Láska mení zmysel života (Joker and Harley Quinn)

Zvláštne ráno

Dnes ako každé ráno mi budík oznamoval, že musím do práce. Ako sa mi tam nechcelo ísť, no presvedčila som samú seba, že dnešok bude iný. Vstala som s postele, spravila si kávu s raňajkami, rannú hygienu. Obliekla sa a zabehla si to do práce. Veď nebývam tak ďaleko. Konečne som pred liečebnou, áno liečebnou, pracujem tu ako psychologička. Pozdravila som strážnikov a oni ma vpustili dnu. Rýchle prebehnúť do kancelárie, aby si ma nikto nevšimol, hovorila som si. No moja smola, riaditeľ a kolegovia boli práve na chodbe a o niečom diskutovali. Snažila som sa prekĺznuť, no všimol si ma riaditeľ.

Riaditeľ: Som rád, že už ste v práci, slečna Quinzel. Práve rozoberáme postupy liečby niektorých pacientov. Keďže ste nahlásili nevhodné správanie jedného pacienta voči vám, dostávate na starosť liečbu Jokera, pretože niektorí vaši kolegovia ho odmietli liečiť. Joker je známy manipulátor, vrah, šialenec, tak nech vás neprekvapí, keď bude mať nevhodné poznámky.

Ja: V poriadku. Kedy je sedenie s Jokerom?

Riaditeľ: O 5 minút. Strážnik vás zavedie do miestnosti.

Nasledovala som strážnika, ktorý ma zaviedol pred jeho celu. Najvyššie poschodie, tak to musí byť riadne šialený, keď ho dali sem. Prišli sme pred celu, že 69, uchetla som sa. Strážnik mi otvoril a ja som vošla dnu. Miestnosť tvorila nemocničná posteľ, stôl so stoličkami, z toho jedna z nich bola obsadená pacientom. Odložila som papiere na stôl, posadila a zapozerala sa na pacienta. Chcela som upútať pozornosť ako autorita, no Joker upútal tú moju. Má zelené vlasy, krásne modré oči skoro ako more, na pohľad belšiu zamatovú pleť, tetovania na tvári ale aj na zvyšku tela, no boli zahalené kazajkou. Na tvári mal vytetované Damaged-poškodený presne v strede čela a pod pravým okom J ako jeho meno. Ešte chvíľu som sa naň pozerala, ale začala som ho vnímať inak, nie ako pacienta, ale ako muža, do ktorého som sa zamilovala. Bolo mi jedno akú ma minulosť, ak budem jeho budúcnosť. Jeho zapísknutie ma upozornilo, že som žasla predčasne, asi si užíva zaujatosť pohľadu. Pomyslela som si.

Joker: Prečo si ma takto obzeráte, keď ste sa ani nepredstavili.

Ja: Prepáčte, ja som sa zamyslela. Volám sa Harleen.. Harleen Quinzel. Ako volajú Vás?

Joker: Pán J., iba J. alebo Joker, potom ešte používajú tí podradnejší vrah, šialenec, cvok, pošuk alebo ako strážnik na chodbe šašo. Ako ma budete volať vy?

Ja: Môžem vás volať Joker, keď súhlasíte. Potykáme si, bude sa nám lepšie rozprávať.

Usmial sa, úsmev sa rozšíril a tým vyceril zuby.

Joker: Povec, doktorka, prečo mi neodpovedáš na moju otázku. Keď už ja mám odpovedať na tvoje, tak aj ty na tie moje. Nemám rád, keď mi niekto niečo tají.

Ja: Čo presne chceš vedieť Joker?

Joker: Nenúť ma opakovať otázku, keď vieš, na čo narážam. Nechcem ti ublížiť. Nemám to v pláne. Zatiaľ.

Zapísala som si niečo na blok, čo nosím u seba. V periférnom videní som zazrela, že sa zamračil. No keď som mu posunula blok pred oči, neveriacky naň hľadel. To čo som napísala som nechcela vravieť, lebo by nás strážnik počul.

Joker: Harley, myslíš to vážne? (Zrejme ho to dostalo.)

Ja: Harleen, volám sa Harleen.

Joker: Budem ťa volať Harley, nehovoria ti tak priatelia?

Ja: Nemám veľa priateľov.

Joker: Teraz už jedného máš.

Zrazu zaklopal strážnik, už končilo sedenie. Zobrala som si blok, papiere a odišla. Celou chodbou sa rozozvučal Jokerov smiech. Šla som dokancelárie a začala rozmýšľať. Čo to znamenalo, že ma tak dostal. Nedalo mi to, vytiahla som blok. Prečítala som si, že som napísala: Zaujal ma váš príbeh. Nie ste VRAH ako vravia, ste GÉNIUS, čo je nepochopený inými.  Odložila som ďalšie sedenia s pacientami, pracovala som na papierovačkách pre riaditeľa a aj ako prebiehalo sedenie s Jokerom. Blok som mala stále na stolíku, ale radšej som ho hodila do kabelky, nech ho nenájde niekto iný.Pozrela som sa na hodinky, prešli štyri hodiny od sedenia. Nechala  som papierovačky, kráčajúc do výťahu na posledné poschodie, som premýšľala, či jeto dobrý nápad. No vo vnútri u srdca som sa tešila na sedenie s Jokerom, i keď malo byť krátke. Zvláštne, že sa teším, no nechala som to tak.     

(Ahojte, dúfam, že sa Vám začiatok páčil. Snažila som sa k tomu dokopať už dlho, nech to zverejním, no nebola som si istá. Kamoši povedali, že prečo váham, šak je to dobré... tak dajte koment na Váš názor, keď tak Vote, budem rada... )