He make me love him ♡(SK)

Všetko bolo klamstvo?

"Musíme niečo vymyslieť." povedal zamyslene Matt a ja som prikyvoval a začal som rozmýšľať čo by sme mohli spraviť.

"Ja si myslím, že by sme mali ešte počkať. Lebo teraz to je moc nápadné." navrhol som a Matt prikývol. Zdvihol som sa zo sedačky a išiel som do kuchyne.

"Kam ideš?" zakričal na mňa Matt a ja som iba kývol hlavou smerom do kuchyne. Prišiel som ku kuchynskej linke a zobral som si pohár s kolou. Šupol som to do seba a potom som počul kroky smerujúce ku mne.

Bellin pohľad:

S Bethany sme sa ešte dosť dlhú dobu rozprávali a stále sme sa smiali ako chalani zareagovali. Potom som počula buchot auta. Pozrela som sa von oknom a uvidela som moju mamu, ktorá práve vystúpila z auta aj s nejakým mužom. Vydesene som sa pozerala a potom som rýchlo utekala dole schodmi. Dylan bol v kuchyni a Matt pozeral nejaký nezáživný film v telke.

Rýchlo som zakričala aby utekali do mojej izby. No lenže oni nie aby išli rýchlo, oni si išli ako na vychádzke.

"Do riti pohnite si! Prišla mama" kričala som na nich a v momente keď som to povedala tak Dylan akoby zamrzol. Rýchlo sa rozutekali do mojej izby kde sa aj zamkli.

Bola som dosť nervózna keďže ich musím skrývať pred mamou. Ona to ale zachvíľku určite zistí. Dvere sa otvorili a do domu vošla mama aj s tým záhadným mužom. Keď ma zbadala tak na mňa vytreštila oči.

"B..Bella? Čo tu robíš?" spýtala sa mama koktavo a ja som sa trochu zamračila.

"Žeby som tu bývala?" odpovedala som, alebo skôr som sa to spýtala ale koho to zaujíma. Mama nervózne prešľapovala z jednej nohy na druhú a potom sa pozrela na toho muža.

"Uhm..t-toto je Robert." predstavila mi toho muža a ja som mu podala ruku.

"Bella" potriasli sme si s rukami a mne to hneď prišlo nepríjemné.

"Robert Carlos." predstavil sa a ja som chápavo prikývla. Odstúpila som od neho o krok a potom som svoj pohľad zabodla do mamy.

"Miláčik je všetko v poriadku?" počula som známy hlas a v tom sa Dylan vrútil do miestnosti. Rýchlo som sa na neho otočila a ukázala som mu aby sa vrátil tam od kial prišiel.

"Oh prepáčte." pozrel sa ospravedlňujúco a hneď na to sa vyparil z miestnosti. Opatrne som sa otočila na mamu, ktorá bola z toho zrejme veľmi šokovaná. Pozrela na mňa a potom na miesto kde pred chvilkou stál Dylan.

"T-To čo malo znamenať?" zvýšila trochu hlas mama a ja som sa ju snažila ukľudniť.

"Môžem ti to vysvetliť." pokúsila som sa o úsmev ale márne. Viem, že mama priam neznáša keď jej niekto klame do očí, alebo keď niekto robí niečo poza chrbát.

"Nie! To je v poriadku." pozrela na mňa mama a usmiala sa. Šokovane som na ňu pozrela. Čakala som, že bude na mňa kričať a bude robiť scénu ale nič z toho sa nestalo. Takúto reakciu som určite nečakala.

"Ale veď-" nestihla som to dopovedať, pretože ma mama vyrušila.

"Nie to je v poriadku zlatko. Ak máš priateľa ja som len rada. Vlastne tiež som ti chcela predstaviť tuto môjho nového priateľa. Nechcela som aby si sa to dozvedela takto, ale okolnosti nám nepomohli." stále sa usmievala ale zato ja som bola ako v tranze. Nebola som schopná sa hýbať, nie to jej ešte niečo povedať. Tak ona má priateľa? A prečo mi to všetko tajila? Určite tie "nočné" kde musela ostať dlho v práci, boli len kvôli tomu aby mohla byť s ním. Nemohla som uveriť tomu, že mama niekoho má. Samozrejme som rada ale..jednoducho neviem ako reagovať.