Láska mení zmysel života (Joker and Harley Quinn)

Zmena

(Viem, že niečo uverejňujem po dlhej dobe. No nie všetkých niečo chytí čítať, keď tam je toho tak málo, tak teraz keď dám dve kapitoly naraz, snáď to niekto zhodnotí... Či kritikou alebo kladným názorom, to mi je jedno, ale chcem váš názor... RikyHarley♪ )

Vystúpila som z výťahu a šla k cele. Stál tam Mike. Zakrútil len hlavou.

Mike: Je to zbytočné Dr. Quinzel, ten šašo sa nedá vyliečiť.

Ja: Myslím si, že sa mýliš. Každý ma právo na nápravu, je len na tom dotyčnom, či prijme pomoc.

Vravela som síce z cesty, ale chcela som, aby bol ticho. Otvoril mi dvere a ja som vošla do bezpečia. Divné to cítiť v cele s vrahom, no nebála som sa. Zaregistrovala som, že nesedí na stoličke, neleží na posteli a ani sa nepozeral s okna. Vnímala som len dotyk na svojich ramenách.

Joker: Za čo vďačím za vašu návštevu doktorka? (Prečo vyká, keď sme si potykali. Bože!)

Stáli sme v cele, ale nebolo nás vidieť z uhlu dverí. Mike mal smolu, keby chce niečo vidieť.

Ja: Musela som prísť, niečo ma volalo za tebou. Znie to šialene, no iné vysvetlenie nemám. (Zašepkala som.)

Otočila som sa, nech vidím, prečo zabúdam, na to ako sa bežne mám chovať. Jeho oči, úsmev a takisto pohľad na hruď plnú tetovaní vo mne nevzbudil strach skôr vášeň. Ak mu išlo o to. Bože, na čo to došľaka myslím. Nemôžem si pomôcť, je sexi. Moje myšlienky boli veľmi nemravné.

Ja: A mám ešte jednu šialenosť. Necítim pri tebe strach.

Joker: Harley... Cítim z teba dve osobnosti, ktoré medzi sebou súperia. Tá čo vyhráva ma nezaujala na toľko, ako tá čo prehráva drieme v tebe. Ukáž svoje druhé skazené ja. PREDVEĎ SA HARLEY QUINN!

Strážnik zašuchotal kľúčmi, preto mi Joker vtisol letmú pusu na líce. Posadil sa na podlahu, že na nej sedí celý čas. Mike otvoril dvere a čakal než vyleziem z tej cely. Trochu zaskočená, čo práve Joker spravil, som sa rozlúčila s prianím dobrej noci. Odišla som znovu do kancelárie, kde som rozmýšľala, čo sa so mnou deje. Mala som chuť zabíjať. Akoby ten dotyk jeho pier spražil milióny mojich mozgových buniek a priviedol k vedomiu niekoho iného. Niekoho, kto túžil vidieť krv, bolesť a zábavu. Rozhodla som sa prespať v kancelárii, moje vedomie súperilo, bola som z toho unavená. Nechala som zapnutú lampu, zamkla si dvere a zaspala som na pohovke. No uprostred noci som sa zobudila. Lepšie povedané zobudilo sa moje nové skazené ja. Uvedomila som si, že v túto hodinu tu nebýva žiadny strážnik, preto som sa rozhodla ísť pre kľúče od Jokerovej cely. U správcu v miestnosti som si zobrala kľúče a kráčajúc po schodoch, aby som nevzbudila pozornosť. Svietila som si baterkou a kľúčik som pevne držala v ruke. Konečne som vyšla na posledné poschodie priamo pred jeho celu. Najskôr som skúsila zaklopať, no uvedomila som si, že zrejme bude spať. Preto som začala blikať s baterkou. Zašramotala posteľ, prišiel k dverám. Rozospatý bol ešte viac na zožranie, pomyslela som si, keď som ho uvidela cez to malé okienko v dverách.

Joker: Harley... Si to ty? Kedy si prišla? Nepočul som alarm.

Ja: Pretože je vypnutý. Prišla som si po teba. Minútku.

Odomkla som, vypla svetlo a otvorila dvere.

Joker: Prečo by si prišla pre mňa?

Ja: Lebo sa prebudilo moje skazené ja.

Joker: Čakal som na teba, moja kráľovná.

Vo svetle mesiaca som zazrela ako sa usmieva, objala som ho. Opätoval mi ho. Odtiahla som sa na chvíľku.

