He make me love him ♡(SK)

Maledivy

O dva mesiace neskôr:

"Dylan, no tak. Veď to nestihneme." kričala som na neho cez celý dom. Už vyše hodinu sa chystá a v kuse niečo hľadá. "Láska vydrž ešte si niečo nájdem a môžme vyraziť." pobehoval okolo mňa ako zmyslov zbavený. Celý deň okolo mňa takto behá, a to sme sa na svadobnú cestu balili už minulý týžden.

Prišla som do izby kde momentálne niečo hľadá. Obzrela som sa okolo a všetko bolo totálne rozhádzané. "Dylan...t-to čo má akože znamenať?" mierne naštvaným hlasom som sa spýtala, ale snažila som sa krotiť keďže sa nechcem moc hnevať kvôli malinkému. Už by sme mali vedieť aké tu bude pohlavie, ale my sme sa rozhodli, že sa chceme prekvapiť takže sa to dozvieme až keď budem ležať v pôrodnej miestnosti. Bože, ani neviete ako strašne moc sa bojím, ale zároveň sa aj teším.

"Láska prepáč, ale ja si nepamätám kde som dal letenky." Hovoril rýchlo Dylan a obzeral sa okolo seba. Mňa z neho raz porazí.

"Miláčik, veď som si ich od teba zobrala, pretože som vedela, že ty ich stratíš." povedala som kludným hlasom a podišla som k nemu bližšie. Jemne som ho zozadu objala a hlavu som si položila na jeho rameno.

"No tak to veľmi pekne ďakujem za tvoju dôveru." povedal ironicky a ja som sa slabo zasmiala. "Veď vieš, že by to tak bolo. A pozri sa čo si teraz vyvádzal, stavím sa, že keby som si ich od teba nezobrala tak ich ozaj stratíš." povedala som pokojne a Dylan si odfrkol.

"Vieš o tom, že manželky by mali mať oveľa vačšiu dôveru k svojmu manželovi ako máš ty?" spýtal sa provokatívne a ja som sa hrala na urazenú. "Ale veď ja mám v tebe dôveru." nahla som sa k jeho uchu a slabo som zašepkala "tú najväčšiu." a pobozkala som ho pod uchom, všimla som si že ho mierne striaslo a usmiala som sa nad tým.

"A teraz poď. Nestíhame." popohnala som ho dopredu a tlačila som ho von z izby.

***
Už hlásili náš let do Maledivy. Neskutočne som sa tešila ako také malé dieťa na Vianoce. Rýchlo som schmatla môj kufor a taktiež aj Dylana s ktorým som takmer bežala do lietadla.

Všetkými kontrolami sme už prešli takže teraz stačilo už iba nasadnúť do lietadla. Kráčali sme dlhou chodbou a nakoniec sme nasadli do nášho lietadla.

Mala som miesto pri okienku za čo som bola rada, kedže som sa mohla kochať krásou okolo mňa. Aj keď, neviem čo je zaujímavé na oblakoch ale mne to zaujímavé prišlo veľmi. Keď lietadlo konečne vzlietlo tak som si hlavu oprela o Dylana a spokojne som vdychovala jeho krásnu vôňu, ktorá bola potešením pre moje čuchové bunky. Rukami som ho jemne objímala a potom som sa vybrala do ríše snov.

"Zlatko...zlatko vstávaj." Dylanov jemný hlas sa ma snažil zobudiť. Jemne som sa pomrvila a ešte viac som sa na neho natisla.

"Miláčik budeme pristávať." jemne mnou zatriasol a ja som sa potom rýchlosťou svetla vrátila na moje miesto. "Čože? To sme už tu?" spýtala som sa neveriacky a rýchlo som sa pozrela von oknom. No zatiaľ tam boli vidieť iba mraky, nič iné.

"Budeme o chvíľu pristávať. Tak sa prosím Pripútaj." dal mi bozk do vlasov a ja som sa poslušne pripútala. Už som sa nemohla dočkať kedy tam budeme.

Lietadlo začalo mierne klesať a ja som rýchlo chytila Dylanovú ruku ktorú som drtila v tej mojej. Úprimne, neznášam keď lietadlo pristáva. Nevadí mi keď stúpa hore, ale naopak mi vadí keď pristáva. Veľmi sa to kolíše a ja sa potom strašne bojím. Viem, som divná, ale to viem už dávno.