OURS (Harry Styles)

Konečne

Bola som prekvapená veľkosťou úľavy, ktorú som pociťovala, keď Harryho tour po Anglicku končila. Dobre, kým sa dostanú domov majú v Londýne ešte tri koncerty, ale minimálne bude bližšie k Nole a dúfam, že aj ďalej od problémov. Od toho incidentu na moje prekvapenie s Nolou skypoval bez prerušenia každý deň, no aj tak sa teším, že sa čoskoro znova stretnú tvárou v tvár. Bola som paranoidná, keď som si myslela, že jeho večná neprítomnosť ich vzťah nejako ovplyvní. Ich vzťah je prirodzený akoby bol v jej živote už od narodenia. Niekedy si nemôžem pomôcť a jednoducho žiarlim.

,,Tak, Harry dnes príde domov." povedala Eleanor a zažmurkala očami, ktoré kvôli mne odtrhla z obrazovky laptopu.

,,Áno, príde." odpovedala som a pokúšala som sa zamaskovať akúkoľvek emóciu v hlase.
Keby Eleanor vedela, že som si zisťovala kedy príde, otočila by to na rozhovor o mojich pocitoch k nemu. Ktoré samozrejme nie sú. Prirodzene.

,,Ty a Nola musíte byť nadšené." vypočítavo sa usmiala a z pod mihalníc sa na mňa pozrela.

,,Nie." varovala som ju, zatiaľ čo som triasla hlavou až tak, že mi prasklo v krku. ,,Proste nie."

Vo vrecku kardiganu mi začal vibrovať mobil. Naštvaným pohľadom som ju vyprevadila cez celú izbu do kuchyne. Určite sa červenám. Sú len dvaja ľudia, ktorí mi volajú alebo píšu - Eleanor a Harry - a keďže Eleanor je vo vedľajšej izbe, musí to byť Harry. A samozrejme Eleanor si je toho plne vedomá.

Ako som predpokladala, na obrazovke svietilo Harryho meno, sprevádzané fotkou Noly s jeho bandanou. Dúfam, že Harry jej ich kúpi viac, pretože skôr či neskôr jej ju budem musieť dať z hlavy dole aby som ju mohla oprať. Zatiaľ sa len snažím pri kúpeli dávať šampón len okolo.

,,Ahoj?" povedala som rýchlo. V pozadí som počula rozprávať hlboké hlasy a zvuky áut. Práve musí byť na ceste.

,,Hey, Marnie!" povedal nadšene Harry. ,,Ako sa máš?"

,,Dobre." zaklamala som, mysliac na Eleanorin výsluch. ,,Ako sa máš? Ako dopadla včerajšia show?"

,,Úžasne!" vykríkol. Niekedy dokážem povedať, že sa usmieva len z tónu jeho hlasu. ,,Nemôžeme sa dočkať hrania v obrovskej O2 aréne. Ako sa má moje dievčatko?" moje srdce pod návalom pocitov prestalo biť.

,,Nola sa má tiež dobre. Samozrejme sa teší na to, že ťa znovu uvidí." zahryzla som si do pery a v duchu sa prefackala za to, že sa správam ako pubertiačka. Neviem odkiaľ tieto pocity prišli.

,,Je hore?" opýtal sa. Samozrejme, že nechce hovoriť iba so mnou. Pozrela som sa na dvere od spálne, odkiaľ sa ozývalo Nolyne chrápkanie.

,,Mrzí ma to Harry, práve si dáva šlofíka." vždy som sa cítila hrozne, keď volal a Nola sa s ním nemohla rozprávať (niežeby s ním niekedy viedla normálnu konverzáciu). Viem, že ona je celým dôvodom našej komunikácie a preto ma vždy mrzí, keď si predstavím, ako sa musí cítiť, keď mu to oznámim.

,,Vážne? Sakra. Musím si už konečne vtĺcť do hlavy, že malé deti potrebujú spať aj cez deň. Keby som mohol tiež." zasmial sa.

,,Keď sa Nola narodila, spala som vždy keď aj ona." priznala som. ,,Bol to taký malý diabol, ktorý mi nedovolil spať."

,,Však spí ako drevorubač!" povedal fučiac Harry. Opäť som sa pozrela na dvere od kuchyne a preložila som si telefón k druhému uchu.

,,Ver mi, dalo to veľa práce." boli situácie, v ktorých som si priala, aby bol do tohto zatiahnutý aj Harry, alebo minimálne moji rodičia. To, že Nola celé hodiny spala ma pravidelne doháňalo k slzám. Eleanor mi vždy ponúkla pomoc, no bolo to zložité, keďže vstávala do práce a bola tam celý deň.