečnu Langhamovú, do ktorej sa na prvý pohľad zamiluje, keďže autor v poviedke nemal dosť priestoru na to, aby sa ich vzťah vyvíjal postupne. 

So slečnou Langhamovou strávi náš Henry celý večer small talkom, pretože ona mu city opätuje. Je celkom zaujímavé to sledovať, ako sa doteraz rozvážny muž mení na zamilovaného idiota. Ešte kým sa večera skončí, Henry na ňu vyvalí pravdu, no ona je s tým v pohode, vlastne, z komplimentov prejdú na fantazírovanie o výške Henryho budúceho platu. 

Po večeri sa vracia domov spolu s Lloydom, ktorý celú cestu o niečom rozpráva, no Henry in love je úplne mimo. Keď sa spamätá, príde na to, ako si priatelia môžu navzájom pomôcť. Henry už nie je odkázaný na frajerské tasenie milióntovky z vrecka a Lloyd sa prestane topiť v dlhoch. Začnú spolu robiť veľké prachy, kým sa Henry vráti k dvom bratom, má viac než len milión. 

V dome bratov ho ale čaká milé prekvapenie. Stretne sa so slečnou Langhamovou, ktorá je dcérou brata, čo mu prisľúbil prácu. Samozrejme, tá o žiadnej stávke nevedela. Obaja sú zo zistenia celý preč, dokonca až tak, že jediné miesto, ktoré si Henry zažiada, je miesto zaťa. Jeho láska aj otecko nadšene súhlasia, a my máme pre-krás-ny happyend.

Žije, alebo je mŕtvy? je zasa príbeh z iného súdka, ale tiež o peniazoch. Odohráva sa na francúzskom vidieku. Opisuje životný príbeh štyroch kamošov, ktorí sa simply snažila prežiť. Jeden z nich, François Millet, maľuje, avšak nemá úspech. Žije z ruky do úst, a keď to už vyzerá ozaj zle, teda na smrť hladom, kamoši si dajú meeting a aktivujú generátor núdzových riešení – zúfalo potrebujú predať nejaké maľby. 

Nakoniec k riešeniu predsa len prídu, aj keď to spočiatku vyzerá na samovraždu. Celkom dobre odhadnú povahu snobských Francúzov – François nemá úspech, lebo jeho meno nikto nepozná. A tak si vymyslia dojímavú storku o chudobnom géniovi, ktorý ozaj zomrel od hladu. 

François mal za úlohu zostať doma a kresliť, kresliť, kresliť, zatiaľ čo zvyšok partie denne cestuje do Paríža a oblbuje ľudí. „Srdce mi trhá predávať obraz tohto môjho geniálneho priateľa – zomiera a chceme, aby jeho diela mala rodina. Ale stále tu je nádej, možno ho ešte zachránime!" Tvária sa, akoby Millet bolo meno známe snáď tak ako Monet, a je trapas nepoznať ho. Vymýšľajú si jeho typické symboly v maľbách, nasilu v nich hľadajú skryté významy. A ľudia im na to aj reálne skočia.

Netrvá dlho a kamoši peniaze prehrabujú vidlami. Čím bližšie k „smrti" François je, tým viac si pýtajú za jeho diela. Až raz jeho smrť ozaj príde. Vystroja pohreb, prídu aj niektorí jeho obdivovatelia. Kamoši ale majú čo robiť, aby si uchovali smútok na tvári, v rakve je len figurína, pričom François sám pomáha rakvu niesť. 

Po jeho smrti kamoši ďalej predávajú Milletove maľby a užívajú si veľkopanský život. François si zmenil meno aj haircut, zvykne obedovať v drahej reštike, z ktorej ho neraz vyhodili, keď predtým žobral o zvyšky, a užíva si prachy, akurát si už nemôže užiť slávu. Nijako mu však nechýba, na rozdiel od zvyšku partie ho to neťahá do veľkomesta, ale ostáva žiť v tej istej dedine.

Keďže, ako všetci dobre vieme, sa v poviedkach postavy nevyvíjajú a majú len malý priestor na vyjadrenie, tentokrát sa k nim vyjadrovať nebudem. Ale, tbh, hlavne z Henryho z Miliónovej bankovky som mala fakt zmiešané pocity. Možno to bude tým príliš uponáhľaným zamilovaním sa, možno len mnou... Ozaj neviem :D

Pros:

-originálny pohľad na isté spoločenské situácie
-výsmech snobom či hlupákom
-svojský štýl
-presvedčivý spôsob podania zápletky (v Žije, alebo je mŕtvy? som na chvíľu bola ozaj zmätená, keď vyhlásili, že niekto musí zomrieť etc.)
-dynamický vývin deja

Cons:

-v poviedke Zážitok McWilliamsovcov so záškrtom sa na môj vkus až nevhodne vysmieva ustarosteným matkám
-využívanie rovnakých/podobných motívov
-nezaujímavé postavy

All in all, myslím, že som čakala niečo lepšie. I mean, o Twainovi som toho počula už celkom dosť. Nie že by som bola sklamaná, to nie, len mi nie vždy sadol Markov typ humoru. Využíval hlavne satiru (napr. v poviedke Luck, kde sa dosť ostro a kriticky vysmieval hlúpemu idiotovi, ktorý sa narodil pod šťastnou hviezdou a práve si preberal vojenské uznanie), ale aj iróniu (Millet si niesol vlastnú rakvu). Nie že by som nemala tieto druhy humoru rada, ale v Twainovom podaní mi akosi nešmakovali. Napriek tomu si ale myslím, že táto zbierka poviedok bola celkom dobrá ukážka Twainovho humorného pohľadu na ľudskú povahu.
Čo sa angličtiny týka, mala som vydanie z edície Zrkadlo, teda anglický text som mala preložený do slovenčiny na náprotivnej strane, čo bolo dosť praktické – nemusela som si slovíčka hľadať v slovníku. I bez toho to ale jazykovo náročné čítanie nebolo :)
Nabudúce si dáme niečo nezvyčajné, napíšem vám o Shakespearovej menej známej tragédii Kráľ Lear  :) Actually, knihu som už dočítala včera, len sa ešte budem musieť dokopať aj k napísaniu recenzie :D Ale tak, už ste si (snáď) zvykli, nie? Teraz som začala čítať dielo Ernesta Hemingwaya Komu zvoní hrana (alebo Komu zvonia do hrobu, ak chcete, mám vydanie v češtine z roku 1970), dúfam, že sa tešíte!

Vidíme sa <3