He make me love him ♡(SK)

Zabiť! Zabiť! Zabiť!

Pozeral som na ňu ako na mimozemšťana. Stále ma objímala a keď som si spomenul, že na nás hľadí Bell tak som ju od seba rýchlo odsotil.

"Čo tu ty chceš?!" spýtal som sa nepríjemne a ruky som si založil v bok. Vsadím sa, že tá suka sem prišla len preto aby mi toto všetko skazila. No lenže ja taký blbý už nie som. Už dávno nie!

"To nemôžem prísť navštíviť môjho ex? Je to tu snáď zakázané?" spýtala sa tým jej "očarujúcim" úsmevom. Neviem či si myslí, že ma skrz to dostane naspäť, ale ak áno tak je chúďa naivná.

"Nie nemôžeš a teraz vypadni!" zakričal som nepríjemne a ukázal som na dvere, čím som jej dal jasne najavo aby sa čo najskôr odtiaľto vypratala.

"Uuuu...niekto nám tu je nepríjemný. Miláčik čo ti snáď tvoja nová priateľka nedala?" ironicky predniesla a uchechtla sa. Tak toto je už moc.

Bellie pohľad:

"Zlatko, mohla by si láskavo vypadnúť? Toto je môj dom a ty si tu nemôžeš len tak napochodovať! Takže pekne po dobrom ti hovorím aby si láskavo vypadla a dala nám pokoj!" zakričala som skôr ako Dyl niečo stihol povedať, pretože som vedela presne čo by povedal, a to predsa nechcem.

Tá krava sa na mňa pozrela tým jej zmachľovaným pohľadom a na rozlúčku ešte zamávala. Keby som bola výbušná povaha tak tu po nej skočím a vytrhám jej všetky tie jej odporné blonďavé vlasy, a verte, že som mala na mále aby som to nespravila.

Keď konečne išla preč tak som rýchlo zavrela dvere a pozrela som sa na Dylana.

"Ako si mohol chodiť s takú kravu?" spýtala som sa a Dylan iba pokrčil ramenami "Tiež tomu nechápem." odpovedal mi a ja som iba prikývla a išla som sa do kuchyne napiť.

Vzala som si čistý pohár a napustila som si poriadne ľadovú vodu, aby som sa aspoň troška schladila. Dylan stál za mnou a potom obmotal svoje ruky okolo môjho pása. Usmiala som sa a zaklonila som hlavu dozadu.

"Toto som potrebovala." zašepkala som a Dylan mi dal jemný bozk na krk. "Prepáč mi to láska, nevedel som, že je tu." povedal po chvíľke ticha ale ja som iba pokrútila hlavou. "Ty za to nemôžeš, že tvoja ex je psychicky inde." zasmiala som sa a Dylan ma zobral do jeho náručia opäť. Vdýchla som jeho kolínsku a moje čuchové kanáliky boli v siedmom nebi. Tá vôňa je akoby vytvorená priamo pre neho. Dokonalo mu ide a dodáva to jeho osobnosti ďalšie plus.

"Naozaj sa veľmi ospravedlňujem." pozrel sa na mňa a slabo sa usmial. "A ja ti zase hovorím, aby si sa tým netrápil." zasmiala som sa a chtiac či nechtiac som sa musela z jeho príjemného objatia odtiahnuť, pretože niekto nám klopal na dvere.

Kráčala som k dverám a keď som ich otvorila tak sa mi pohľad naskytol na moju mamu. Vydýchla som si, pretože ak by to bola opäť nejaká nevítaná osoba tak by som tu na mieste chytila infarkt. "Ahoj?" pozdravila som ju, ale ona mi iba prikývla na pozdrav. Dobre...toto sa mi prestáva páčiť.

Mama išla do obývačky ako neriadená strela a ignorovala moje volania na ňu. "Mami!" už asi po stý raz ju volám, ale ona ma opäť úspešne ignoruje.

"Dobrý deň." pozdravil ju slušne Dylan ale ona zasa nič. Čo to s ňou sakra je?

"Mami, mohla by si prosím povedať čo ti do riti je?!" už som to nevydržala a zastavila som ju. Pozrela sa na mňa a pohľadom ma zabíjala.

"Mama no ták..." naliehala som aby mi to konečne povedala, pretože takúto naštvanú som ju už dlho nevidela. Naposledy keď som sa opila tak, že som ani nevedela kto som, ale to sa neráta..teda myslím.

"Sklamala som sa v tebe Izabella!" vyhŕkla mi to rovno do očí a ja som nechápala, čo to do nej vošlo. Čo som zas do riti spravila? Pokiaľ viem, tak som každý deň ticho šúchala nohami.

"Tak to by ma naozaj zaujímalo, že ako." ironicky som predniesla, lebo na toto už nemám nervy fakt. Najprv si sem dokráča tá krava, narcistická múmia menom Chloe, potom si sem nakluše Dylanova ex, ktorá je psychicky niekde na Marse a teraz moja láskyplná mama, ktorá by ma evidentne najradšej zabila a vôbec netuším prečo.

"Tak ty nevieš?!" zhúkne po mne až ma mikne. Ježiš, no lebo keby som vedela tak jej to asi nepoviem...ach tie mamy.

"Nie neviem, a v hlave si podčiarkni slovo NEVIEM!" odpovedala som jej a keď už som sa otočila na odchod začala rozprávať.

"Spomínaš si na tú tvoju kamarátku Chloe?" no to si zo mňa niekto robí srandu kurva. Pomaly som prikývla stále netušiac kam toto všetko vlastne speje. "No tak dnes som sa s ňou stretla a celkom dobre sme si pokecali." vyvalila som na ňu oči a odsekla som jej "no jasné, veď s ňou sa dá pokecať dobre vždy!" predniesla som ironicky a mama len pokrútila hlavou. "Povedala mi niečo o vašom kamarátstve. A poviem ti moja milá, že to od teba nebolo vôbec pekné to čo si spravila." mierne nadvihla hlas a stále mi uprene pozerala do očí. Snažila som sa pozerať všade inde, len nie jej do očí, tak som svoj pohľad zabodla do Dylana, na ktorého som úplne zabudla. "Uhm..mamy ja už musím ísť..vieš je tu Dylan a my máme spolu ešte nejaké povinnosti." vyhovorila som sa na chudáka Dylana, ktorý tam stál ako socha a náš rozhovor plne počúval.

"Izabella vieš moc dobre, že tejto debate sa nevyhneš, takže neviem na čo ti ten útek je. Viem moc dobre, že na práci nemáte nič. Iba by ste sedeli pred telkou a pozerali tie nezmyselné filmy. A potom by ste robili...ani nechcem vedieť čo!" ukázala na nás oboch prstom a jej pohľad hovoril za všetko. Zabiť ! Zabiť! Zabiť! Normálne, že človek aby sa bál či ho vlastná mama nezabije pohľadom.

"Takže si tu pekne sadnete. Obaja!" ešte musela zdôrazniť slovo obaja a ukazovala smerom na sedačku. Radšej som ju poslúchla a rýchlo som si išla sadnúť, aby som tento rozhovor už mala z krku.

"Takže povedali mi, že..."

Heyy guys!
Konečne nová časť. Prepáčte, že mi to tak dlho trvalo, ale už ste sa dočkali 😄 ak sa Vám časť páčila tak dajte vote ⭐️ a niečo kľudne napíšte do komentu ✍.

Love you all! 💟
Maca&Haňa❤️