OURS (Harry Styles)

Mama a otec

Rozhovor s Anne ma donútil myslieť na mojich vlastných rodičov. Viem, že si nezaslúžia aby som sa zaoberala ich životom, hlavne keď oni sa o mňa nezaujímajú, no to, že som aj ja sama rodičom ma donútilo rozmýšľať o tom, ako vydržia tak dlho bez rozhovoru so svojím dieťaťom. Silné spojenie medzi mnou a Nolou som cítila hneď ako som zistila, že som tehotná. Keď mi ju položili do rúk, ukričanú a ešte stále ružovučkú, celý môj svet sa začal točiť okolo nej. Tento maličký človiečik spôsobil toľko drámy a problémov. Ale bola iba moja. A ja som iba ich.

Alebo som minimálne bola.

Veľmi sa bojím toho, že mi vyrastie a jej závislosť na rodičoch sa zmenší, pretože sa zmenší aj záujem rodičov. Ale životy mojich rodičov sa neprestali točiť okolo mňa, oni ma zo svojich životov vylúčili. Cítim sa ako sirota.

Pred príchodom Harryho a jeho rodiny do našich životov bol pre Nolu nedostatok prítomnosti jej starých rodičov niečím, čo som nenávidela. Často som vinila samu seba za to, že som nebola schopná kontrolovať reakcie a pocity mojich rodičov. Je mi na hovno z toho, akých mám na hovno rodičov. Kvôli tomuto sa snažím byť najlepším rodičom akým môžem byť.

Situácia s mojimi rodičmi mňa a Eleanor spojila v silnom priateľstve už v skorých dňoch. Moji rodičia nikdy neboli dobrými rodičmi. Vždy som sa cítila zanedbaná, na druhom mieste za ich kariérami, kdežto Eleanor nepoznala svojich rodičov vôbec. Jej šestnásťročná mama ju proste len už ako pár hodinovú nechala pred dverami miestnej policajnej stanice. Kolavala medzi adoptívnymi rodinami až kým som nezistila, že som tehotná a spolu sme sa presťahovali do bytu. Naša snaha o zachovanie rodiny v byte bola naozaj marná.

Vždy som sa veľmi bála toho, že toto šialenstvo nejak ovplyvní Nolu v nadväzovaní vzťahov a priateľstiev, no s otcom ako je Harry Styles to asi nehrozí. Ak aj po ňom nezdedila osobnosť, zdedila jeho výzor.

Okrem vzhľadu mojej mamy som po rodičoch nezničila vôbec nič. Nikdy som nebola sebecká ani úzkoprsá. Radšej ani nespomínam ich ľudské vlastnosti a črty, ktoré spôsobili, že som sa cítila ako niekto nevítaný a mala som skutočne úbohé detstvo. Ale teraz, keď ako dvadsaťročná vychovávam svoje vlastné dieťa si začínam priať, aby bola moja mama na druhej strane telefónu vždy, keď ju potrebujem. Snívam o tom, ako sa môj otec hrá s Nolou na záhrade a ako všetci traja spoločne porovnávame moje fotky z detstva s tými Nolynými. Chcela by som aby boli na ňu hrdí a aby boli hrdí na mňa. Ako osemnásťročná som spravila chybu, no tvrdo som makala a som dobrou matkou. Nezaslúžila som si od nich to, čo mi spravili.

Len by som chcela aby toto všetko videli.

Zdvihla som Nolu z jej vysokej stoličky a pozrela sa jej do tváričky. ,,Dnes sa stretneš so svojimi starými rodičmi." povedala som jej. Pozreli sa na  mňa akoby som sa zbláznila. Pravdepodobne som sa aj. Desím sa výrazov v tvárach mojich rodičov, keď sa im zrazu neohlásene objavím na prahu dverí s Nolou na rukách.

Keď už som bola pripravená na cestu, snažila som sa nemyslieť na to, čo sa práve chystám urobiť. Chcela by som sa o tom s niekým porozprávať. Nola bola nadšená tým, že odchádzame z domu a ideme spoznať niekoho nového. Ja len prosím Boha o to aby nedostala jeden z tých svojich hysterických záchvatov pred mojimi rodičmi. Nenapísala som Eleanor o tom, kam idem, pretože by sa mi to určite pokúsil vyhovoriť. Ona nikdy nekontaktovala nikoho z jej bývalých adoptívnych rodičov, ani tých, ktorí sa o ňu starali vtedy, keď sme sa sťahovali. Nikdy som sa jej nepýtala prečo, no pochopila som, že asi všetci boli rovnako na hovno ako tí moji.

Predpokladala som, že by som to mala povedať Harrymu, no na druhej strane mi to neprišlo ako dobrý nápad, akoby to bolo niečo, čo potrebuje vedieť. Poviem mu o tom neskôr, počas rozhovoru s Nolou ako súčasť nášho dňa.