74. Le sang et le pardon de Nadeem Aslam {FR}

51 5 0
                                    

Keď som dočítala tú jednu slovenskú knihu, ktorú som tu mala so sebou, nezostávalo mi nič iné, než si založiť účet v lokálnej knižnici. Požičala som si túto úplne náhodne vybranú knihu - Krv a pardon od pakistanského autora Nadeema Aslama.

Žáner: spoločenský román
Rok vydania: 2017
Moje hodnotenie: 7/10


Nadeem Aslam sa narodil 11 júla 1966 v Pakistane. Keď mal štrnásť, s rodičmi odišli z Pakistanu do Anglicka, kde žije doteraz. Aslam študoval biochémiu na University of Manchester, no počas tretieho roka štúdia odišiel zo školy, aby sa stal spisovateľom. V roku 1993 publikoval svoju prvú knihu, za ktorú získal rovno dve literárne ocenenia. V súčasnosti má na konte sedem románov, viaceré boli rovnako ocenené. Stále žije v Anglicku a stále píše. 


Aslam sleduje príbeh Pakistanky Nagris a jej manžela Massuda, ktorý je hneď v úvode knihy zabitý americkým týpkom - špekuluje sa, že ide o agenta CIA. Nagris sa neskôr dozvedá, že jej manžel bol takisto tajným agentom, no kniha nie je o konšpiráciách a pištoľkových naháňačkách. Autor sa sústreďuje na náboženský konflikt medzi kresťanmi a moslimami v Pakistane, zabŕda aj do problematiky Kašmíru. 

Američania od Nagris po Massudovej smrti žiadajú pardon pre jeho vraha, aby tak nemusel byť súdený a mohol sa vrátiť do Spojených štátov bez trestu. Nagris odmietne, a tým sa začne jej prenasledovanie. Uteká preč, spolu s Helen a Imramom. 

Helen  je mladé moslimské dievča, ktoré malo pomer s Lilym, kresťanom. A to sa v Pakistane považuje za blasfémiu. Obaja sú prenasledovaní, celé mesto je pohoršené, v uliciach sú dokonca manifestácie, ktoré sa blížia verejnému lynču. Celkovo na postave Helen je najlepšie vylíčená absurdita tohto náboženského pnutia. Vo flashbacku autor opisuje, ako sa Helen ako dieťa pokúsila otvoriť žilu svojho kresťanského kamaráta, aby zistila, či má naozaj čiernu krv, ako jej to hovorili. 

Imram, ten je dezertér zo svätej vojny (džihádu). Pochádza z Kašmíru, no keď jeho rodinu zničil Taliban, utiekol do Pakistanu a pridal sa k utečenkyňám Nagris a Helen, pomáhajúc im počas celej ich cesty. 

Na peripetiách osudu týchto štyroch prenasledovaných Aslam kritizuje korupciu pakistanskej armády, nenávisť, ktorá sa nezmyselne drží pri živote celé storočia, a ukazuje paradoxy tejto krajiny. Rovnako vysvetľuje právo šária či už spomínanú svätú vojnu. Kniha je živá a realistická, zároveň však autor neskĺzava do autobiografických prvkov. 

Jej téma pre mňa bola zaujímavá, no kniha sa mi napriek tomu nečítala dobre - povedala by som, že nie som dostatočne pokročilá v jazyku, aby som ju mohla patrične oceniť. I keď som pochopila hlavnú myšlienku knihy a viem identifikovať hlavné postavy, symboliku a metafory - veci, ktoré robia krásnu literatúru krásnou, som však neraz nepochopila. Preto je tento zápis kratší, než obvykle, a preto sa aj zdržím vypočítavania kladov a záporov knihy. 

Môžem však povedať, že mojou obľúbenou postavou bola Helen. Bola inteligentná, odhodlaná študovať v zahraničí, nebojácna. Rovnako aj jej boj proti xenofóbnemu systému a aférka s Lilym aj napriek vopred známym dôsledkom mi boli sympatické. 

Nabudúce vám napíšem o Metamorfóze od Kafku, ktorú čítam takisto vo francúzštine. Mám však zjednodušenú verziu pre deti od 11 rokov, číta sa mi teda oveľa jednoduchšie než Le sang et le pardon. A potom budeme vo francúzskej literatúre pokračovať, včera som s kamoškou bola na blšom trhu, kde som kúpila ďalšie dve knihy vo francúzštine. Lebo stáli len jedno euro, lebo sa mi páčili ich obálky a lebo potrebujem mať niečo na čítanie do lietadla a do vlaku a do autobusu. Nový zápis však asi nebude čoskoro - viem si predstaviť, že o Kafkovi napíšem vo vlaku domov (v sobotu), no potom mi už začne semester a stáž, takže sa vrátim k starému dobrému publikovaniu raz za uhorský rok :)

Čitateľský denníkWhere stories live. Discover now