Ja: Ešte niečo pre teba mám. Našla som to v tvojich veciach. Myslím, že sa ti to šikne.

Ukázala som mu nože a deviatku, čo mu zabavili pri prevoze sem. Usmial sa a zobral si to. Viedla som ho z liečebne zadným vchodom preč. Požičala som mu kľúče od svojho auta, nech zmizne, že ja si ho nájdem poprípade on mňa. Posledný bozk na rozlúčku a odišiel. Zavrela som zadné dvere, odišla zasa svietiac si baterkou k správcovi, kde som nechala kľúče. Kráčajúc rýchlo do kancelárie než prídu strážnici. Zamkla si a ustlala si znova na pohovku. Zaspala som, no nie na dlho, opäť ma zobudili. Tentokrát búchajúci strážnik, ktorého meno som vôbec nepoznala. Len som odomkla a už sa mi pobrali dvaja do kancelárie. Keď nenašli, to čo hľadali, odišli. Vyšla som na chodbu a zakričala na nich. Otočili sa a čakajúc čo poviem, začal jeden klopať nohou.

Strážnik: Deje sa niečo Dr. Quinzel?

Ja: Áno, deje. Čo to malo znamenať? Vtrhnúť mi do kancelárie, hľadať tam niečo, čo tam nie je a k tomu ma zobudiť o takejto hodine. Stačí to?

Strážnik: Čo tu inak robíte o takejto hodine, ako ste sama povedali? My hľadáme Jokera, lebo ušiel. Tak nás ospravedlňte, že prehľadávame všetky priestory.

Ja: Zaspala som nad papiermi pre riaditeľa. Počkať Joker utiekol? Ako? kedy? (Robila som hlúpu.)

Strážnik: Áno utiekol. Teraz ho ideme hľadať. Dovidenia.

Ja: Odkážte, že si beriem voľno, aby som vám tu neprekážala.

Prikývol a odišli. Šla som naspäť do kancelárie, pobrala si papiere a ostatné veci. Zhasla lampu a odišla som domov. Keďže som dala kľúče od auta Jokerovi, som kráčala domov peši. Odomkla som si, zapla svetlo a odložila papiere s kabelkou na stôl. Šla som si dať sprchu, toto bolo na mňa príliš búrlivé ráno. V župane som odchádzala do izby, že sa prezlečiem. No zmeravela som vo dverách, na mojej posteli sedel Joker. Uškrnul sa na mňa.

Joker: Meškáš trošku, ale vidím, že mi to ideš vynahradiť. (Stojac vo dverách a pozerajúc naň, som sa nezmohla ani na slovo.)

Joker: Pod ku mne, Honey. (Stala som tam ako socha, preto sa postavil z postele a objal ma.)

Joker: Ale noták Harley, ja som tu. (Konečne som si to uvedomila a objala ho.)

Ja: Viem, že meškám Puso. Lenže tí strážnici boli hrozne otravní. Ako som sa z tebou rozlúčila, som spala len chvíľu, čo ma hneď zobudili. Hľadali ta u mňa v kancelárii.

Joker: Mám ich ísť pre teba zabiť?

Ja: Nie. Spravím to sama. Teraz sa chcem ísť vyspať.

Joker: So mnou? Si to vynahradenie zobrala vážne? (Zasmial sa.)

Ja: Nie, som unavená. Keď tak inokedy Puso.

Zobrala som si pyžamo a šla sa prezliecť. Už som bola skoro prezlečená, sťahovala som si tričko do úrovne brucha, keď ma objal okolo pásu a bradu si položil na moje rameno. Pozerala som sa na náš odraz do zrkadla.

Ja: Špehuješ Puso? (Usmiala som sa.)

Joker: Tak trocha. Keďže som nemal ako využiť čas v cele, sa to snažím dobehnúť. A vždy som mal kazajku Harley, nemal som sa ťa ako dotknúť. Jediný dotyk bola tá letmá pusa a pohladenie ramien.

Začervenala som sa pri tej spomienke. Otočila som samu tvárou a spojila naše pery. To bola moja posledná spomienka na ten deň. Zobudila som sa na druhý deň neskoro večer. Snažila som sa pátrať v pamäti, no neúspešne. Zapozerala som sa na okná, boli na ich závesy, ja doma nemám závesy. Rýchlo som sa posadila a tým zobudila toho, kto spal pri mne. Joker.