OURS (Harry Styles)

Prídavok

Aréna bola príliš hlučná už teraz a to ešte chalani ani nevyšli na pódium. V očakávaní sme boli prilepení k našim sedadlám, zatiaľ čo sa nám na krku hojdali VIP vstupenky a my sme tam sedeli aj s ostatnými kamarátmi a členmi rodín. Gemma prišla tiež a vypadalo to, že sa cíti pohodlne, takže si myslím, že chodí na každý ich Londýnsky koncert. Neviním ju z toho, je to len môj dojem. Nola sa mi postavila na stehná a tlieskala aj s neprirodzene veľkými ružovými slúchadlami na ušiach. Harry nepreháňal keď tvrdil, že to pre ňu bude príliš hlučné. Bolo to moc hlučné pre mňa. Eleanor sa triasla od vzrušenia a ja som preto mala pocit, že nie som matkou jednej dcéry, ale dvoch. Mala by som tam skákať a škriekať spolu s ňou, no ako matka som zostarla. Cítim sa stará.

,,Už len minúta, Marnie!" povedala mi s úškrnom na tvári. A mala pravdu. Hneď na to sa svetlá stlmili a nahradili ich farebné svetlá smerujúce z okrajov pódia k stropu. Svetlá sa presunuli do javiska a mne stislo žalúdok. Nikto nás nespoznal a na tom záležalo. Zhlboka som sa nadýchla a začala som sa tešiť. Eleanor vystrelila zo sedačky, takže stála na nohách, tlieskala a divoko okolo seba mával rukami. Napäto som čakala až kým sa neozval priateľský hlboký hlas.

,,Dobrý večer, Londýn!" na druhej strane pódia sa objavila Harryho tvár, ktorá sa nad nami týčila a hľadela do hľadiska. Zrazu sa ozval hlasný krik všade okolo nás a ja som mohla za sebou počuť Gemmin smiech. Nadviazala so mnou očný kontakt a prekrútila očami, keďže jej tá prehnaná reakcia prišla vtipná.

,,Tata!" vypískla Nola, ale sotva som ju počula ja. Zatlieskala a postavila sa na špičky dožadujúc sa Harryho pozornosti. Pozrel sa našim smerom akoby jej čítal myšlienky, krátko sa usmial a naďalej venoval pozornosť zvyšku obecenstva. Pri ich prvej piesni  Don't Forget Where You Belong som sa upokojila a začala som relaxovať.

Musím priznať, že boli úžasní. Mali perfektné vystupovanie na pódiu a fanúšikov omotaných okolo prstov. Obdivovala som ich ochotu otročiť celé hodiny pri výrobe transparentov, len aby mohli obsadiť všetky miesta v sále a šalieť na zemi pod pódiom. Popri spievaní som sa snažila zakryť rozpaky z toho, že sa Eleanor ukázala ako jedna z týchto fanúšičiek. Nakláňala sa cez panel a opakovane kričala Niallovo meno. Myslím si, že asi zabudla na to, že po konci šou sa s nimi máme stretnúť.

Zhruba po troch štvrtinách sa Nolyn postoj zmenil a ona si sadla opäť na moje kolená. Otočila som si ju k sebe a nebola som vôbec prekvapená tým, že sa premáhala aby udržala oči otvorené. Prakticky už dávno mala spať, nikdy som ju nenechala hore tak dlho. Neexistuje aby som ju tu nechala spať s tými slúchadlami na ušiach.

,,Vezmem Nolu do zákulisia aby sa vyspala." zakričala som Eleanor a Gemme. Obe prikývli a ja som sa s Nolou v náručí vybrala ku schodom. Jeden zo stewardov mi ukázal cestu do zákulisnej miestnosti, takže som sa rozhodla využiť možnosť byť chvíľu v tichu.

Po ceste dole schodmi som chránila Nolynu tvár pred fanúšičkami, okolo ktorých sme išli a následne som sa trápila s otvorením dvojkrídlových dverí, za ktorými som zmizla. Stále som v slabo osvetlenej chodbe. Pri prechode z jasne osvietenej miestnosti do niečoho, čo pripomína nemocničné krídlo potrebovali moje oči chvíľu na prispôsobenie. V porovnaní s tým, aký hluk tu bol predtým tu bolo teraz až desivé ticho. Pozrela som sa doľava aj doprava v snahe spomenúť si na smer a napokon som sa vybrala cestou, ktorú mi pred hodinami poradil steward. Chlapci stále spievali až sa to ozývalo dole v chodbe, zatiaľ čo ja som rozmýšľala nad tým, či si Harry všimol náš odchod.

Mala som pocit, že po tej chodbe chodím už hodiny, keď som započula spoza jedných dverí Louin priateľský hlas.

"ŠATŇA ONE DIRECTION"